Ženy v zjazdovom lyžovaní na Slovensku – od výsad a výstrelkov po elitné pretekárky
Slovenské olympijské a športové múzeum pripravilo v spolupráci s komisiou SOŠV pre ženy a šport ako poctu všetkým ženám, ktoré sa zaslúžili o rozvoj zjazdového lyžovania na Slovensku výstavu „Ženy v slovenskom lyžovaní“. Vzhľadom na epidemiologickú situáciu v našej krajine však bola od jej inštalácie v priestoroch Stálej expozície dejín lyžovania na Slovensku v Kremnici prístupná zatiaľ iba počas jedného víkendu. Preneste sa na výstavu aspoň týmto spôsobom a prečítajte si zaujímavé texty o ženách v zjazdovom lyžovaní.
Šport bol od začiatku svojho vývoja doménou mužov. Čas však ukázal, že radosť z pohybu a súťaženia si úplne prirodzene vychutnávajú aj ženy. Ženský šport sa koncom 19. a začiatkom 20. storočia považoval za akýsi výstrelok, v lepšom prípade za výsadu žien z „lepšej spoločnosti“ . Tieto konzervatívne názory výrazne sťažovali jeho rozvoj a lyžovanie nebolo výnimkou.
Lyžiarsky šport sa na našom území začal šíriť v 2. polovici 19. storočia. Zo začiatku išlo skôr o zábavu a radosť z pohybu na čerstvom vzduchu. Koncom 19. storočia sa stalo lyžovanie fenoménom turistiky a cestovného ruchu. Súťažné prvky pretekového lyžovania prenikli u nás do jeho turistickej podoby začiatkom 20. storočia. Lyžiari začali porovnávať svoje schopnosti, zakladali sa lyžiarske spolky a školy, najmä v oblasti Vysokých Tatier, Kremnice, Kežmarku a okolia, Košíc i Bratislavy. Módnymi sa stávali lyžiarske kurzy, o čoraz populárnejší zimný šport sa začala zaujímať aj široká verejnosť. Výsledkom bolo organizovanie rôznych lyžiarskych pretekov, ktorých súčasťou boli, prirodzene, aj ženy.
Ženy sa už koncom 19. storočia venovali turistickému lyžovaniu. Začiatkom 20. storočia sa však menili aj názory spoločnosti na ženský šport, čo umožnilo ženám venovať sa aj súťažnej forme lyžovania. Už na prvých majstrovstvách sveta v zjazdovom lyžovaní v roku 1931 štartovali aj ženy. Na zimných olympijských hrách sa prvé lyžiarky objavili v roku 1936 (zjazdárky), bežkyne na lyžiach štartovali na ZOH po prvý raz až v roku 1952.
Slovenské olympijské a športové múzeum pripravilo v spolupráci s komisiou SOŠV pre ženy a šport ako poctu všetkým ženám, ktoré sa zaslúžili o rozvoj zjazdového lyžovania na Slovensku výstavu „Ženy v slovenskom lyžovaní“ v priestoroch Stálej expozície dejín lyžovania na Slovensku v Kremnici. Je nám nesmierne ľúto, že vzhľadom na epidemiologickú situáciu v našej krajine bola od jej inštalácie prístupná zatiaľ iba počas jedného víkendu. Zostáva nám iba dúfať, že situácia bude čoskoro priaznivá a dovolí, aby sme túto pútavú výstavu mohli prezentovať všetkým záujemcom o históriu slovenského lyžovania i širokej verejnosti.
Anikó Eleödová
Jednou z prvých lyžiarok na Slovensku, ktorá sa venovala pretekovému lyžovaniu, bola Anikó Eleödová (Iglói Lászlóné). Kremnická rodáčka, dcéra mecenáša kremnického lyžovania a jedného z prvých kremnických lyžiarov Dr. Tibora Eleöda, úspešne súťažila v zjazdovom aj bežeckom lyžovaní v dvadsiatych a tridsiatych rokoch 20. storočia. Zvíťazila napr. na medzinárodných pretekoch vo Švajčiarsku v roku 1925. V roku 1926 zvíťazila v pretekoch v zjazde vo Vysokých Tatrách. Ako reprezentantka Maďarska štartovala v zjazdovom lyžovaní na zimných olympijských hrách 1948 v St. Moritzi, kde obsadila v slalome 22. a v zjazde 36. miesto, kombináciu nedokončila.
