Boris Makojev
2. na MS 2017, 3. na ME 2020, 2. na svetovej olympijskej kvalifikácii 2021.
Keby jeho zápasnícke inštinkty na žinenke boli také pomalé, ako jeho rozprávanie, veľa by toho nevyhral. Lenže flegmatický hovorený prejav strieda na žinenke výbušnosť a mrštnosť.
V Rusku by zrejme nemal šancu bojovať na vrcholných podujatiach. V slovenskom drese mal väčšiu. Prvý raz to naznačil na majstrovstvách sveta 2017, keď ešte bez slovenského občianstva, pretože podľa svetových zápasníckych pravidiel možno štartovať za novú krajinu, hoci aj na MS, na trvalý pobyt, pozitívne šokoval striebornou medailou. Dotkol sa vtedy lohyňovských výšin.
V roku 2012 zápasil v extralige za Dunajplavbu Bratislava. V Osetsku v rodnej Čikole sa v decembri 2015 stretol s Radionom Kertantim, dostal vízum a od roku 2016 je na Slovensku. Najskôr zápasil za Olymp Partizánske, neskôr sa presťahoval do Košíc. Občianstvo dostal v decembri 2018.
