Ženy, ktoré sa športu venujú celý život: Neoblomná cvičiteľka, olympionička – telocvikárka aj začínajúca trénerka
Nikdy to nevzdali a šport sa stal ich celoživotnou vášňou. Reč je o ženách, ktoré športujú celý svoj život. Ani po skončení svojej športovej kariéry neprestali a naďalej svoje skúsenosti odovzdávajú mladším generáciám. Vybrali sme štyri obdivuhodné športovkyne, ktorých príbeh by mal poznať každý fanúšik slovenského športu.
Iveta Gályová – neoblomná cvičiteľka
Telovýchovná pedagogička a trénerka Iveta Gályová je zaujímavou postavou v slovenskom športe. Je zrejme najstaršou cvičiteľkou na Slovensku, hoci dnes už kvôli zdravotným problémom nie je, žiaľ, aktívna. Čoskoro deväťdesiatročná Gályová ukončila štúdium v odbore telesná výchova na Pedagogickej fakulte UK v roku 1953. Do roku 1960 vyučovala telesnú výchovu stredoškolákov, neskôr študentov medicíny na Lekárskej fakulte UK. Vyše tridsať rokov pôsobila ako asistentka telesnej výchovy na Katedre Lekárskej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave. Je dokonca zakladateľkou odboru zdravotná telesná výchova v Československom zväze telesnej výchovy. Tam pracovala na odstránení dôsledkov nesprávneho držania tela. Zostavovala aj rôzne súbory cvičení, vydávala odborné publikácie, aj prekladala tie zahraničné.
V mladosti sa venovala sa športovej gymnastike, tancovala, hrala tenis, stolný tenis, plávala, splavovala Hron či učila deti lyžovať. Ani po odchode do dôchodku však na šport a zdravý pohyb nezanevrela. Práve naopak, ešte viac ju to nakoplo a dlhé roky pomáhala starším ľudom udržať sa v kondícii a v pohybe. Prechodila celú krajinu a na rôznych seminároch pomáhala s prípravou cvičiteliek. Na dôchodku založila oddelenie zdravotnej telesnej výchovy pre stredný a starší vek pri TJ Medik a TJ Slávia UK, prednášala na tému zdravotnej telesnej výchovy a donedávna viedla aj pravidelné cvičenia senioriek v hale Mladosť. Pôsobila aj ako členka Jednoty dôchodcov Slovenska, organizovala výlety a je členkou aj Červeného kríža. Jej vytrvalosť a úspechy ocenilo aj mesto Bratislava, v roku 2016 získala Cenu primátora.
Anna Murínová – olympionička, na ktorej stojí presná muška sestier Fialkových
Bývalá úspešná olympionička Anna Murínová sa športu nevzdala ani po konci svojej biatlonovej kariéry. Dnes je z nej trénerka sestier Fialkových a dohliada na to, aby Paulína a Ivona boli počas streleckých položiek čo najpresnejšie. Na starosti má aj ženskú štafetu, ktorá po odchode Nasti Kuzminovej stále hľadá svoju tvár.
Murínová má za sebou úspešnú kariéru, k olympijskému kovu bola veľmi blízko. V štafete na ZOH 1998 v Nagane skončili Slovenky aj s Murínovou na štvrtom mieste. O štyri roky neskôr, v americkom Salt Lake City, bola štafeta piata. V individuálnych úspechoch sa vyníma 3. miesto zo Svetového pohára v Anterselve 2004. Po konci kariéry v roku 2006 začala pracovať ako trénerka v Osrblí. Práve tam sa stretla s Petrom Fialkom, ktorý sa jej spýtal, či by do tímu nevzala aj malú Paulínu. Tak sa začal písať spoločný príbeh sestier Fialkových a Anny Murínovej, ktorý pokračuje dodnes.
Alžbeta Havrančíková – z pretekov Svetového pohára do školskej telocvične pod Tatrami
Slovenská reprezentantka v behu lyžiach, ktorá počas svojej kariéry dvakrát ovládla preteky Svetového pohára a v celkovej klasifikácii obsadila v sezóne 1988/1989 2. miesto. Zúčastnila sa na štyroch zimných olympijských hrách a siedmich majstrovstvách sveta. Počas bývalého režimu odmietla podpísať sporný dokument o tzv. špeciálnej zdravotnej starostlivosti, čo sa dá preložiť ako štátom riadený doping. Po tomto geste jej hrozil dokonca koniec v reprezentácii. O tom, ako si na bývalý režim spomína, nám porozprávala v rozhovore k príležitosti 30. výročia Nežnej revolúcie.
