Ženy v zjazdovom lyžovaní na Slovensku: Sedemdesiate roky v znamení úspechov
Slovenské olympijské a športové múzeum pripravilo v spolupráci s Komisiou SOŠV pre ženy a šport ako poctu všetkým ženám, ktoré sa zaslúžili o rozvoj zjazdového lyžovania na Slovensku výstavu „Ženy v slovenskom lyžovaní“. Vzhľadom na epidemiologickú situáciu v našej krajine však bola od svojej inštalácie v priestoroch Stálej expozície dejín lyžovania na Slovensku v Kremnici prístupná zatiaľ iba počas jedného víkendu. Preneste sa na výstavu aspoň týmto spôsobom a pri príležitosti blížiaceho sa Medzinárodného dňa žien si prečítajte zaujímavé texty o ženách v zjazdovom lyžovaní.
Sedemdesiate roky 20. storočia priniesli slovenskému ženskému lyžovaniu dovtedy najväčšie úspechy na medzinárodnej scéne. Silnú generáciu lyžiarok predstavovali Anna Droppová, sestry Kuzmanové, Jana Šoltýsová a ďalšie.
Anna Droppová - Blahutová
Anna Droppová - Blahutová sa dostala do reprezentácie ČSSR pod vedením Ladislava Zacharidesa v roku 1969. Ako prvá pretekárka z nealpskej krajiny zvíťazila v pretekoch Európskeho pohára a získala prvú medailu za celkové umiestnenie v zjazde. Dvakrát sa umiestnila do 15. miesta vo Svetovom pohári. V súčasnosti sa venuje Svetovému poháru veteránov, kde tiež získava medailové umiestnenia. Má sedem titulov majstra sveta veteránov a dve druhé miesta na Zimných svetových hrách veteránov.
Sestry Kuzmanové
Začiatky lyžovania sestier Kuzmanových (Dagmar Kuzmanová – Slafkovská a Soňa Kuzmanová – Gubková) siahajú do roku 1961, keď ich otec vozil najmenej trikrát do týždňa na večerné tréningy na Rematu. Už ako osemročné štartovali na svojich prvých majstrovstvách Slovenska – na Chopku. Ako prvé využívali aj videotechniku jazdy, ktorú natáčal ich otec. V roku 1970 sa obe ako štrnásťročné prebojovali do československej reprezentácie. Soňa bola vynikajúca slalomárka, žiaľ, po nezaradení do reprezentačného výberu na ZOH ukončila svoju športovú kariéru.
Najúspešnejšie roky športovej kariéry Dagmar boli roky 1975 – 1978. V roku 1975 sa stala celkovou víťazkou Európskeho pohára v zjazdovom lyžovaní. V roku 1976 v decembrových pretekoch svetového pohára v slalome v Cortine d Ampezzo v Taliansku obsadila 9.miesto, čím získala miestenku na olympijské hry v Innsbrucku v Rakúsku. Tu v oboch slalomových disciplínach obsadila 9. miesto. V kombinácii obsadila šieste miesto. Z umiestnení Svetového pohára v roku 1976 bola na 11. mieste v Taliansku a 10. mieste v USA. V roku 1977 vyhrala Veľkú cenu Slovenska (v rámci pretekov Európskeho pohára). V roku 1978 sa stala akademickou majsterkou sveta a v tom istom roku obsadila na MS v Garmisch-Partenkirchene (Nemecko) piate miesto v kombinácii. Niekoľkokrát sa umiestnila do 3. miesta v pretekoch Európskeho pohára a stala sa niekoľkonásobnou majsterkou ČSSR.
Jana Šoltýsová – Gantnerová
Najúspešnejšou lyžiarkou tejto generácie sa stala Jana Šoltýsová – Gantnerová. Už ako 15-ročná sa po prvýkrát stala majsterkou Československa v slalome, zjazde a alpskej kombinácii. Stala sa juniorskou majsterkou Európy i víťazkou svetovej zimnej univerziády. Ako prvá československá zjazdárka, a vôbec prvá z východnej Európy, zvíťazila v pretekoch Svetového pohára v alpskom lyžovaní. 17. decembra 1980 vyhrala zjazd v rakúskom Altenmarkte. Žiaľ, v tom roku, ktorý pre ňu začal tak úspešne, pre zranenie sezónu ani nemohla dokončiť. Napriek tomu v celkovom hodnotení Svetového pohára v zjazde skončila na 6. mieste.
Ďalšie dve pódiové umiestnenia získala v sezóne 1979/1980, v ktorej obsadila v celkovom poradí 13. miesto a v bodovaní zjazdu piate miesto. V prvej desiatke sa umiestnila celkom 29-krát. Štartovala na troch zimných olympiádach, najlepšie umiestnenie dosiahla v Sarajeve 1984, kde bola piata v zjazde. V tej istej disciplíne bola v Lake Placid 1980 desiata.
Komisia pre ženy a šport
Cieľom komisie SOŠV ženy a šport je zabezpečovať osvetu a sprístupňovať športovej verejnosti dokumenty z MOV a iných inštitúcií zaoberajúcich sa problematikou rodovej rovnosti a prispievať tak k tomu, aby ženy aj muži v športe mali rovnaké príležitosti zapojenia sa do športového a riadiaceho života vo všetkých úrovniach a smeroch. Prispievať k zabezpečeniu základného práva športovcov, ktorým je bezpečné prostredie, v ktorom šport vykonávajú.