Slovenská poštová známka k Parížu 2024: Netradičný lukostrelecký námet
Príležitostné slovenské poštové známky k nadchádzajúcim Hrám XXXIII. olympiády aj k následným PH v Paríži majú zhodne netradičný lukostrelecký námet. Známku oficiálne uviedli do života na 66. valnom zhromaždení Slovenského olympijského a športového výboru v Bratislave. Známka vyšla v náklade 100 000 ks v nominálnej hodnote 1,50 €.
Prvým dňom vydania známky bol 28. jún 2024. Známku pokrstila šípom lukostrelkyňa Alexandra Miškovská, ktorá súťažila na OH 2016 ešte ako Longová. Pracovníčka športového oddelenia SOŠV tak symbolicky odštartovala cestu slovenskej olympijskej výpravy na Hry XXXIII. olympiády 2024 v Paríži. Olympionička v lukostreľbe bude vo výprave pôsobiť ako administrátorka.
U nás prvá lukostrelecká známka v roku 1957
Na uvedení známky nechýbali ani generálny riaditeľ Slovenskej pošty Vladislav Kupka, autor známky, renomovaný akademický maliar Peter Augustovič a riaditeľ POFIS Martin Vančo.
„Prvú olympijskú známku s tematikou lukostreľby vydal 15. júna 1960 Irán k Hrám XVII. olympiády v Ríme. Druhú o dva mesiace neskôr pri tej istej príležitosti vydalo aj Maďarsko. Išlo o známky, ktoré však lukostreľbu zobrazovali v jej historickom kontexte a nie v športovom, nakoľko v tom čase lukostreľba ani nebola v programe hier,“ vysvetľuje znalec poštových známok Peter Osuský.
„Prvá „lukostrelecká“, aj keď neolympijská, známka bola vydaná v Československu v roku 1957. Vyšla v sérii Šport pri príležitosti konania majstrovstiev sveta v lukostreľbe, ktoré sa konali v Prahe. Autor návrhu bol Jan Černý. Vyšla v náklade 3 410 000 ks v nominálnej hodnote 60 halierov,“ hovorí Peter Osuský.
Na začiatku bol spontánny nápad
Ako je už dobrým zvykom, Slovenská pošta vydáva pravidelne na počesť konania OH a ZOH poštové materiály v súčinnosti so Slovenským olympijským a športovým výborom. „Pri rokovaní s vedúcim POFIS Martinom Vančom o známke k parížskej olympiáde sa nápad na zadanie témy lukostreľby objavil spontánne,“ hovorí generálny sekretár SOŠV Jozef Liba.
K realizácii výtvarného návrhu známky bol prizvaný renomovaný autor akademický maliar Peter Augustovič, ktorý má vo svojom portfóliu viacero významných ocenení v oblasti známkovej tvorby. „K filatelii a vôbec k poštovým službám mám vzťah od detstva, veď obaja rodičia pracovali ako vedúci pošty. Spracovať športový námet bola pre mňa nová skúsenosť. Som rád, že od začiatku realizácie som mohol spolupracovať s Alex Miškovskou (za slobodna Longovou), ktorá ma voviedla do tajov krásneho športu akým lukostreľba je. A nakoniec sa stala aj dokonalým modelom pri realizácii návrhu. Pre moju generáciu totiž luk predstavoval najmä detskú romantiku spojenú s indiánskymi príbehmi Karla Maya,“ vyznal sa Peter Augustovič.
Zaujímavý zberateľský artikel
Autorská príprava mala niekoľko etáp: od samotného pochopenia pravidiel lukostreľby, cez detailné spoznanie konštrukcie luku či hľadanie správnej proporcie až k vytvoreniu desiatok štúdií. Nasledovali viaceré pracovné stretnutia s tvorcom známky k paralympijským hrám akademickým maliarom Igorom Piačkom. Olympijská známka totiž vychádza ako dvojznámka spolu s paralympijskou. Jej námetom je paralukostrelec. Táto dvojznámka bude predstavovať určite zaujímavý zberateľský artikel.
„Myslím si, že sa nám podarilo zaujímavé výtvarné dielo. Pri tvorbe sme rešpektovali jeden druhého a dopĺňali sme sa“, doplnil svoje hodnotenie Peter Augustovič.
Na OH len štyria slovenskí lukostrelci
Účasť lukostrelcov zo Slovenska na olympijských hrách je veľmi sporadická. Naším prvým olympionikom bol rodák z Kalinova Martin Hámor, ktorý sa predstavil v Barcelone v roku 1992. Až o 24 rokov neskôr v Riu de Janeiro 2016 malo Slovensko v olympijskej výprave znovu zastúpenie. Dokonca až dvojnásobné – Borisa Baláža a Alexandru Longovú. V Tokiu 2020 nás reprezentovala Denisa Baránková, ktorá sa predstaví aj v Paríži 2024.
Lukostreľba teda na Slovensku nie je „top“ šport. Preto iste mnohých prekvapí námet najnovšej známky, ktorú Slovenská pošta prostredníctvom svojho organizačného útvaru POFIS (Poštová filatelistická služba) zaradila do emisného plánu na rok 2024.
