Pjongčang 2018

Juhokórejský Pjongčang sa dočkal práva usporiadať ZOH 2018 po dvoch tesných prehrách - v súboji o získanie ZOH 2010 s Vancouvrom a o ZOH 2014 so Soči. Na tretí pokus mesto z provincie Kangwon, jedinej na svete, rozkladajúcej sa na území dvoch krajín (Kórejskej republiky, aj znepriatelenej Kórejskej ľudovodemokratickej republiky – KĽDR), uspelo suverénne. Pjongčang triumfoval už v prvom kole, len jeden hlas mu chýbal na prekročenie dvojtretinovej väčšiny - získal 63 hlasov, nemecký Mníchov len 25 a francúzske Annecy len 7. ZOH sa tak po tretí raz v histórii konali v Ázii, predtým ich dva razy hostili v Japonsku (Sapporo 1972 a Nagano 1998).

Juhokórejčania predložili zrejme najkompaktnejší koncept v histórii ZOH. Takmer všetky športoviská a ďalšie olympijské stavby situovali okolo centier horského a prímorského klastra, s rýchlou dostupnosťou z príslušnej dediny. Len dve športoviská naplánovali trochu ďalej, ale stále v prijateľnej vzdialenosti. A doprava fungovala nad očakávanie dobre. Organizácia hier bola vynikajúca a v podstate bezproblémová, ale sklamala nízka návštevnosť mnohých súťaží. Určite sa na nej podpísalo extrémne chladné a veterné počasie, ktoré v olympijskom regióne vládlo takmer počas celých hier (s mimoriadnou intenzitou najmä počas prvých 10 dní) a aké ani pamätníci pod piatimi kruhmi nezažili. Najmä na začiatku postihli presuny z dôvodu nepriaznivých poveternostných podmienok viaceré súťaže vrátane niekoľkých disciplín alpského lyžovania či vytrvalostných pretekov biatlonistiek. Návštevnosť negatívne ovplyvnil aj fakt, že štyri dni počas ZOH prebiehal najväčší sviatok oslavovaný v tomto kúte sveta – začiatok lunárneho Nového roka.

Krátko pred hrami v Pjongčangu vládli vo svete veľké obavy o bezpečnosť v dejisku podujatia. Diktátor susednej komunistickej KĽDR Kim Čong-un „šermoval“ jadrovými zbraňami a po testovacích odpaloch sa vyhrážal ich použitím proti USA aj Japonsku. Prezident MOV Thomas Bach neskôr priznal, že v tom čase sa reálne uvažovalo o zrušení hier. Napokon však všetko dopadlo úplne inak. Od začiatku roka 2018 sa rétorika KĽDR radikálne zmenila a režim začal prejavovať veľkú ústretovosť, aj záujem o účasť na hrách. A napriek všetkým obavám z útočnosti KĽDR sa stalo aj to, v čo asi nikto nedúfal. Podarilo sa dohodnúť zostavenie spoločného ženského hokejového tímu a na otvárací ceremoniál ZOH nastúpili výpravy oboch znepriatelených kórejských krajín spoločne, pričom bielu vlajku s mapou kórejského polostrova niesli ruka v ruke hokejistka z KĽDR a domáci bobista!

Okrem spoločného maršu Kórejčanov patrila najväčšia pozornosť sveta nástupu výpravy tzv. olympijských športovcov z Ruska. Ruský dopingový tieň zo Soči padol aj na Pjongčang. MOV totiž Ruský olympijský výbor (ROV) suspendoval na základe dôkazov o štátom riadenom dopingu a manipulácii so vzorkami na ZOH 2014 v Soči. A tak športovci z krajiny hostiteľa predošlých ZOH pochodovali namiesto ruskej pod olympijskou vlajkou, ktorú niesol dobrovoľník. „Bol to bezprecedentný útok na integritu olympijských hier a športu. Toto rozhodnutie má nakresliť hrubú čiaru za katastrofálnou epizódou,“ vyhlásil prezident MOV Thomas Bach. Najväčšiu krajinu na svete v Pjongčangu reprezentovalo 168 športovcov, ktorých MOV pozval individuálne s označením „olympijskí športovci z Ruska“. Dosiahli medailovú bilanciu 2 – 6 - 9 a obsadili až 13. priečku v medailovom rebríčku.