Mária Daňová – Sobotová
Zo známej lyžiarskej rodiny Daňovcov pochádzala Mária Daňová – Sobotová. Pretekársky sa začala lyžovaniu venovať od roku 1929 v novovzniknutom lyžiarskom oddiele Ski klub Banská Bystrica. V rokoch 1936 – 1939 bola tretia v zjazdovom rebríčku žien v Československu. Zúčastnila sa na 10. majstrovstvách ČSR v lyžovaní v Banskej Bystrici (1934) a bola zaradená do širšej nominácie v príprave na zimné olympijské hry v Garmisch-Partenkirchene. V rokoch 1943 a 1944 bola majsterka Slovenska v slalome a v alpskej kombinácii.
Emília Huťanová – Medveďová
Medzi úspešné lyžiarky v 30. rokoch 20. storočia patrila Emília Huťanová – Medveďová. Vynikajúca zjazdárka zvíťazila v roku 1938 na prvých oficiálnych pretekoch v zjazde na Chopku. Trať viedla od Pyramíd (súčasná Luková) cez Priehybu až do Kvasničníka. Neskôr dlhé roky pôsobila ako lyžiarska rozhodkyňa a funkcionárka.
Maša Haľamová
Lyžovaniu sa aktívne venovala aj známa autorka literatúry pre mládež, poetka a prekladateľka Maša Haľamová. Spolu s manželom boli členmi ŠK Vysoké Tatry, manžel pôsobil zároveň ako predseda Tatranského zboru záchrancov (predchodcu dnešnej Horskej služby). Maša Haľamová sa venovala najmä rozhodcovskej činnosti. V roku 1935 bola najmladšou rozhodkyňou počas konania Pretekov FIS v roku 1935 v klasických disciplínach vo Vysokých Tatrách (od roku 1937 po zmene názvu zo strany Medzinárodnej lyžiarskej federácie oficiálne uznaných za majstrovstvá sveta).
Oľga Bruková
K rozvoju ženského pretekového lyžovania prišlo v 50. a 60. rokoch 20. storočia. Jednou z prvých reprezentantiek Československa bola Oľga Bruková, neskôr Žampová (stará mama bratov Žampovcov). Reprezentovala na mnohých zahraničných pretekoch a najlepšie jej išiel zjazd. V roku 1965 obsadila na Veľkej cene Slovenska výborné 10. miesto v obrovskom slalome.
.jpg?itok=ptg0Agcg)
Milka Richvalská – Mohrová
Jednou z najúspešnejších slovenských lyžiarok v tomto období bola Milka Richvalská – Mohrová. V lyžovaní vynikala už ako žiačka. V roku 1953 vyhrala Športové hry mládeže, v lyžiarskych pretekoch v rámci I. československej spartakiády v roku 1955 vyhrala všetky disciplíny. Dva týždne po ZOH 1956 porazila v Zakopanom v slalome aj obrovskom slalome víťazku ZOH Ossi Reichertovú. Zúčastnila sa na majstrovstvách sveta v Bad Gasteine v roku 1958, kde obsadila 11. miesto v obrovskom slalome a 17. miesto v slalome. Získala viacero titulov majsterky republiky, či víťazstiev na vtedy medzinárodne významných pretekoch Veľká Cena Slovenska.
Mirka Cuninková – Bartovicová
Veľkým talentom bola Mirka Cuninková – Bartovicová. Lyžovala už od svojich troch rokov s otcom, neskôr ako žiačka trénovala u prof. Benku. Ako mladá bola najlepšou lyžiarkou na Slovensku, v reprezentácii pôsobila ako jediná Slovenka od 16-tich rokov. Bola 12-násobnou majsterkou ČSSR, zúčastnila sa na MS v roku 1970, kde obsadila 27. miesto v obrovskom slalome. Žiaľ, v roku 1971 sa na majstrovstvách ČSSR zranila, čím sa predčasne ukončila jej kariéra.
Komisia pre ženy a šport
Cieľom komisie SOŠV ženy a šport je zabezpečovať osvetu a sprístupňovať športovej verejnosti dokumenty z MOV a iných inštitúcií zaoberajúcich sa problematikou rodovej rovnosti a prispievať tak k tomu, aby ženy aj muži v športe mali rovnaké príležitosti zapojenia sa do športového a riadiaceho života vo všetkých úrovniach a smeroch. Prispievať k zabezpečeniu základného práva športovcov, ktorým je bezpečné prostredie, v ktorom šport vykonávajú.