Po konci bežeckej kariéry zakotvila v podtatranskej základnej škole v Liptovskej Tepličke, kde sa stala učiteľkou telesnej výchovy. Pani učiteľka Havrančíková obetuje aj svoj vlastný čas a svojich žiakov pripravuje na športové súťaže.
Zuzana Žirková – z palubovky priamo na trénerskú stoličku
Športová kariéra sa pre bojnickú rodáčku Zuzanu Žirkovú začala priam fantasticky. Nemala ešte ani osemnásť rokov a už reprezentovala SR na šampionáte v Nemecku 1998. Pod vedením legendárnej trénerky Natálie Hejkovej nastúpila v každom zápase, hoci na jej nomináciu sa niektorí pozerali cez prsty. O rok neskôr na ME 1999 v Poľsku sa už stala najlepšou strelkyňou Slovenska. V roku 2000 bola členkou olympijského tímu v Sydney a tešila sa zo 7. priečky.
V klubovej kariére tiež podávala stabilné výkony, patrila medzi najlepšie rozohrávačky v Európe. Pod vedením už spomínanej Hejkovej vyhrala s SCP Ružomberok v rokoch 1999 a 200 Euroligu. V roku 2006 si úspech zopakovala, tentokrát v tíme Gambrinus Brno. Zahrala si aj v Košiciach či maďarskom GYSEV Ringa Šopron. V roku 2003 nazrela na pár zápasov aj do WNBA v drese Washington Mystics. Posledných osem rokov kariéry bola líderkou Good Angels Košice. Po tom, ako klub zanikol, ukončila svoju športovú kariéru.
Netrvalo to však dlho a fanúšikovia basketbalu ju mohli opäť vidieť na zápasoch v Košiciach. Zhostila sa úlohy trénerky amatérskeho klubu Young Angels Košice. S výnimkou jednej profesionálky tvorili tím mladé dievčatá a študentky. Žirkovej sa však s tímom podarilo v úvodnej sezóne 2018/19 obsadiť výborné 3. miesto. Budúcnosť tímu si vraj ešte netrúfa odhadnúť, chce hlavne motivovať hráčky, aby na sebe pracovali a videli, že ich spoločné úsilie posúva.
Věra Čamborová - vychovala Moravcovú, teraz trénuje najmenších
Plavecká trénerka Věra Čamborová sa narodila v susedných Čechách v Ústí nad Labem. V mladosti najskôr aktívne plávala, potom prešla na gymnastiku. Neskôr sa však vďaka manželovi dostala do Piešťan, kde žije dodnes. V Piešťanoch prišla do plaveckého a vodnopólového klubu Slovan Kúpele Piešťany. Najskôr v ňom robila kurzy plávania a starala sa o najmenších plavcov. Postupom času sa však v klube vytvorili plavecké triedy a bol záujem o trénerov. Věra sa tak rozhodla pre štúdium na FTVŠ a v roku 1967 začala pracovať ako trénerka.
V Piešťanoch sa ujala aj deväťročnej Martiny Moravcovej. Pracovali spolu až do Martininej maturity v roku 1995. Po nej odišla mladá plavkyňa do zámoria za svojím snom a trénerka Čamborová sa rozhodla odísť „do dôchodku“ a venovať sa rodine. V roku 2007 sa však vrátila naspäť k bazénom.
Prišla do nového Piešťanského plaveckého klubu, ktorý vznikol na želania rodičov v roku 2007. V ňom sa opäť venuje tým najmenším. V klube má aj svoje dve rodinné nasledovníčky. Dcéru, ktorá klub vedie, a vnučku, tiež trénerku.
Tento článok vznikol v spolupráci s Komisiou SOŠV pre ženy a šport k príležitosti Medzinárodného dňa žien. Cieľom Komisie pre ženy a šport je zabezpečovať osvetu a sprístupňovať športovej verejnosti dokumenty z MOV a iných inštitúcií zaoberajúcich sa problematikou rodovej rovnosti a prispievať tak k tomu, aby ženy aj muži v športe mali rovnaké príležitosti zapojenia sa do športového a riadiaceho života vo všetkých úrovniach a smeroch. Prispievať k zabezpečeniu základného práva športovcov, ktorým je bezpečné prostredie, v ktorom šport vykonávajú.
