Ministerstvo cestovného ruchu a športu SR predložilo do medzirezortného pripomienkového konania novelu Zákona o športe, ako aj novelu zákona o Fonde na podporu športu. Štátne inštitúcie i verejnosť môžu tieto právne predpisy pripomienkovať do 29. júla 2024.

MPK K NÁVRHU NOVELY ZÁKONA O ŠPORTE

Znížiť nadmernú byrokraciu, umožniť efektívnejšiu a jasnejšiu podporu športu, zaviesť mechanizmy na riešenie sporov v športe, zabezpečiť navýšené financovanie ako investíciu do prosperujúcej a zdravšej budúcnosti a vniesť do oblasti športu viac transparentnosti sú hlavné zámery novelizovaného Zákona o športe. Návrh obsahuje viac než 150 novelizačných bodov a jeho účinnosť sa plánuje od 1. januára 2025.

Na prípravách novely pracovala expertná skupina zložená zo zástupcov Ministerstva cestovného ruchu a športu SR (MCRŠ SR), Slovenského olympijského a športového výboru a športového hnutia.

Nový Zákon o športe: menej byrokracie a podpora súkromných investícií

Cieľom nasledujúceho textu je predstaviť širokej športovej verejnosti najzásadnejšie plánované legislatívne zmeny ustanovení Zákona o športe. Samozrejme, uvedený návrh novely pravdepodobne ešte môže prejsť úpravami v ďalšom legislatívnom procese v rámci medzirezortného pripomienkového konania, rokovania Legislatívnej rady vlády SR alebo rokovania v Národnej rade SR.

Ako ministerstvo avizuje, dôvodom prác na návrhu novely Zákona o športe je úsilie o vyriešenie problémov, ktoré vyplynuli z aplikačnej praxe, a tých ktoré boli avizované od športovej verejnosti, športových organizácií a športovcov samotných. Viaceré návrhy vychádzajú z pripomienok zozbieraných Slovenským olympijským a športovým výborom (SOŠV), ako aj z pripomienok, ktoré boli uplatnené v rámci medzirezortných pripomienkových konaní pri predložených návrhoch noviel Zákona o športe vládami v predchádzajúcom období.

Rezort v dôvodovej správe uvádza, že zákon č. 440/2015 Z. z. o športe kladie vo svojej doterajšej podobe neúmernú byrokratickú záťaž na subjekty, ktorých postavenie upravuje, a oslabuje športovú činnosť a iné ich úlohy o personálne, finančné a časové zdroje, ktoré majú k dispozícii. Aplikačná prax rovnako ukázala potrebu niektoré inštitúty upravené v zákone zrušiť, alebo zmeniť, a iné zase zaviesť, a to aj v súlade s medzinárodnými záväzkami najmä v súvislosti s Antidopingovou agentúrou Slovenskej republiky a s negatívnymi javmi v športe.

Ako predkladateľ ďalej informuje, zmena regulácie v oblasti športu je nevyhnutná na účel dosiahnutia cieľa, ktorý je deklarovaný ambíciou zabezpečiť štátnej športovej reprezentácii optimálne finančne, technicky, materiálne a personálne saturované podhubie, ktoré jej umožní dlhodobo prinášať najvyššie medailové umiestenia a byť konkurencieschopnou na svetovej a olympijskej úrovni.

Novelizáciou Zákona o športe chce ministerstvo odstrániť nadbytočnú administratívnu záťaž, nejednoznačnosť ustanovení, upraviť v praxi problematické paragrafy, zefektívniť boj proti negatívnym javom v športe, ale aj zatraktívniť sponzoring. Navrhuje sa rozšírenie definície verejného záujmu v športe, modifikuje sa definícia pojmu šport, posilňuje sa pracovnoprávny charakter výkonu činnosti profesionálnych športovcov v kolektívnych športoch v spojení s úpravou ich odvodového zaťaženia, zlepšuje sa postavenie športových odborníkov a zjednodušuje sa podnikanie v športe. Upravujú sa náležitosti a podmienky zmlúv v športe tak, aby príslušné ustanovenia napomáhali rozvoju športu poskytnutím väčšej miery voľnosti.