Množstvo ďalších ruských športovcov MOV do Pjongčangu nepustil. Medzi tými, ktorí pozvanie na ZOH nedostali, boli na poslednú chvíľu viacerí hviezdni športovci, napríklad šesťnásobný šampión ZOH v šorttreku Viktor An, biatlonová hviezda Anton Šipulin (brat našej Anastasie Kuzminovej), či bežec na lyžiach Viktor Usťugov. Aj v ich prípadoch sa totiž zistilo, že v laboratóriu v Moskve skladovali ich čistý moč a že ich fľaštičky s močom, odobrané počas ZOH v Soči, boli poškriabané, čo svedčilo o manipulácii s nimi. Ruská výprava dúfala, že aspoň na záverečnom ceremoniáli bude môcť pochodovať pod štátnou vlajkou, ale nestalo sa to, pretože priamo v Pjongčangu mali pozítívne nálezy ďalší dvaja ruskí športovci. MOV zrušil suspendáciu ROV až tri dni po skončení hier.

Na ZOH 2018 štartovalo doteraz najviac - 2930 športovcov (z toho až 42 percent žien) z rekordného počtu 92 krajín, z ktorých šesť si pripísalo zimnú premiéru pod piatimi kruhmi. Medaily získali športovci z 30 krajín, jubilejnú tisícu zlatú v histórii ZOH japonský krasokorčuliar Juzuru Hanjú. Olympionici absolvovali rekordný počet 102 medailových súťaží – z nich šesť bolo nových. V neoficiálnom rebríčku najúspešnejších krajín Nóri tesne predstihli Nemcov.

Najúspešnejšími olympionikmi v Pjongčangu boli nórsky bežec na lyžiach Johannes Høsflot Kläbo a francúzsky biatlonista Martin Fourcade, ktorí zhodne získali po tri zlaté medaily. Najväčšiu medailovú zbierku (2 – 1 - 2) si však vybojovala nórska bežkyňa na lyžiach Marit Bjӧrgenová, ktorá na čele historického rebríčka najúspešnejších zimných olympionikov predstihla svojho krajana, biatlonistu Oleho Einara Bjӧrdalena – obaja získali po 8 zlatých a 4 strieborné medaily, na bronzové však Marit vyhráva 3:1. Ale o najväčšiu senzáciu sa postarala Češka Ester Ledecká, ktorej sa ako prvej športovkyni v histórii podarilo na jedných hrách získať zlaté medaily v dvoch rôznych športoch – nielen v paralelnom slalome snoubordistiek, v ktorom bola najväčšia favoritka, ale úplne nečakane aj v zjazdárskom super-G, kde ako autsajderka štartovala až s číslom 26.

Slovenská bilancia jednej zlatej a dvoch strieborných medailí, plus dvoch piatych miest, bola najhodnotnejšia v histórii našej účasti na ZOH. O všetky naše medaily sa postarala fenomenálna Anastasia Kuzminová, víťazka na 12,5 km s hromadným štartom a strieborná na 15 km aj v stíhačke na 10 km. S celkovou bilanciou 3 zlatých a 3 strieborných medailí sa dostala na čelo rebríčka našich najúspešnejších olympionikov pred vodnoslalomárskych bratov Petra a Pavla Hochschornerovcov (3-0-1). V individuálnych disciplínach je aj najúspešnejšia žena v histórii biatlonu na ZOH a zároveň prvá, ktorá si vybojovala medailu v každej zo štyroch individuálnych disciplín.

O ďalšie dve slovenské individuálne bodované umiestenia na ZOH 2018 sa postarali takisto ženy, ku ktorým sa viazali naše nemalé očakávania. Kým pre biatlonistku Paulínu Fialkovú bolo piate miesto na 15 km (a k tomu ešte aj podiel na senzačnom piatom mieste ženskej štafety na 4x6 km, v ktorej s ňou boli aj Ivona Fialková, Terézia Poliaková a samozrejme Kuzminová – od bronzovej medaily naša kvarteto delilo len 21 sekúnd) mierne nad plán a bola s ním na výsosť spokojná, zjazdárku Petru Vlhovú takisto piate miesto v alpskej kombinácii príliš neuspokojilo. Výsledok v disciplíne, ktorú išla na veľkej súťaži prvý raz, len trochu zmenšil sklamanie z 13. miesta v slalome, v ktorom mala netajené medailové ambície.