Nagano 1998
V roku 1998 sa ZOH po 26 rokoch vrátili do Ázie. Napriek veľkej organizátorskej snahe Japoncov, ktorí sa mohli oprieť o nevídanú masu 32 000 dobrovoľníkov, sa do určitej miery naplnili obavy z vrtkavosti počasia v tomto kúte sveta. Hry poznačilo husté sneženie, hmla, i silný vietor. Najviac na to doplatilo zjazdové lyžovanie, kde sa dovedna v trinástich prípadoch musel meniť program súťaží! Usporiadatelia sa však aj tak vyznamenali a pripravili veľmi pekné hry v srdečnej atmosfére. Celkový počet účastníkov na nich prvý raz prevýšil dve tisícky. Japonci, Číňania i Juhokórejčania naznačili, že v zimných športoch musí Európa aj Amerika brať Áziu čoraz vážnejšie. Celkove však tradične dominovali Európania. Najcennejšiu medailovú zbierku i najviac bodov získalo Nemecko, až na tretie miesto sa v oboch rebríčkoch prepadlo Rusko, nástupca ZSSR, niekdajšej zimnej superveľmoci číslo jeden.
Aj tieto hry mali viacero velikánov. V Japonsku sa najväčšia publicita dostala skokanovi na lyžiach Kazujošimu Funakimu, ktorý získom dvoch zlatých a jednej striebornej medaily dal zabudnúť aj na legendárneho Kasaju. Najúspešnejší účastníci ZOH však znovu vzišli z radov bežcov na lyžiach. Rusku Ľubov Jegorovovú, dištancovanú pre hrami za doping, na pozícii najväčšej medailovej premiantky vystriedala jej krajanka Larisa Lazutinová s výnimočnou zbierkou troch zlatých a jednej striebornej i bronzovej medaily. Lazutinová i Jelena Välbeová boli už tretí raz za sebou členkami víťaznej bežeckej štafety.
Len o málo menej hodnotnú zbierku ako Ruska (3 – 1 - 0) si vybojoval Nór Björn Dählie. Hrdina troch olympiád sa s celkovou bilanciou 8 zlatých a 4 strieborných medailí vyšvihol úplne na čelo najúspešnejších športovcov v celej histórii ZOH. Kým on zastupoval medzi hviezdami veteránov, 15-ročná víťazka súťaže krasokorčuliarok Američanka Tara Lipinská prekonala dávny rekord Sonje Henieovej a stala sa najmladšou víťazkou v histórii ZOH.
Najväčší rozruch bol v Nagane okolo rakúskeho zjazdára Hermanna Maiera. Suverén sezóny najprv v zjazde predviedol hrôzostrašný pád s množstvom kotrmelcov, pri ktorých tuhla krv v žilách, ale už o tri dni vyhral super-G a potom ešte aj obrovský slalom! Ako prvé zjazdárky s tromi zlatými olympijskými kovmi sa do histórie zapísali dve legendy zasnežených svahoch. Talianka Deborah Compagnoniová v obrovskom slalome obhájila titul z Lillehammeru, okrem toho v slalome bola druhá. Ešte úspešnejšia bola v Nagane Nemka Katja Seizingerová, ktorá obhájila prvenstvo v zjazde, triumfovala aj v kombinácii a pridala ešte aj bronz v obrovskom slalome. Aj jej krajan Georg Hackl prepisoval históriu v sánkovaní, keď súťaž jednotlivcov vyhral už tretí raz za sebou. Kuriózna situácia nastala v súťaži štvorbobov, kde prvé osádky Talianska (Günther Huber, Antonio Tartaglia) a Kanady (Pierre Lueders, David McEachern) dosiahli v súčte rovnaké časy a zvíťazili ex aequo.
V Nagane sa na olympijskú scénu po veľmi dlhej prestávke vrátil curling, premiéru mali ženský turnaj v ľadovom hokeji a súťaže v snoubordingu. Olympijskú premiéru tohto športu s mierne uvoľnenou morálkou spestril pozitívnym nálezom na marihuanu víťaz obrovského slalomu Ross Rebagliati z Kanady. Medzinárodný olympijský výbor ho najskôr diskvalifikoval, ale Športový arbitrážny súd po proteste kanadskej výpravy zakrátko rozhodol o tom, že medaila mu predsa patrí, pretože marihuana v tom čase nebola na zozname zakázaných dopingových látok.
Veľkosť udalosťou ZOH 1998 bol hokejový „turnaj storočia“. MOV v spolupráci s medzinárodnou federáciou IIHF prvý raz v histórii pripustil na štart superprofesionálov zo zámorskej NHL. V záujme mať pod piatimi kruhmi tie najväčšie hviezdy však MOV aj IIHF vyšli v ústrety diktátu NHL, ktorá súhlasila len s krátkym prerušením najslávnejšej ligovej súťaže sveta. Dôsledkom toho bol diskriminačný hrací model. Šesť dlhodobo najúspešnejších tímov (Kanada, USA, Rusko, Česko, Švédsko a Fínsko) nasadili priamo do hlavného turnaja - a ďalších osem družstiev, vrátane slovenského, muselo priamo v Nagane hrať kvalifikáciu o postup do elitnej osmičky. Skvele obsadený turnaj senzačne vyhrali Česi, ktorým na turnaji fantasticky zachytal Dominik Hašek. Zámorie ostalo šokované, že všetky medaily pobrali európske tímy. Pritom Kanada nominovala do Nagana esá najväčšieho kalibru na čele s Waynom Gretzkým a ani tím USA v počte hviezdnych mien nezaostával.
Z družstiev, ktoré v Nagane hrali v olympijskom predturnaji, malo práve Slovensko suverénne najviac hráčov v NHL. Lenže v predturnaji v dôsledku diskriminačného hracieho modelu väčšinu z nich nemohlo použiť, pretože NHL sa ešte hrala. Okrem toho náš hokejový tím postihla v Japonsku chrípková epidémia. Keď sa k tomu všetkému v olympijských zápasoch pridalo ešte nepremieňanie šancí, zrodila sa katastrofa. Prehra 3:4 s papierovo oveľa slabším Kazachstanom zahatala Slovákom cestu do hlavného turnaja. To znamenalo, že esá Pálffy, Stümpel, Šatan, Demitra či Zedník prišli do dejiska olympiády napokon zbytočne. Neodohrali ani minútu...
Za týchto okolností sa o najradostnejšie chvíle v slovenskej výprave pričinili biatlonistky. V pretekoch žien na 7,5 km sa až tri Slovenky vklínili do prvej desiatky, čo predtým v jednej disciplíne nemalo obdobu. Soňa Mihoková skončila štvrtá, Martina Schwarzbacherová-Jašicová siedma a Anna Murínová deviata. Keď sa k tomuto triu pridala ešte Tatiana Kutlíková, na medailu siahala aj štafeta na 4x7,5 km. Napokon skončila štvrtá. Slovenská výprava tak odchádzala z Nagana síce bez cenného kovu, ale so šiestimi olympijskými bodmi. Rekordnú piatu olympijskú účasť (toľko nemá na konte nikto zo Slovákov ani na letných OH) si na ZOH 1998 pripísala sánkarka Mária Jasenčáková.