Športové organizácie dostávajú širší rozsah práv a strácajú viaceré povinnosti, ktoré mali byrokratický charakter a boli bez významného úžitku pre štát alebo šport. Ruší sa inštitút kontrolóra športovej organizácie z dôvodu, že prax ukázala viac nedostatkov, ako pozitívnych prínosov.

Skvalitňuje sa úprava riešenia sporov v športe. Predpokladá sa vznik nového orgánu pod egidou Slovenského olympijského a športového výbor. Príslušnosť k tomuto orgánu bude pre športové organizácie dobrovoľná. Návrh zákona vyjasňuje príslušnosť súdov tak, aby odstránil neistotu, ktorá sa objavila ohľadom správneho, či civilného súdnictva ako príslušného pre vybrané spory v športe.

Návrh zákona ďalej zásadným spôsobom znižuje prísnosť ustanovení o spôsobilosti prijímať verejné prostriedky, a to tak, že napr. dáva zväzom čas na nápravu prípadných nedostatkov. Predkladaná norma reaguje aj na povinnosti vyplývajúce z medzinárodných dohovorov v otázke Antidopingovej agentúry SR. Postavenie agentúry posilňuje a zveruje jej do činnosti aj ďalšie pôsobenie proti ďalším negatívnym javom v športe popri dopingu – osobitne boj proti manipulácii súťaží. To všetko v záujme ochrany integrity športu.

Konkrétnejšie k jednotlivým bodom novely Zákona o športe:

Transformácia športovej legislatívy: nové pravidlá a inovácie

V úvodnej časti novela precizuje predmet zákona, čím sa zreálňuje rozsah úpravy na vybrané oblasti športu. Niektoré oblasti športu totiž upravujú iné všeobecne záväzné právne predpisy alebo predpisy športových organizácií, či iné dokumenty. Ambíciou štátu nie je upravovať činnosť na tomto úseku v maximálnej miere, ale iba vo vybraných oblastiach, do ktorých má štát dôvod ingerovať.

Následne sa upravujú a spresňujú niektoré pojmy a definície, s ktorými zákon doteraz pracoval, pričom cieľom je ichzosúladenie s aplikačnou praxou.

Zo zákona o športe sa vypúšťa inštitút kontrolóra športovej organizácie. Podľa ministerstva sa tento inštitút v praxi neosvedčil. Pre malé športové zväzy navyše predstavoval neúmernú finančnú záťaž vzhľadom na výšku rozpočtu zväzov a pomeru čerpaných finančných prostriedkov z verejných zdrojov. Častým problémom boli tiež neúspechy zväzov v snahe obsadiť predmetnú funkciu. Pokus zákonom ustanoviť vo vnútri športových organizácií kontrolný mechanizmus sa ukázal ako nenaplnený a logickejšie sa javí preniesť oprávnenia a povinnosti na Hlavného kontrolóra športu. Útvar Hlavného kontrolóra športu by sa mal personálne posilniť.

Návrh novely tiež ruší povinné percentuálne rozdelenie prideleného príspevku národného športového zväzu. Po novom je národný športový zväz povinný rozdeliť najmenej 20 % finančných prostriedkov z príspevku uznanému športu na účel športu mládeže s jeho príslušnosťou, z toho 10 % medzi športové kluby podľa počtu aktívnych športovcov do 23 rokov v individuálnych športoch alebo počtu súťažiacich družstiev do 23 rokov v kolektívnych športoch a 10 % športovým klubom podľa výkonnostných kritérií mládeže schválených najvyšším orgánom. Zároveň výdavky na správu a prevádzku národného športového zväzu vynaložené z príspevku uznanému športu nesmú prekročiť 15 %.

