Soči 2014

Zimné olympijské hry v tradičnom prímorskom letovisku – táto novinka sa stala realitou počas ZOH 2014 v ruskom Soči. Obľúbené letné sídlo ruského prezidenta Vladimira Putina v súboji o získanie týchto hier tesne (51:47) zdolalo juhokórejský Pjongčang, ktorý podobne tesne podľahol o štyri roky skôr kanadskému Vancouvru. Najrozťahanejšie mesto Európy (jeho dĺžka popri mori je až 145 km) za úspech vďačilo určite aj osobnému „lobovaniu“ najmocnejšieho muža krajiny na zasadnutí MOV v Guatemala City, kde Putin k „voliteľom“ po prvý raz vôbec verejne prehovoril po anglicky – a na záver aj po francúzsky. Pridelenie ZOH Soči bolo pre Rusov kompenzáciou za veľký neúspech v Moskve v snahe získať OH 2012.

Výrazná osobná intervencia lídra štátu Putina potvrdila, že úspech týchto hier je v Rusku vecou prvoradého štátneho záujmu – takisto ako usporiadanie mnohých ďalších vrcholných športových podujatí v rozpätí niekoľkých rokov, medzi ktorými sa vynímali MS vo futbale 2018. Samotná realizácia príprav to jasne potvrdila.

ZOH v Soči sa vyznačovali megalomansky rozsiahlou výstavbou nielen množstva parádnych športovísk (s ich najväčšou koncentráciou v mestskej časti Adler, kde v blízkosti medzinárodného letiska postavili prvý Olympijský park v histórii ZOH), ale aj hotelov a stavieb všeobecnej infraštruktúry. Išlo spolu o 545 stavieb! V horách Západného Kaukazu okolo Červenej Poľany dokonca vyrástli dve úplne nové mestečká – Roza Chutor a Gorkij, tvorené takmer výlučne hotelmi.

Celkový účet za všetky investície (z ktorých sa pritom bezprostredne na samotné hry viazal len zlomok, okolo 7 miliárd dolárov) vyrazil dych – bol vyčíslený na 51 miliárd dolárov! Táto gigantická suma doslova vystrašila obyvateľov prakticky všetkých budúcich kandidátskych miest referendách v rôznych kútoch sveta. Tí potom v obavách z podobného obrovského míňania hlasovali proti konaniu ZOH 2022 aj 2026 v ich mestách. O tieto hry sa napokon uchádzali len po dvaja kandidáti...

Obavy z vysokých teplôt v subtropickej oblasti sa do značnej miery naplnili. To, že pri Čiernom mori v Soči bolo počas hier jarné počasie a turisti sa prechádzali medzi palmami, bolo normálne, aj keď teplota pri mori 20,6 stupňa v predposledný deň hier bola už poriadne „nad normu“. Ale aj v nemalej nadmorskej výške horských športovísk v oblasti Červenej Poľany, zhruba 45 km od Adleru, bolo neraz poriadne teplo (v hľadisku bolo vidno fanúšikov vyzlečených do pol pása, bežci na lyžiach nastúpili aj s krátkymi rukávmi...), k tomu vlhko a občas hmlisto. Kvalita lyžiarskych, biatlonových aj snoubordingových tratí tým dosť utrpela.

Na druhej strane, z troch dedín (jednej prímorskej a dvoch horských) to mali športovci na svoje športoviská mimoriadne blízko. Neraz ich však povzbudzovalo nečakane málo divákov. V horskom teréne, kde sa preprava návštevníkov na športoviská realizovala takmer výlučne lanovkami, sa totiž ľudia na súťaže neraz nestihli dostať. Všetci bez výnimky však oceňovali, že napriek veľkým obavám z teroristických útokov v blízkosti výbušného regiónu Abcházska sa ruským organizátorom podarilo usporiadať bezpečné hry. Pred ZOH v Soči MOV schválil veľké rozšírenie súťažného programu - až o 12 nových disciplín, čím ich celkový počet stúpol na 98. Olympijskú premiéru mali skoky na lyžiach žien, akrobatický slopestyle mužov aj žien, akrobatická U-rampa mužov aj žien, snoubordový slopestyle mužov aj žien, snoubordový paralelný slalom mužov aj žien, biatlonové aj sánkarské miešané štafety a súťaž krasokorčuliarskych miešaných družstiev. Celkove súťažili športovci z rekordného počtu 88 krajín (Indovia len pod olympijskou vlajkou, pretože ich národný olympijský výbor bol suspendovaný), z ktorých sedem malo na ZOH premiéru.

Po vancouverskom fiasku (až 11. miesto v medailovom rebríčku krajín s bilanciou 3 – 5 – 7) bola ruská výprava v Soči najúspešnejšia zo všetkých – s 13 zlatými, 11 striebornými a 9 bronzovými medailami. Bol v nej aj najúspešnejší účastník hier, šorttrekár Viktor An, ktorý získal tri zlaté a jednu bronzovú medailu (úplne rovnakú kolekciu nazbieral v minulosti aj ako reprezentant Kórejskej republiky pod menom Ahn Hjun-so na ZOH 2006). Tri zlaté kovy okrem neho ešte získali nórska bežkyňa na lyžiach Marit Björgenová aj bieloruská biatlonistka Darja Domračevová. Najviac medailí – päť (2 – 3 – 0) si vybojovala holandská rýchlokorčuliarka Ireen Wüstová.

O niekoľko rokov neskôr však presiakli do médií správy, že usporiadateľská krajina dlhodobo mala štátom riadený systém organizovaného dopingu a navyše priamo počas ZOH v Soči manipulovala s dopingovými vzorkami množstva ruských športovcov. Obsiahle vyšetrovanie to potvrdilo, z čoho vznikol najväčší dopingový škandál v histórii hier. MOV dodatočne diskvalifikoval spolu 43 ruských olympionikov zo Soči, udelil im doživotný dištanc a rozhodol o odobraní množstva medailí, vrátane štyroch zlatých. Športový arbitrážny súd (CAS), na ktorý sa ruskí olympionici odvolali, krátko pred ďalšími hrami v Pjongčangu 28 z nich tresty zrušil s tým, že nemal mandát posudzovať existenciu organizovaného dopingového systému, len individuálne previnenie športovcov. V prípade ďalších športovcov, medzi ktorými boli aj dvojnásobní olympijskí víťazi v boboch Alexandr Zubkov a Alexej Vojevoda, však CAS ich diskvalifikáciu potvrdil.

Slovensko sa po skvelom Vancouvri 2010 aj v Soči tešilo zo zlatej medaily – znovu vďaka biatlonistke Anastasii Kuzminovej, ktorá v pretekoch na 7,5 km obhájila víťazstvo. To sa jej podarilo ako vôbec prvej žene v olympijskej histórii biatlonu. Nasťa k najcennejšiemu kovu pridala ešte šieste miesto v stíhacích pretekoch na 10 km a podieľala sa aj na piatom mieste miešanej štafety, v ktorej s ňou boli Jana Gereková, Matej Kazár a Pavol Hurajt. Druhým najúspešnejším členom slovenskej výpravy sa stal zjazdár Adam Žampa, ktorý dosiahol životné výsledky - 5. miesto v superkombinácii a 6. miesto v slalome. Veľkým sklamaním však bolo účinkovanie hokejistov, ktorí obsadili až 11. miesto.

V našej výprave bolo spolu 68 športovcov, z ktorých 62 súťažilo. Bežec na lyžiach Martin Bajčičák piatou účasťou na ZOH vyrovnal historický slovenský rekord v počte olympijských účastí.