Peter Jedinák - prvý slovenský skeletonista pod piatimi kruhmi
Pustiť sa dole toboganom chce vždy dávku odvahy. No čo ak je ten tobogan z ľadu a vy máte len malé kovové sane? A nestačí sa len spustiť, musíte sa ešte poriadne rozbehnúť a zrýchľovať až do cieľa. Rýchlosťou 130 km za hodinu. A ozaj... celý čas idete dolu hlavou. Nič zvláštne, pokiaľ ste Peter Jedinák, prvý slovenský skeletonista, ktorý sa predstaví na niektorom z podujatí pod piatimi kruhmi.
Jedinák začínal ako atlét. Šprintéra však pred dvoma rokmi cez jeho trénera Marcela Lopuchovského oslovil Slovenský zväz bobistov. “Skeletonisti sa všeobecne hľadajú prioritne medzi šprintérmi v atletike. Rýchly štart je v skeletone veľmi dôležitý. Mňa takáto ponuka nadchla, keďže mojim najväčším snom sú olympijské hry. V čase keď ma oslovili, tak som sa vekovo ideálne hodil do olympijského cyklu pre ZOH mládeže,” vysvetľuje dnes 17-ročný športovec.
Cieľ v Kangwone? Dosť vysoký!
ZOH mládeže, ktoré sa budú konať od 19. januára do 1. februára, sa prvýkrát uskutočnia mimo Európu. Po olympijských hrách mládeže 2010 v Singapure a 2014 v Nankingu to bude tretie významné mládežnícke podujatie na ázijskom kontinente. V pätnástich odvetviach siedmich športov sa bude v Kórejskej republike súťažiť o 81 medailových kompletov.
“Je to pre mňa obrovská česť. Na ZOHM sa veľmi teším a chcem Slovensko čo najlepšie reprezentovať. Nechcem hovoriť konkrétne, ale poviem, že môj cieľ je dosť vysoký. Podľa posledných výsledkov by som mohol skončiť niekde medzi 7. až 12. miestom, ale robím maximum pre čo najlepší výsledok,” prezradil o ambíciách prvý slovenský skeletonista na súťaži organizovanej Medzinárodným olympijským výborom.
Peter Jedinák sa na štart svojich pretekov postaví 23. januára o 9.30 slovenského času. Program ZOHM v Kangwone
Nad bobami či sánkami podľa jeho slov nepremýšľal. “Na bobistu by nebol vo zväze priestor a v sánkovaní by som veľmi nevyužil svoj atletický základ, keďže sánkari štartujú roztláčaním sa rukami, čo nemá s behaním veľa spoločného. Skeleton mi príde zo všetkých športov na ľadovej dráhe najzaujímavejší.”
Spustiť sa dole hlavou ľadovým toboganom na skeletonových sánkach nie je nič pre slabšie povahy. "Je to slušný adrenalín a to hlavne v prvých jazdách na každej dráhe. Nejde len o to, aby som dráhu nejako prešiel a dorazil do cieľa. Je potrebné rozbehnúť sa na plné ,pecky' a potom čo najviac na dráhe zrýchľovať až do cieľa.”
Počas druhej sezóny bolesti ubúda
Jazdci v niektorých pasážach dráh dosahujú rýchlosť auta idúceho po diaľnici. “Ruky mám dole skryté pod telom a v odovzdaní sa dráhe letím dole ľadom, ktorý je niekedy tvrdý ako betón. Jazda postupne naberá rýchlosť z úvodných 35 na 120-130 km/h. Niekedy náraz o ľad môže poriadne zabolieť. Ale už to beriem ako súčasť tohto športu. V úvode boli pády a nárazy o dráhu, samozrejme, celkom masaker. Čím je ale človek lepší, tým menej ho to bolí. Počas druhej sezóny bolesť jemne ubúda,” dodáva s úsmevom mladý športovec.
Jazdu vie korigovať ramenami a kolenami zatlačením na časti skeletonu. “Niekedy používam aj priamo špičky nôh takým jemným škrabnutím do ľadu. Každopádne, každú dráhu musím dôkladne poznať, nepúšťam sa pokiaľ nemám teoreticky aj fyzicky na nohách dráhu prejdenú.”