Odstránenie ostatných percentuálnych limitov reaguje na skutočnosť, že národné športové zväzy potrebujú na svoju činnosť pružnejšie možnosti nastavovania jednotlivých rozpočtových kapitol. Uvoľnenie percentuálnych limitov umožní vhodnejšie financovať oblasti, ktoré sú pre športové organizácie v príslušnom roku prioritné a pri zohľadnení potrieb jednotlivých športov. Najvyšší orgán národného športového zväzu navyše každoročne schvaľuje rozpočet, v ktorom sú jasne stanovené a prezentované jednotlivé rozpočtové kapitoly.

Návrh ruší tiež tzv. „výdavkovú brzdu“ vo výške maximálne 30 % podielu na výstavbu, modernizáciu alebo rekonštrukciu športovej infraštruktúry. Je zásadným záujmom predkladaného návrhu a záujmom štátu v oblasti športu, aby národné športové zväzy boli jedným z pilierov výstavby športovej infraštruktúry a akcelerácie tejto výstavby.

Zmenou tiež prechádza inštitút straty spôsobilosti prijímateľa verejných prostriedkov. Precizujú sa jednotlivé podmienky straty spôsobilosti prijímateľa verejných prostriedkov. Ministerstvo má záujem nevyužívať ihneď inštitút straty spôsobilosti prijímateľa verejných prostriedkov, ale poskytnúť subjektom lehotu na nápravu. Preto sa určuje termín, do ktorého môže národný športový zväz odstrániť nedostatky a obnoviť svoju spôsobilosť v prípade jej straty, a to aj vo vzťahu k dodatočnej výplate príspevku uznanému športu.

Zavedenie superodpočtu a zvýšenie atraktivity sponzoringu

Významným prínosom novely je snaha zaviesť Odpočet výdavkov (nákladov) na podporu športu - tzv. superodpočet. Po vzore oblastí výskumu a vývoja by tak bolo možné dosiahnuť väčšiu aktiváciu súkromných zdrojov do sektora športu. Toto úsilie snaha vyplýva aj z Programového vyhlásenia vlády Slovenskej republiky 2023 – 2027, v ktorom sa vláda zaviazala priniesť legislatívne zmeny s cieľom motivovať súkromný sektor k väčšej podpore športu.

Úpravou prechádza tiež zmluva o sponzorstve v športe. Cieľom štátu je zvýšiť financovanie športu zo súkromnej sféry a jedným z nástrojov je práve aj zmluva o sponzorstve v športe. Pre túto zmluvu je typické, že jej účelom zo strany sponzora je maximalizovať na svojej strane marketingové benefity, a preto je prirodzené, že súčasťou takej zmluvy môžu byť a spravidla aj sú rôzne motivačné prvky smerom k výkonu športovcov. Takými sú napr. odmeny či benefity za počet gólov, prekonanie rekordov, kvalifikovanie sa na súťaž, počet absolvovaných výkonov, atď. Preto je nevyhnutné ponechať stranám zmluvy priestor na úpravu odmien pre množstvo dopredu nedefinovateľných prípadov, čo návrh zabezpečuje vypustením obmedzení v súčasnej úprave. Návrh ďalej prináša zvýšenie limitu pre náklady na uvádzanie sponzora, čím sa má zatraktívniť využívanie inštitútu zmluvy o sponzorstve v športe, pretože sa rozšíria materiálne možnosti prezentácie. Súčasné obmedzenie na 10 % je príliš reštriktívne. Poskytnutie 100 % sumy sponzorského s možnosťou iba 10 % použiť na uvádzanie sponzora limituje sponzorovaného v možnosti ponúkať sponzorom atraktívny produkt prezentácie. Moderné nosiče reklamy a iné zákonom reálne nedefinovateľné formy prezentácie sú nástrojom nielen v prospech sponzora, ale celkovo otvárajú možnosti prílivu moderných metód reklamy do športu a následne posilnenia zdroja financovania, ktorým musí byť v rozvinutej spoločnosti predovšetkým súkromný sektor. Neexistuje tiež dôvod zasahovať do zmluvnej voľnosti strán obmedzením doby trvania zmluvy. V praxi je naopak žiaduce zabezpečiť trvanie sponzorských zmlúv a teda dodatočného zdroja financovania športu na čo možno najdlhšie obdobie. Návrh preto vypúšťa časové obmedzenie (4 roky) tohto zmluvného typu.

