Petra Vlhová

Petra Vlhová lyžovala na zjazdovkách odmala. Ako rodáčka z Liptovského Mikuláša to mala blízko do nášho najznámejšieho horského strediska Jasná pod Chopkom. Jej rodičia Igor a Zuzana tam prevádzkovali bufety. Najprv Petin starší brat Boris a potom aj ona sa teda logicky preháňali vo svahoch.

Keď sa neskôr ukázalo, že Petra má mimoriadny lyžiarsky talent, športová kariéra jej brata ustúpila vynútene do úzadia. Namiesto toho sa postupne stal jej „človekom pre všetko“. Už viac než desaťročie je počas zimnej sezóny najbližšou osobou v jej privátnom Ski tíme Vlha, manažovanom otcom Igorom Vlhom.

Vlhová odmala viac inklinovala k chlapčenským športom. Je všestranne pohybovo nadaná, vyniká vo futbale aj v ľadovom hokeji a ako doplnkovému športu sa venuje motokrosu.

Na zjazdovkách už v žiackom veku doma jasne dominovala. Premožiteľku nachádzala len v zahraničí. O tri mesiace staršia Mikaela Shiffrinová z USA s podstatne lepšími podmienkami na prípravu bola ešte lepšia. Ich obrovská rivalita trvá už od ich jedenástich rokov...

Liptáčka mala pri pretekárskom raste pred očami príklad o 11 rokov staršej Veroniky Zuzulovej. Tá jej i ľuďom okolo nej ukázala, že aj zo slovenských neutešených podmienok pri spojení talentu, plnej rodičovskej podpory, odborného vedenia a maximálneho nasadenia všetkých zainteresovaných môže vyrásť špičková svetová zjazdárka. Pritom Peťa mala v porovnaní s Bratislavčankou, ktorá za snehom musela na prípravu cestovať do rakúskeho Semmeringu, výhodu v tom, že najlepšie lyžiarske stredisko na Slovensku mala „pod nosom“.

Svoju predchodkyňu, ktorá patrila do svetovej špičky len v slalome, však Vlhová výrazne prekonala. Medzi esá sa popri slalome zaradila aj v obrovskom slalome. Ale i v kombinácii a v super-G sa dokázala prebojovať medzi najlepšie a zvládala aj zjazd. Vďaka tomu sa so Shiffrinovou v posledných sezónach naťahovala o kredit najlepšej pretekárky sveta.

Postupne ju viedlo viacero slovenských trénerov – Ján Garaj, Miroslav Lahoda, Rastislav Mažgút, Tomáš Hudec a najdlhšie Ivan Iľanovský. Pod jeho vedením trénovala v rokoch 2011 – 2016 a na konci tohto obdobia sa presadila do svetovej špičky. Ešte predtým sa však v zime 2010/11 stala majsterkou sveta mladších dorasteniek v obrovskom slalome.

V roku 2012 Vlhová ako 16-ročná suverénne zvíťazila v slalome na zimných olympijských hrách mládeže v Innsbrucku. V obrovskom slalome aj v super-G predtým na rovnakom podujatí skončila štvrtá, ale sklamanie hodila za hlavu a v slalome s poldruhasekundovým náskokom jasne dominovala. Jej večná rivalka Shiffrinová však namiesto účasti na ZOH mládeže v tom čase už obsadzovala stupne víťaziek v pretekoch Svetového pohára (SP)... Ešte v tej zime Petra získala v slalome aj bronz na juniorských MS v Roccarasse.

Koncom decembra toho istého roka debutovala v seriáli v slalome v rakúskom Semmeringu aj Slovenka. Zuzulová získala práve v týchto pretekoch svoje prvé víťazstvo v SP, Vlhová bola pri premiére jedenásta. To bolo jasný náznak, že môže mať pred sebou veľkú perspektívu. Veď medzi elitou mala podstatne úspešnejší debut, ako jej staršia „kolegyňa“.

Kým sa však Petra etablovala vo svetovej špičke medzi ženami, musel ešte ubehnúť určitý čas. V roku 2014 získala v Jasnej titul juniorskej majsterky sveta, ale na zimných olympijských hrách v Soči sa s vyššími číslami na rýchlo mäknúcich tratiach nepresadila. V slalome skončila devätnásta, v obrovskom slalome na 24. mieste.

Vďaka tomu, že Zuzulovej manžel Romain Velez trénoval Francúzky, Vlhová spolu s Veronikou profitovala z možností spoločnej prípravy s francúzskym B-tímom – a vo väčšom tíme sa tréningy vždy zabezpečujú a oprganizujú jednoduchšie.

