ZOH v Miláne-Cortine budú už o dva roky, prípravy sprevádza veľa problémov
Logo ZOH 2026Takto o dva roky sa v talianskom veľkomeste Miláno a v horskom stredisku Cortina d´Ampezzo, ako aj na ďalších miestach, neraz od seba poriadne vzdialených, uskutočnia XXV. zimné olympijské hry. Ich termín je 6. – 22. februára 2026. Tretí raz v histórii budú ZOH v Taliansku. Predtým sa tam konali v Cortine d´Ampezzo v roku 1956 a v Turíne v roku 2006.
O tom, ako boli pridelené ZOH 2026 aj o ich prípravách v časopise OLYMPIC.sk jeseň/zima 2023, ktorý vyšiel v decembri, písal Igor Kováč. Z jeho textu vyberáme na rovnomennú webovú stránku podstatnú časť. K jeho článku však treba dodať, že lokalita toboganu pre sánkovanie, boby a skeleton ešte ani teraz nie je určená. Aj to ilustruje, že talianske prípravy vôbec nie sú jednoduché.
NAJVIAC ROZDROBENÉ ZIMNÉ HRY V HISTÓRII
Spojenie Miláno-Cortina d‘Ampezzo dáva tušiť, že 25. vydanie najväčšieho sviatku zimných športov bude bezprecedentne najviac rozdrobeným podujatím v zimnej olympijskej histórii.
Deň po každoročných oslavách vzniku moderného olympijského hnutia sa 24. júna 2019 v Lausanne stalo naposledy, keď členovia Medzinárodného olympijského výboru (MOV) rozhodovali o dejisku zimných olympijských hier v rámci štandardného kandidátskeho procesu niekoľkých uchádzačov. V ten deň stáli proti sebe dvaja zástupcovia z Európy: Miláno-Cortina d'Ampezzo a Štokholm-Aare.
Nejednému priaznivcovi zimných športov poskočilo srdce pri predstave, že by sa hry uskutočnili práve vo Švédsku, krajine doslova zasľúbenej športom na ľade a snehu. Obzvlášť v situácii, keď škandinávska krajina zimné hry ešte nikdy neorganizovala a bola v podstatne lepšej finančnej kondícii ako jej súper. Taliansko navyše hostilo hry naposledy pomerne nedávno v roku 2006, keď bol ich dejiskom Turín. A pamätníkom sa iste vybavia spomienky, že nepatrili práve medzi tie najvydarenejšie.
Znalci pomerov v olympijskom hnutí však veľmi dobre poznajú vyjednávacie schopnosti talianskych funkcionárov. Nejednému pozorovateľovi v deň hlasovania pripomínali zástupcovia talianskej kandidatúry skupinku, ktorá sa v oblekoch od Armaniho snažila urobiť dojem na členov Medzinárodného olympijského výboru (MOV), že ich krajina je spoľahlivý a finančne zabezpečený partner. A to napriek tomu, že s verejným dlhom na úrovni 140 % HDP má Taliansko najhorší stav verejných financií v EÚ hneď po Grécku a v spojení s ním sa stále častejšie skloňuje slovo bankrot.
Napriek značným rizikám sa členovia MOV pomerom hlasov 47:34 rozhodli pre ďalšie dobrodružstvo. Prisúdili organizáciu XXV. zimných olympijských hier práve Taliansku, konkrétne Milánu a Cortine d´Ampezzo, prenesene regiónom Lombardia a Veneto.
PREČO TO ROBIŤ JEDNODUCHO, KEĎ TO MÔŽE ÍSŤ ZLOŽITO
Práve toto si môže pomyslieť človek pri pohľade na mapu rozmiestnenia športovísk ZOH 2026. Vzdialenosť medzi Milánom a Cortinou d'Ampezzo je totiž viac ako 400 km. Na ubytovanie športovcov v rámci štyroch klastrov bude potrebných až šesť olympijských dedín.