Predložený návrh ďalej navrhuje vyňatie špeciálneho športového výstroja z pôsobnosti zákona č. 343/2015 Z. z. o verejnom obstarávaní (podľa vzoru umeleckej obce a vyňatia nákupu hudobných nástrojov) tak, aby takéto športové vybavenie nemuselo byť nakupované podľa striktných pravidiel vyššie uvedeného predpisu, pretože je často vyhotovované na mieru konkrétneho športovca s cieľom poskytnúť mu najvyššiu kvalitu, komfort a konkurenčnú výhodu oproti iným športovcom zo zahraničia.

Efektívnejšie riešenie sporov v športe

Úpravou prechádza tiež riešenie sporov v športe. Návrh zákona zavádza povinnosť Slovenského olympijského a športového výboru vytvoriť spoločný orgán pre riešenie sporov a pre disciplinárne konania. Primárnym adresátom budú menšie národné športové zväzy, ktoré nemajú dostatok kvalifikovaných členov a ani prostriedkov na to, aby takéto orgány kreovali a zabezpečovali ich činnosť. Po novom si tak nebudú musieť vytvárať vlastné orgány na riešenie sporov a disciplinárne orgány, ale budú sa môcť dobrovoľne podriadiť pod spoločný orgán vytvorený SOŠV. Takýto unifikovaný orgán by mal rozhodovať spory rýchlejšie, odbornejšie, nestrannejšie, lacnejšie a najmä vo vnútri športového hnutia.

Novela tiež reaguje na rozhodnutia Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky, podľa ktorých rozhodovanie športových organizácií je zásadne súkromnoprávnym rozhodovaním občianskych združení, ktoré nevykazuje znaky výkonu verejnej správy, a preto nepatrí jeho prieskum do správneho súdnictva, ale do všeobecného civilného súdnictva.

Návrh upravuje percentuálne rozdelenie prostriedkov v §77 tak, aby reflektovalo nové povinnosti Slovenského olympijského a športového výboru. Návrh navyšuje percentuálne vymedzenie pre SOŠV z aktuálnych 2 % na 3,5 %, pretože SOŠV ako strešná organizácia slovenského športu napĺňa viaceré významné aktivity v zmysle verejného záujmu v oblasti rozvoja a podpory pohybových aktivít a zdravého životného štýlu obyvateľstva. SOŠV sa snaží všestranne prispievať k rozvoju športu na Slovensku, a to prostredníctvom tradičných projektov, ktoré zastrešujú oblasti školského športu, organizovaného športu, športu pre všetkých a múzejnej činnosti. Upriamuje pritom pozornosť na športové aktivity od najmladších až po seniorov.

Zároveň nové rozdelenie navyšuje prostriedky ministerstva, ktoré budú v súlade s §77 ods. 3 využívané najmä nanárodné športové projekty a poskytovanie dotácií.

Ruší sa každoročné vydávanie nariadenia vlády pre výpočet príspevku uznanému športu. Metodiku zisťovania hodnôt a parametrov vzorca, hodnoty váh úspechu, domáceho a zahraničného záujmu, metodiku výpočtu príspevku vrátane maximálneho medziročného poklesu a nárastu, percentuálneho podielu a minimálnej hodnoty príspevku bude každoročne ustanovovať rezort cestovného ruchu a športu všeobecne záväzným právnym predpisom. Doterajšie znenie zákona ustanovuje povinnosť vláde SR vydávať nariadenie v procese, ktorý je každoročne obdobný a ktorého význam spočíva v určení metodiky zisťovania hodnôt a ich určenia na účel dosadenia do zákonom určeného vzorca. Je to úloha, ktorú  ministerstvo dokáže vykonať rovnako kvalitne, ale flexibilnejšie a efektívnejšie z hľadiska legislatívneho procesu. Podklady pre nariadenie vlády doteraz tvorilo ministerstvo, čo aj bude zachované. Líši sa iba forma všeobecne záväzného právneho predpisu, ktorým bude zavŕšené určovanie metodiky a hodnota váh.