Medzi ženami definitívne prerazila v sezóne 2015/16. V Aare 13. decembra 1995 vyhrala svoje prvé preteky SP – slalom. A v marci 2016 ako dvadsaťročná bojovala v rámci pretekov SP v slalome aj v obrovskom slalome na „svojom“ kopci v Jasnej. V tom ročníku SP obsadila v slalome výborné šieste miesto, ale v ďalších už bola len lepšia...

Po celkove úspešnej sezóne sa skončila jej päťročná spolupráca s Ivanom Iľanovským. A začala sa ďalšia pod trénerským vedením Taliana Livia Magoniho, ktorá napokon tiež trvala päť rokov. Brat olympijskej víťazky v slalome zo Sarajeva 1984 Paoletty Magoniovej a skúsený tréner, ktorý sa po boku Andreu Massiho podieľal na predchádzajúcej dominancii Slovinky Tiny Mazeovej, ju priviedol do absolútnej svetovej špičky.

V celkovom poradí SP 2016/17 skončila desiata, čo bolo vôbec prvé umiestenie Slováka v top 10 seriálu SP v zjazdovom lyžovaní. V klasifikácii slalomu bola piata. V tej zime si vychutnala aj svoju vôbec prvú (a zároveň i prvú slovenskú zjazdársku) medailu zo svetového šampionátu. Spoločne s Veronikou Velez Zuzulovou, Matejom Falatom a Andreasom Žampom bola členkou nášho strieborného družstva v miešanej tímovej súťaži. V obrovskom slalome obsadila štvrté miesto.

V olympijskej zime 2017/18 sa už Vlhová etablovala vo svetovej špičke. V celkovom poradí Svetového pohára skončila piata, v klasifikácii slalomu štvrtá a v kombinácii siedma. Na olympiádu v Pjongčangu prišla so statusom hviezdy. Po víťazstvách v dvoch slalomoch Svetového pohára (to druhé získala v Lenzerheide len krátko pred hrami) bola druhá v priebežnom hodnotení slalomu, štvrtá celkove a jedenásta v obrovskom slalome. Na extrémne ľadových a strmých tratiach v Jangpchjongu to však bol iný príbeh. V slalome skončila trinásta, takisto ako v obrovskom slalome, čo znamenalo sklamanie. Chuť si trochu napravila piatym miestom v kombinácii.

V nasledujúcich sezónach najvyššia zo špičkových svetových pretekárok (180 cm), a zrejme aj fyzicky najsilnejšia, výkonnostne ďalej rástla. Ukázala, že najviac jej vyhovujú veľmi ťažké trate slalomu i obrovského slalomu. Naznačila i potenciál byť výrazne úspešná aj v kĺzavých disciplínach (v super-G už raz bola v pretekoch SP tretia), ale v doterajšej kariére v nich odjazdila zatiaľ nie príliš veľa pretekov. Potrebuje sa vyjazdiť vo vysokých rýchlostiach.

Štyrikrát po sebe sa Vlhová v celkovom poradí Svetového pohára umiestila v prvej trojke, plus získala tri malé glóbusy sa triumfy v jednotlivých disciplínach! V seriáli SP do konca sezóny 2021/22 získala spolu 26 víťazstiev – 17 v slalome, 6 v obrovskom slalome a 3 v paralelných disciplínach. Dovedna 57-krát sa prebojovala na stupeň víťaziek v pretekoch SP.

V sezóne 2018/19 skončila v seriáli SP trikrát druhá – celkove (za Shiffrinovou), v slalome, aj v obrovskom slalome. V ročníku 2019/20, ktorý v dôsledku prepuknutia pandémie ochorenia COVID-19 ukončili predčasne, klesla celkove na tretiu priečku, zato dominovala v hodnotení slalomu i paralelných disciplín a bola druhá v obrovskom slalome. V ročníku 2020/21 si ako vôbec prvá slovenská športovkyňa vybojovala veľký glóbus za celkové prvenstvo v SP! V poradí slalomu bola celkove tretia. No a v ročníku 2021/22 obsadila celkové druhé miesto (znovu za Shiffrinovou), pričom jasne získala malý glóbus za slalom.

V celkovej klasifikácii Svetového pohára sa prejavuje dlhodobá výkonnosť, preto majú glóbusy v zjazdárskom svete vyššiu športovú hodnotu ako medaily. Petra Vlhová sa však výrazne presadila aj na vrcholných podujatiach, z ktorých do konca sezóny 2021/22 nazbierala už šesť individuálnych cenných kovov.

Najlepšie jej vyšiel svetový šampionát v roku 2019 vo švédskom Aare. Triumfovala tam v obrovskom slalome, druhá skončila v kombinácii a tretia v slalome. Ďalšie dva cenné kovy nazbierala na svetovom šampionáte 2021 v Cortine d´Ampezzo, kde bola druhá v kombinácii aj v slalome. Z MS tak má v zbierke spolu už šesť cenných kovov (1-4-1), čo je viac, než v zimných športoch získal akýkoľvek iný Slovák.