Na tomto mieste treba férovo priznať, že ani švédsky projekt nebol v tomto ohľade priaznivejší. Štokholm a Aare delí viac ako 600 km a do tamojšieho projektu bola zapojená dokonca aj lotyšská Sigulda na súťaže v skeletone, sánkovaní a boboch.
Nejedného skúseného účastníka hier však doslova zaráža rozhodnutie začleniť do talianskeho konceptu hier Livigno a Bormio na súťaže v snoubordingu, akrobatickom lyžovaní, alpskom lyžovaní mužov a v skialpinizme. Obe strediská sú od Milána vzdialené 200, resp. 230 km a od Cortiny d'Ampezzo takmer 300 km. Samotná Cortina a jej okolie pritom disponujú podmienkami na zorganizovanie súťaží v týchto športoch.
Obzvlášť markantné je to v prípade alpského lyžovania mužov, keďže práve Cortina hostila MS v roku 2021 a na súťaže mužov predtým vybudovali novú zjazdovku Vertigine. Ešte aj Val Gardena, tradičná zastávka mužského zjazdu v kalendári Svetového pohára, je od Cortiny vzdialená len do hodiny autom.
S každým dejiskom olympijských súťaží sú pritom spojené nemalé náklady. V tomto prípade však nad racionálnym uvažovaním prevládlo skôr politické rozhodnutie preniesť viac olympijského diania do regiónu Lombardie, keďže inak by ho reprezentovalo iba Miláno.
EŠTEŽE V MILÁNE MAJÚ VÝSTAVISKO
Štyri roky príprav naplno odhalili finančnú náročnosť olympijského projektu a už tradične zásadné podhodnotenie niektorých stavebných projektov zo strany organizátorov. Aj napriek skutočnosti, že sa usilovali o minimalizáciu potreby novej výstavby, museli prehodnotiť niektoré svoje plány a zmeniť dejiská niektorých súťaží.
Baselga di Piné ako miesto konania súťaží v rýchlokorčuľovaní úplne zmizlo z olympijskej mapy. Projekt zastrešenia existujúcej dráhy bol totiž príliš drahý a predpokladané prevádzkové náklady vo výške 400 000 eur ročne sa považujú za neudržateľné. Ako alternatíva sa ponúkala možnosť využiť existujúci ovál Lingotto v Turíne, kde sa konali olympijské rýchlokorčuliarske súťaže v roku 2006, i počas zimnej univerziády v roku 2007 (konať sa tam budú aj v roku 2025).
Opäť však zaúradovali politici, tentoraz starosta Milána, ktorý chcel udržať čo najviac olympijského diania v metropole Lombardska. Najskôr bol predložený návrh dočasného zastrešenia historického štadióna Arena Civica. Nakoniec bol však uprednostnený variant využitia dvoch hál výstaviska Fiera Milano. Tam za sumu 20 miliónov dolárov vznikne dočasná dráha.
Talianski organizátori môžu skutočne ďakovať za veľkorysé priestory, ktoré milánske výstavisko poskytuje, pretože okrem rýchlokorčuľovania a medzinárodného vysielacieho a tlačového centra nakoniec prichýli aj časť hokejového turnaja. Nahradí tak pôvodne plánovanú halu Palasharp, ktorej rekonštrukciu sprevádzali problémy s vlastníkmi pozemkov v okolí, aj riziko rastúcich nákladov.
Hlavné dejisko turnaja v ľadovom hokeji Arena Santa Giulia má za sebou začatie výstavby, ale aj takmer 40-percentný nárast nákladov. Z pôvodných 180 miliónov eur sa zvýšili na 250 miliónov. Stavba čelí aj sťažnostiam zo strany súkromného prevádzkovateľa haly Forum na južnom okraji Milána, kde majú prebiehať súťaže v krasokorčuľovaní a šortreku. Nová hala totiž predstavuje pre Forum zásadnú konkurenciu a jej realizátori sú obviňovaní z využívania neoprávnenej štátnej pomoci.