Úpravou prechádza tiež v súčasnosti problematicky upravený konflikt záujmov. Ako uvádza rezort, ustanovenie upravujúce konflikt záujmov bolo predmetom najčastejších žiadostí o výklad zákona zo strany športových organizácií. V praxi spôsobovalo toto ustanovenie množstvo problémov, napr. v nejednoznačnosti výkladu pri dodávaní služieb zo strany športových odborníkov, ktorí boli zároveň funkcionármi športových organizácií alebo zo strany jeho člena. Je potrebné si uvedomiť, že v krajine s malým počtom obyvateľov, ako je Slovenská republika, je veľká časť športovej činnosti záležitosťou nadšencov a komunít spojených s daným športom. Zabezpečovanie tovarov a služieb tak nepredstavuje obchodnú príležitosť dosahovať zisk, ale nevyhnutnosť elementárne zabezpečiť napr. športovú výbavu či služby potrebné k výkonu, alebo k súvisiacej obsluhe daného športu.

Je nevyhnutné zákonom zabrániť konfliktu záujmov tak, aby jedna a tá istá osoba nerozhodovala o záležitostiach, ktorých je účastníkom alebo má na nich záujem, a takisto, aby tá istá osoba nerozhodovala o jednej veci ako orgán výkonný a následne kontrolný. To zákon v tejto podobe zabezpečuje, avšak nemá dôvod brániť výkonu faktických vzťahov, ktoré nie sú nemorálne ani škodlivé. Najmä, keď taká regulácia obmedzuje rozvoj športu v podmienkach malých komunít s obmedzeným počtom ľudí ochotných sa podieľať na rozvoji daného športového odvetvia.

Reforma zmluvných vzťahov športovcov

Pokiaľ ide o zmluvné vzťahy športovcov, návrh posilňuje ochranu práv športovcov, ako aj spresňuje terminológiu používanú pri týchto vzťahoch. Viaceré zmeny tiež zohľadňujú reálnu prax a rozhodnutia príslušných orgánov.

Návrh zákona sa vracia k pracovnoprávnemu vzťahu vykonávania športu ako závislej práce, čo vyplýva z Ústavy Slovenskej republiky, medzinárodných záväzkov Slovenskej republiky, ako aj zo zahraničných právnych úprav. Závislá práca v športe sa zásadne týka iba úzkej množiny profesionálnych športovcov primárne v kolektívnych športoch. Tieto osoby by mali uzatvárať zmluvu o profesionálnom vykonávaní športu, ktorá zabezpečuje potrebnú sociálnu ochranu takýmto športovcom. Aby uvedená úprava neznamenala zvýšené náklady, navrhuje sa, aby sa odvody na sociálne poistenie u takýchto športovcov a ich zamestnávateľov vypočítavali maximálne z priemernej mzdy. Tým sa v porovnaní s doterajšou situáciou, keď športovci nezriedka žiadne odvody neplatili, zlepší ich sociálne zabezpečenie, a to za iba primerané náklady zaťažujúce športovca a klub. Štát, resp. Sociálna poisťovňa rovnako pri takomto nízkom počte športovcov (odhad je v stovkách) a ich mzdách nepocíti takmer žiadnu zmenu vo finančnej oblasti.

Odstraňuje sa tiež obmedzenie trvania profesionálnej zmluvy na päť rokov, ktoré bolo neopodstatnené. Zmluvné strany by mali mať v týchto otázkach zmluvnú voľnosť a zákonodarca nemá dôvod hľadať optimálnu dobu trvania takej zmluvy.

Ďalej sa v návrhu upresňuje, že aj športovci, ktorí sú samostatne zárobkovo činnými osobami, najmä v individuálnych športoch, môžu uzatvárať osobitné zmluvné vzťahy vzťahujúce sa na výkon ich športovej činnosti, a to aj podľa Občianskeho zákonníka alebo Obchodného zákonníka, ak ich výkon športu nepredstavuje závislú prácu a nenapĺňa znaky závislej práce upravené v Zákonníku práce.

