Zápasník Makojev po zisku olympijskej miestenky: Nechcem tam ísť len na dovolenku. Chcem medailu!
Pod piatimi kruhmi sa slovenský zápasník predstavil naposledy v roku 2008. David Musuľbes na OH v Pekingu vo voľnom štýle do 120 kg získal bronz, s odstupom času mu bolo prisúdené striebro. Po dlhých trinástich rokoch bude na olympijských hrách reprezentovať Slovensko Boris Makojev. Rovnako ako Musuľbes pochádza zo Severného Osetska a tiež má najvyššie medailové ambície.
Ako odstupom pár dní hodnotíte zisk miestenky na olympijské hry?
Som veľmi šťastný a teším sa z toho. Ešte stále neverím tomu, že mi to vyšlo. Dlho som sa na to pripravoval. Chcel by som sa poďakovať Slovenskému zápasníckemu zväzu, prezidentovi Jánovi Karšňákovi, zápasníckemu klubu Košice, aj Vojenskému športovému centru DUKLA Banská Bystrica za podporu a za všetko, čo pre mňa robia.
V predošlej kvalifikácii v Budapešti to nevyšlo v semifinále, nasledovalo trochu smolné piate miesto na ME. Akým spôsobom ste sa namotivovali na poslednú možnú šancu na kvalifikáciu?
Pred turnajom som mal v hlave, že už to nemôžem pustiť, lebo je to posledná šanca. Vedel som, že musím do toho dať všetko, čo je vo mne. Na to, že sa raz dostanem na olympijské hry sa pripravujem už takmer 20 rokov. Nechcel som o to prísť. V predchádzajúcej kvalifikácii som v semifinále podcenil súpera. Bol som lepší, no zápas som prehral. Po ME som si povedal, že urobím všetko pre to, aby som získal miestenku.
Na jednej strane ste si vybojovali štart v Tokiu, no váš reprezentačný kolega Salkazanov neuspel... Aká bola atmosféra v tíme?
Po zápase sa veľmi všetci tešili, aj zástupcovia federácie. Bol tam prezident aj viceprezident Slovenského zápasníckeho zväzu. Fandili nám. Nikoho som nepočul kričať, iba ich. Jasné, že sme čakali dve miestenky. Je mi ľúto, že sa to nepodarilo Salkazanovi.
Posledný zápasník v slovenských farbách bol David Musuľbes na OH 2008 v Pekingu. Ten získal bronzovú, dnes už vďaka odhalenému dopingu jeho súpera striebornú medailu. Hovorili vám tréneri, že budete prvý zástupca Slovenska po 13 rokoch?
Áno, už mi to hovorili. Motivuje ma to ešte oveľa viac. Nechcem tam ísť len na dovolenku. Chcem medailu. Dám do toho všetko.
Ako bude vyzerať vaša príprava na Tokio? Čo máte v pláne?
Momentálne budem ešte týždeň na Slovensku. Teraz sa pripravujem tu, no chystám sa do Ruska. Tam mám viac sparing partnerov. Chceli by sme byť aj na Slovensku, no mám tu málo možností na sparing a stále sú tu ešte obmedzenia pri tréningoch. Preto pôjdeme do Severného Osetska. Budem mať možnosť trénovať s majstrami či vicemajstrami sveta v mojej váhe.
Slovenčina vám ide celkom dobre. Reprezentačný tréner Erik Cap spomínal, že vám odporúčal čítať knihy, na tréningoch s vami komunikuje len po slovensky. Ako napredujete v učení?
Ide to ťažko. Sú tu síce podobné slová s ruštinou, ale neviem... Keď čítam knihu rozumiem, keď pozerám seriál tiež rozumiem, o čom sa rozprávajú. Rozumiem všetkému, ale rozprávať je pre mňa trošku ťažšie. Musím sa ešte učiť, učiť a učiť. (smiech)
