Vedúci predstavitelia SOŠV aj štátny tajomník pre šport zablahoželali Milošovi Mečířovi k jubileu
Na počesť niekdajšieho hviezdneho tenistu, olympijského víťaza vo dvojhre zo Soulu 1988, aktuálne prezidenta Slovenského tenisového zväzu a šéftrénera Národného tenisového centra v Bratislave Miloša Mečířa, ktorý 19. mája oslávil šesťdesiatku, usporiadali vedúci predstavitelia Slovenského olympijského a športového výboru (SOŠV) slávnostný obed.
Chmelár ocenil Mečířov obrovský prinos pre slovenský šport
V bratislavskej reštaurácii Al Faro vo štvrtok Milošovi Mečířovi najprv zablahoželali a potom s ním strávili viac než dve hodiny prezident SOŠV Anton Siekel, čestný prezident František Chmelár, generálny sekretár Jozef Liba, Ľubomír Souček z mediálneho oddelenia SOŠV, ale aj štátny tajomník Ministerstva cestovného ruchu a športu SR Ján Krišanda (ten oslávil šesťdesiatku v apríli) a známy novinár dlhodobo píšuci o tenise Tomáš Grosmann.
Anton Siekel odovzdal jubilantovi darčekový kôš a František Chmelár pripojil svoj súkromný darček – zarámované fotografie z olympijských hier 1988 v Soule, kde pôsobil ako člen vedenia výpravy.
Práve najstarší z celej spoločnosti pri stole František Chmelár mal krátky preslov smerom k jubilantovi: „Vtedy v Soule som boli na tvojom finálovom zápase a po triumfe sme ti ďakovali. A musíme ti ďakovať aj teraz, pretože pri športe a tenise si zostal do dnešných dní. Tvoj prínos pre slovenský šport je obrovský.“
Spomienky na Soul 1988 a olympijské kúzlo
V súvislosti s OH v Soule, kde Mečíř dosiahol svoj najcennejší triumf a ešte ho prizdobil bronzom vo štvorhre spolu s Milanom Šrejberom (ale vo vrcholnom období bol aj dvakrát vo finále dvojhry na grandslamových turnajoch a získal titul neoficiálneho majstra sveta vo štvorhre spolu s Tomášom Šmídom), si František Chmelár zaspomínal:
„V Soule mi pripadla úloha ísť vyzdvihnúť na letisko našich tenistov. Keď prišli do skromne a stroho vybavenej olympijskej dediny, najmä hráčky začali kritizovať ubytovanie. Povedal som im, že nič sa nedá robiť, pretože iné izby nemáme. Hoci aj Miloš bol zvyknutý na iný komfort, už na druhý deň som ho stretol vysmiateho. Od niekoho si požičal bicykel a pri objavovaní dediny na mňa zakričal: Je tu ohromne!“
Miloš reagoval, že v Soule utvorili tenisti výbornú partiu. A dodal, že už na prvej zo svojich siedmich olympiád (na šiestich v rozpätí rokov 1996 – 2016 bol ako tréner, prípadne vedúci tímu) ho ovládlo olympijské kúzlo. Hoci špičkoví svetoví tenisti sa k olympijskej účasti stavajú veľmi rozdielne, Mečíř má pocit, že je čoraz viac tých, ktorým olympiádam prisudzujú mimoriadny význam. Koniec koncov, pre gigantov Rogera Federera aj Novaka Djokoviča je olympijské zlato z dvojhry jediná veľká trofej, ktorú nikdy nezískali - a veľmi ich to škrie.
Na OH v Soule náš tenista prepadol aj zbieraniu odznakov. „Začínal som skromne, pretože v Soule sme nedostali žiadne naše olympijské odznaky. Mal som len šesť odznakov federálneho tenisového zväzu. Neskôr sa však zo mňa stal vášnivý zberateľ. Mám odznaky všetkých národných olympijských výborov. Chýba mi akurát niekdajšia Barma, ktorá v Soule bola ešte pod pôvodným názvom. Potom sa zmenila na Mjanmarsko. Mjanmarské odznaky mám tri, ale barmský ani jeden...,“ smial sa počas obeda Miloš.