Upravuje sa ďalej, že aj amatérsky športovec môže vykonávať šport na základe inej zmluvy, než je zmluva o amatérskom vykonávaní športu, ktorá sa využíva pri amatéroch, ktorých činnosť napĺňa znaky závislej práce, ale nezarábajú viac než minimálnu mzdu a nevykonávajú športovú činnosť s primárnym cieľom zárobku. Takáto „iná zmluva“ môže byť odplatná i bezodplatná. Pôvodné znenie „bez zmluvy“ vytváralo právne vákuum, pretože vzťah športovej organizácie a amatérskeho športovca odsúvalo do roviny, kde medzi nimi jestvujú vzťahy, práva a povinnosti, predmet výkonu, ako aj iné náležitosti, a teda forma dohody (zmluvy) je v praxi nevyhnutná, odhliadnuc od formy a požiadaviek zákona. Nová formulácia tento rozpor odstraňuje a zároveň necháva subjektom súčasnú mieru voľnosti pri úprave vzťahov.

Cieľom návrhu je tiež zefektívnenie a zjednodušenie procesov pri jednotlivých úkonoch súvisiacich s výkonom športu ako podnikania. Vznik oprávnenia na podnikanie bude zastrešovať jednotné kontaktné miesto, ktoré túto skutočnosť zapíše do príslušného registra. Návrh normalizuje podnikanie športovca, pričom ho zároveň nijako administratívne nezaťažuje, pretože zákon viaže orgány verejnej správy získať podklady vlastnou činnosťou na základe jeho žiadosti.

Športovému odborníkovi sa umožňuje vykonávať športovú činnosť aj na základe dohôd o práci vykonávanej mimo pracovného pomeru, a tiež i na základe inej zmluvy, napríklad podľa Občianskeho zákonníka alebo Obchodného zákonníka, najmä ak ide o príležitostnú činnosť. Prax ukázala potrebu rozšíriť formy, v akých športoví odborníci vykonávajú činnosť. Uvedená zmena je v súlade s úsilím štátu znižovať reguláciu v športe. V praxi ide napríklad o rozhodcov, časomeračov a pod.

Návrh zákona zavádza každoročné overenie bezúhonnosti fyzických osôb pracujúcich v mládežníckom športe. Cieľom je znížiť riziko, že s mládežou bude pracovať osoba, ktorá stratila bezúhonnosť a neoznámila to. Posilňuje sa tak ochrana mládeže.

Modernizácia správy športu

Pokiaľ ide o Informačný systém športu, znižuje sa zásadným spôsobom administratívne zaťaženie osôb v športe. Výrazne sa redukuje rozsah údajov, ktoré sa zapisovali do registra bez toho, aby mali význam pre osoby samotné alebo pre orgány verejnej správy. Viaceré boli navyše doteraz zverejňované a zhromažďované duplicitne. Výsledkom bude personálna a časová úspora na strane športových odborníkov, športovcov a športových organizácií.

Návrh právneho predpisu tiež zjednocuje niektoré zákonom dané lehoty.

Zvyšujú sa finančné limity, v rámci ktorých je športová organizácia, ktorá je prijímateľom verejných prostriedkov, povinná spracovať výročnú správu a mať riadnu účtovnú závierku a výročnú správu overenú audítorom. Väčšina športových organizácií v Slovenskej republiky sa z hľadiska zákona č. 431/2002 Z. z. o účtovníctve v znení neskorších predpisov radí medzi mikro účtovné jednotky a malé účtovné jednotky. Podľa §19 zákona o účtovníctve, ktorý definuje parametre účtovnej jednotky povinnej mať audítorom overenú účtovnú závierku, je ustanovenie Zákona o športe mimoriadne prísne. Zákon by nemal „trestať“ prísnejšími povinnosťami na úseku účtovníctva športové organizácie iba preto, že oblasťou ich činnosti je šport, pričom ten je na druhej strane deklarovaný ako oblasť verejného záujmu. Samozrejme, najmä vzhľadom na to, že športové organizácie sú poberateľmi verejných prostriedkov, hľadal predkladateľ pri týchto povinnostiach racionálny kompromis. Preto sa navrhuje tieto hodnoty zvýšiť podľa predloženého návrhu a v praxi najmä malé zväzy a tie s najmenším príspevkom zbaviť tejto povinnosti.