ĽADOVÝ TOBOGAN NECHCE NIKTO POSTAVIŤ
Problémom však nečelí iba Miláno, zásadné zmeny sa udiali aj v Cortine d'Ampezzo. Projekt ZOH 2026 počítal na sánkovanie, boby a skeleton s prestavbou ľadového toboganu Eugenia Montiho. Tento zámer však od začiatku čelil protestom zo strany miestnej komunity z dôvodov environmentálnych dopadov, ako aj rastúcich nákladov. Organizátori napriek tomu trvali na projekte prestavby.
Štátna spoločnosť SIMICO (Societá Infrastrutture Milano Cortina 2026), ktorá zodpovedá za výstavbu olympijskej infraštruktúry, vyhlásila verejné obstarávanie na dodávateľa. Do súťaže sa však napriek opakovanej výzve neprihlásila žiadna spoločnosť. Časový harmonogram prác bol príliš napätý, keďže stavbu by bolo potrebné odovzdať do novembra 2025, aby bol k dispozícii čas na následnú homologizáciu dráhy. Riziko ďalšieho zvyšovania nákladov výstavby tak bolo veľmi vysoké. Pochybnosti sa vznášali aj nad udržateľnosťou jej prevádzky, keďže mala fungovať iba štyri mesiace do roka.
S riešením prišiel starosta rakúskeho Innsbrucku (asi 160 km od Cortiny), ktorý ponúkol na olympijské súťaže existujúcu dráhu v Iglse. S týmto riešením sa od začiatku stotožňoval aj MOV, ktorý organizátorom odporúčal využiť rakúsky tobogan, prípadne dráhu vo švajčiarskom St. Moritzi, ktorá je však prírodná.
S myšlienkou presunu súťaží mimo územia Talianska sa však opäť nevedia stotožniť niektorí talianski politici. Tí prišli s nápadom zrekonštruovať dráhu v Cesane Pariol (630 km od Cortiny!), dejisku ZOH 2006, ktorá bola uzavretá v roku 2011. Vo vzduchu tak visí suma 34 miliónov eur, ktorá by bola potrebná na spojazdnenie dráhy. Stále sa však uvažuje o použití tejto sumy na dráhu v Cortine, pričom by sa mal realizovať menej náročný variant jej prestavby.
Situácia okolo ľadového toboganu je tak stále neistá. Predstavitelia Cortiny d'Ampezzo sa však nechali počuť, že ak sa súťaže v boboch, skeletone a sánkovaní neuskutočnia v ich stredisku, budú od organizátorov požadovať kompenzáciu v podobe presunu záverečného ceremoniálu hier z Verony práve do srdca Dolomitov.
NOVÝ NEVÍTANÝ TREND
Je zrejmé, že taliansky koncept ZOH 2026 reflektuje snahy MOV organizovať svoje podujatia viac v súlade s princípmi trvalej udržateľnosti. Maximalizácia využitia existujúcej infraštruktúry má však predovšetkým v prípade ZOH svoje dôsledky v podobe bezprecedentnej decentralizácie olympijských športovísk. To pochopiteľne ovplyvňuje aj celkovú atmosféru na podujatí.
Talianska zjazdárka Federica Brignoneová a nórsky slalomár Lucas Braathen (ktorý pred touto sezónou náhle ukončil kariéru) sa už nechali počuť, že sú sklamaní z rozhodnutia, že športovci nebudú mať možnosť zdieľať olympijského ducha spoločne na jednom mieste.
Úpravy Olympijskej charty v dôsledku Agendy 2020 umožnili organizátorom hier zvýšenú geografickú flexibilitu. ZOH 2026 preto zrejme nebudú len jednorazovou výnimkou, ale skôr novým a pravdepodobne dosť nevítaným trendom. To potvrdzovali aj informácie o potenciálnych záujemcoch o ZOH 2030 a 2034.