Pre dobrú jazdu je potrebné držať sa optimálnej línie na dráhe, minimálne zatáčanie a pevné a zároveň uvoľnené držania tela. Dôležitá je každá stotina, preto netreba zabúdať ani na aerodynamiku tela, prilby, kombinézy, váhy skeletonu aj samotného jazdca. To všetko vplýva na finálny čas po viac ako pätnástich zákrutách.
“Môj výkon závisí od viacerých faktorov. Ako rýchlo sa viem rozbehnúť so skeletonom a naskočiť naňho. Ako dobre viem na skeletone zajazdiť cez celú dráhu o dĺžke asi 1500 metrov. Aj od toho, aký kvalitný mám materiál k dispozícii. Aké mám skeletonové sane, kvalitu nožov či materiál, z ktorého mám vyrobenú pretekársku kombinézu. Všetko dokopy vplýva na to, aký mám na konci dráhy čas,” hovorí Bratislavčan.
Postavil si trenažér, inšpiráciu našiel v Dánsku
Počas leta sa pripravuje u Marcela Lopuchovského v atletickom klube Šport hrou, kde trénuje aj s bobistkou a olympioničkou Viktóriou Čerňanskou. Samotná príprava je zložená z atletiky, posilňovania a tréningov štartu na skeletonovom trenažéri, ktorý si s otcom vyrobili. “Inšpiroval nás k tomu dánsky skeletonista Rasmus Johansen, u ktorého sme počas leta strávili týždeň. Jeho otec, Tom Johansen nás pozval na týždeň ku nim domov do Dánska a spolu sme strávili týždennú prípravu. V rámci toho nám ukázali, ako si zostrojiť jednoduchý a dostupný trenažér štartov.”
Krajiny si pri mládeži navzájom pomáhajú
K tréningu patrí aj študovanie rôznych dráh, analýza jázd na videách a sledovanie videí z internetu, kde sa inšpiruje od najlepších. Počas prípravného obdobia od mája do októbra sa zdržiava hlavne doma na Slovensku.
Počas sezóny však musí za ľadovými toboganmi cestovať do zahraničia. Najbližšia dráha je v rakúskom Innsbrucku. “Ako dlho som v zahraničí sa odvíja od dostupných financií. Zatiaľ vďačím za obrovskú podporu Slovenskému zväzu bobistov a skeletonistov, ktorý ma maximálne podporuje.”
Na všetky sústredenia a preteky do zahraničia chodí Peter so svojím otcom. Pomáha mu so servisom aj s mentálnou časťou prípravy. Pri samotnej technike jazdy spolupracuje s trénermi a technikmi z Medzinárodnej bobovej a skeletonovej federácie (ISBF). “Ak tam náhodou nie sú, tak nám niekedy pomáhajú a radia tréneri iných národných tímov. V tejto vekovej kategórii si pomáhame v podstate takmer všetky krajiny navzájom,” vysvetľuje.
Unikátna ponuka od svetovej veľmoci
Na posledných kvalifikačných pretekoch získal Jedinák unikátnu príležitosť na spoluprácu od nemeckej reprezentačnej šéftrénerky. “Je to tá najvyššia forma ocenenia. Možno to je aj tým, že na tréningoch kvalifikačných súťaží sa mi niekedy podarilo predbehnúť aj všetkých troch Nemcov. Znamená to, že ak to dotiahneme do finálnej dohody, tak môžem trénovať a chodiť na sústredenia s nemeckým tímom a počas pretekov zdieľať analýzy a možno aj nejaké informácie s nemeckými trénermi a technikmi. Takáto možnosť príde raz za život. Nemci sú v kategórii dospelých v skeletone svetovou veľmocou a byť priamo v ich kuchyni je proste výhra sama o sebe.”
Mladý športovec pevne verí, že dostať sa na zimné olympijské hry 2026 v talianskom Miláne a Cortine d'Ampezzo, môže byť, aj vďaka takejto ponuke, o čosi reálnejšie. “Konkurencia je v skeletone obrovská a dostať sa na veľkú olympiádu vo veku 20 rokov je náročné. Ja si ale myslím, že to viem dokázať,” odkazuje.