Novela tiež oprávňuje národný športový zväz vydávať dokument preukazujúci fyzickej osobe, že je reprezentant alebo účastník medzinárodného športového podujatia. Tieto dokumenty sa osvedčili počas pandémie a môžu slúžiť aj na preukazovanie reprezentačnej príslušnosti v škole či v zamestnaní.

Návrh zákona tiež upravuje novú povinnosť pre národné športové zväzy, samosprávne kraje a obce. Tieto subjekty sú na základe požiadavky MCRŠ SR povinné poskytnúť informáciu o športovej infraštruktúre, ktorú využívajú. Predmetná informácia, ak si ju ministerstvo vyžiada, má slúžiť verejnému záujmu v športe alebo za účelom pasportizácie infraštruktúry, prípadne ako podklad strategických rozhodnutí v oblasti podpory jej výstavby.

Národný športový zväz je vo svojom hospodárení obmedzený mnohými reguláciami, preto sa novelou odstraňujú niektoré v praxi málo či komplikovane aplikované ustanovenia. Umožňuje sa národnému športovému zväzu použiť zisk svojej obchodnej spoločnosti aj na obstaranie dlhodobého majetku. Úspech štátnej reprezentácie alebo príjmy z prevádzky športovej infraštruktúry, ak sa pretavia do zisku obchodných spoločností, môžu byť jeden z mála zdrojov, z ktorých národný športový zväz môže financovať investičnú činnosť a nadobúdať napr. aktíva, ktoré zvýšia jeho finančnú stabilitu a znížia závislosť na cudzích zdrojoch. Záujmom štátu sú národné športové zväzy, ktoré majú vlastnú majetkovú podstatu a čo najväčší objem príjmov odlišných od príspevkov štátu. Preto je návrhom umožnené rozšírenie možností o obstaranie dlhodobého majetku.

Upresňuje sa doterajšia nejednoznačná úprava zastúpenia športovcov v najvyšších orgánoch zväzu. Návrh špecifikuje, že členom najvyššieho orgánu a najvyššieho výkonného orgánu je jeden zástupca športovcov zvolený najvyšším orgánom zo zástupcov športovcov, ktorých navrhne najmenej 50 športovcov.

Zároveň sa ruší doterajšie obmedzenie pri  voľbách do orgánov národného športového zväzu. Voľby sa budú môcť realizovať elektronickou formou, ale už nie výlučne len prostredníctvom informačného systému športu, ako to je ustanovené v účinnom znení Zákona o športe, ale aj inými mechanizmami, samozrejme pri dodržaní príslušných predpisov národného športového zväzu. Zmena posilňuje mieru slobody organizácií vo výkone ich vnútornej správy.

Pôsobnosť Antidopingovej agentúry SR sa rozširuje o prevenciu a boj proti negatívnym javom v športe v súlade s príslušnými medzinárodnými dohovormi. Okrem oblasti boja proti dopingu v športe tak bude agentúra po novom zodpovedná aj za oblasť boja proti manipulácii športových podujatí, rasovej alebo rodovej diskriminácii a proti nenávistným a násilným prejavom v športe. Navrhovaná úprava posilňuje postavenie agentúry voči iným subjektom nielen v súlade s príslušnými medzinárodnými dohovormi, ale aj v súlade so záujmom štátu eliminovať v oblasti športu negatívne javy.

V závere návrhu tiež dochádza k úprave alebo vypusteniu niektorých priestupkov a správnych deliktov.