O niekdajšom i súčasnom tenise
Samozrejme, počas debaty sa reč točila najviac okolo tenisu. Keď Mečíř dostal otázku, kto boli preňho najnepríjemnejší súperi, obávaný „kat“ elitných švédskych hráčov na čele s Wilanderom a Edbergom vytiahol dve mená – Ivan Lendl a Henri Leconte. „Ich hra mi vyslovene nesedela. Ale nepríjemní boli aj známi búrliváci Jimmy Connors a John McEnroe. Na druhej strane, Mc Enroa som dokázal priviesť aj do zúfalstva. Odohrali sme spolu tušímže päť zápasov a trikrát som ho zažil, že chcel odísť z kurtu. A raz ho nedokázal zadržať ani supervizor turnaja...,“ zaspomínal si.
Miloš Mečíř obdivuje dlhovekosť trojice veteránov, ktorá dlhodobo dominovala vo svetovom mužskom tenise. Najstarší z nej Roger Federer už skončil, Rafael Nadal sa pri návrate po zranení trápi a ani Novak Djokovič (najmladší z fenomenálneho tria má tiež už 37 rokov) po skvelej vlaňajšej sezóne v tejto zatiaľ nie je vo svojej koži. Treba si uvedomiť, že Miloš pre dlhotrvajúce problémy s bolesťami chrbta ukončil kariéru vo veku len 26 rokov...
„Je výnimočné, keď si v obrovskej tenisovej konkurencii niekto dokáže udržať formu celoročne a dlhodobo. Veď voľných týždňov majú hráči počas roka veľmi málo. Súčasný tenis mi už pripadá ako ,gladiátorizmus´. Už to nie je len o výhrach, ale priam až o prežití,“ konštatoval.
Reč došla aj na to, že niektorí hráči nedokážu pri zápasoch ovládať svoje emócie a súperovi, rozhodcovi či divákom neraz adresujú štipľavé odkazy. „Už za mojich čias sa rozhodcovia učili aj nadávky v jazykoch jednotlivých hráčov, aby rozumeli, keď začnú nadávať. Vznikali z toho však aj situácie, že napríklad nevinné slovo ,fakt´ v češtine či v slovenčine rozhodca započul ako podobne znejúci vulgárny výraz v angličtine a hráč dostal pokutu,“ prezradil Mečíř s dodatkom, že on bol za správanie pokutovaný veľmi zriedkavo.
Ako šéf nášho tenisového zväzu si veľmi želá, aby Slovensko malo svoje zastúpenie na blížiacich sa olympijských hrách v Paríži. „Medzi muži to nevyzerá reálne, ale medzi ženami majú slušné šance Anna Karolína Schmiedlová aj Rebecca Šramková. Ak by na OH v Paríži postúpili obe, mohli by tam nastúpiť aj na štvorhru – aj keď ju takmer nehrávajú.“
Pokiaľ ide o naše mladé talenty, najviac si sľubuje od Renáty Jamrichovej, ktorá je vo svojom ročníku najlepšia na svete. „Podobné by sme však potrebovali ešte aspoň tri. Medzi o niečo mladšími dievčatami však máme tiež sľubné talenty. Dúfam, že svoj potenciál potvrdia,“ hovorí Miloš Mečíř.
Hoci čerstvý šesťdesiatnik bol absolútne špičkový hráč v superprofesionálnom športe, dnes má veľmi na srdci nie biznis, ale rozvoj slovenského športu. Priznal, že ho veľmi trápi, koľko športovísk u nás zaniklo bez náhrady, v dôsledku čoho sa veľmi sťažil prístup mládeže k športu. „V mojom detstve sme na kurtoch mohli byť donekonečna a nikto nás odtiaľ nevyháňal. Nebolo treba ani platiť horibilné peniaze,“ povedal.
Stále je štíhly a hoci tenisovú kariéru musel skončiť veľmi predčasne pre silné bolesti chrbtice, stále športuje. „Tenis sám nehrávam. Ako šéftréner Národného tenisového centra len občas predvádzam správnu techniku úderov. Venujem sa však iným športom. Stále si chodím zahrať ľadový hokej, venujem sa zjazdovému i vodnému lyžovaniu, v minulosti veľa aj basketbalu,“ prezradil.
V minulosti bol Miloš Mečíř známy ako vášnivý rybár, ale aj pre administratívne ťažkosti spojené so získavaním rybárskeho lístka platného pre miesta, ktoré by ho zaujímali, chodí dnes na ryby málo.