V zimných individuálnych olympijských disciplínach doteraz nazbieral hodnotnejšiu medailovú zbierku z MS ako ona len najúspešnejší slovenský športovec 20. storočia, krasokorčuliar Ondrej Nepela.

Napriek päťročnej sérii úspechov po sezóne 2020/21 Petra ukončila spoluprácu s impulzívnym a večne kritickým trénerom Liviom Magonim. Ako jeho nástupcu si vybrala oveľa pokojnejšieho Švajčiara Maura Piniho. Ten sa v minulosti trénersky podpísal pod olympijské medaily Švajčiarov Carla Janku, Didiera Defaga a Silvana Zurbriggena i pod dva olympijské triumfy Slovinky Tiny Mazeovej na ZOH 2014 v Soči.

Pod Piniho vedením Vlhová našla znovu radosť z lyžovania a v slalome sa počas sezóny 2021/22 etablovala ako jednoznačná svetová jednotka. Na februárové ZOH v Pekingu prišla ako už istá držiteľka malého glóbusu za túto disciplínu.

Na atypický sneh v Jen-čchingu si však nevedela zvyknúť. Nedokázala na ňom plne využiť svoje najlepšie silové dispozície. V úvodnom obrovskom slalome, v ktorom patrila do okruhu favoritiek na medailu, skončila rovnako na ZOH 2018 trinásta.

V slalome, kde bola topfavoritka na zlato, to po prvom kole vyzeralo tiež pochmúrne. Na trati Ľadová rieka bola po ňom až ôsma, keď na vedúcu Nemku Dürrovú strácala 72 stotín a ešte na tretiu Švédku Hectorovú 60 stotín sekundy. Hoci jej večná rivalka Shiffrinová vypadla už v hornej časti, medaila sa pre nás zdala byť stratená...

Lenže Petra sa v prestávke medzi kolami s pričinením celého svojho tímu psychicky skvele zmobilizovala. Vedela, že v druhom kole bude mať výhodu v porovnaní s ostatnými, pretože jeho trať vytyčoval jej tréner Pini. A skúsený Švajčiar vytýčil kurz najmä v strmej spodnej časti trate tak náročne, aby Vlhová vynikla v tom, v čom jej najsilnejšia. Výsledok bol nad očakávanie. V mimoriadne dramatických pretekoch si Liptáčka vybojovala zlato!

Keď v strmine vypadla Švédka Hectorová, ktorá išla po triumfe v obrovskom slalome dovtedy na zisk druhého zlata, boli to naozaj stotinkové preteky. Veď druhú Rakúšanku Liebsgergerovú Petra predstihla len o 8 stotín, tretiu Švajčiarku Holdenerovú o 12, štvrtú Dürrovú o 19 a piatu Slovinku Slokarovú o 22... O všetkom sa rozhodlo predovšetkým v spodnej časti trate.

Vlhová vynaložila na tento triumf také množstvo fyzických aj psychických síl, že už nenašla v sebe ďalšie, aby nastúpila na zvyšné disciplíny. A v súboji o veľký glóbus ju napokon zdolala Shiffrinová, ktorá na olympiáde totálne „vybuchla“. Liptáčka však aj tak mohla byť so sezónou spokojná, veď skompletizovala zjazdársku „trojkorunu“ – k titulu majsterky sveta a k zisku veľkého glóbusu pridala aj olympijské víťazstvo. Z rodákov zo Slovenska získal pred ňou olympijské zlato len krasokorčuliar Ondrej Nepela a z našich reprezentantov sa to okrem neho a Vlhovej podarilo už len z Ruska pochádzajúcej biatlonistke Anastasii Kuzminovej – dokonca trikrát.

Členka Vojenského športového centra Dukla Banská Bystrica je v posledných rokoch jednoznačná kráľovná slovenského športu. Trikrát po sebe (2019, 2020 a 2021) vyhrala prestížnu slovenskú novinársku anketu Športovec roka nikto nepochybuje, že v decembri 2022 dosiahne štvrté víťazstvo v sérii. V roku 2019 získala prestížne slovenské ocenenie Krištáľové krídlo a v roku 2021 sa objavila medzi najúspešnejšími európskymi športovcami v ankete Európskej únie športovej tlače.

Obľúbená skladba: Karol Duchoň - Mám Ťa rád

Obľúbená hra: karty

Nezabudnuteľný moment: Triumf v celkovom hodnotení Svetového pohára 2020/21

Športové vzory: Marlies Schildová, Janica Kosteličová, Veronika Velez Zuzulová

Autor: Ľubomír Souček