St. Louis 1904

V roku 1904 sa olympijské hry prvý raz uskutočnili na inom, ako európskom kontinente - v americkom Saint Louis. Pôvodne boli Hry III. olympiády pridelené Chicagu, ale predstavitelia mesta St. Louis vyvinuli veľmi silné lobistické snahy, do ktorých zapojili aj prezidenta USA Roosevelta, aby sa OH uskutočnili v ich meste. Tam totiž práve na rok 1904 chystali megalomansky poňatú svetovú priemyselnú výstavu. Zákulisné úsilie St. Louis bolo napokon úspešné, ale pre olympijské hnutie znamenalo ďalšie pripojenie hier k výstave katastrofu. Hry boli doslova len príveskom výstavy. Dokonca aj na líci medailí sa uvádzalo Universal Exhibition a až na rube sa objavil motív olympiády.

Jarmočný charakter OH 1904 bol ešte výraznejší ako v Paríži pred štyrmi rokmi. V St. Louis síce postavili provizórnu prvú olympijskú dedinu v histórii, ale úplne odišli od Coubertinovho výchovného poňatia. Ich súčasťou dokonca boli popri olympijských aj tzv. antropologické hry. V praxi to znamenalo športové súťaže predstaviteľov etnických menšín - napríklad Indiánov, afrických trpaslíkov, či dlhonohých Patagóncov. Zdôrazňovanie rasových odlišností pritom bolo niečím, čo úplne popieralo olympijské ideály rovnosti. Žiaľ, tieto divácke „atrakcie”, zaváňajúce exotikou, prilákali väčší počet divákov než vlastné olympijské súťaže.

Hry znovu trvali až bezmála päť mesiacov, ale bolo veľmi ťažké sa zorientovať, ktoré súťaže vlastne boli oficiálne. Z 390 disciplín MOV dodatočne uznal za olympijské len 94 v 17 športoch. Zo športov, ktoré sú v programe OH dodnes, mal na OH 1904 premiéru box, z odvetví skoky do vody a zápasnícky voľný štýl. Spestrením boli súťaže v lakrose a v roque.

Účasť z krajín mimo USA bola v St. Louis veľmi malá a mnohé olympijské súťaže ovládli Američania bez akejkoľvek zahraničnej konkurencie. Medzi nimi vynikol gymnasta českého pôvodu Anton Heida, ktorý si pripísal päť olympijských triumfov. Prevaha USA bola taká výrazná, že to v olympijskej histórii nemá obdobu. Medzi najúspešnejších zahraničných účastníkov OH 1904 patril rodák z dnešnej Vysokej pri Morave na slovenskom území Zoltán Halmaj. Vo farbách Uhorska vyhral dve plavecké súťaže v bazéne, netradične postavenom na výstavisku.

K tejto olympiáde sa viažu aj prvé veľké škandály, oba z maratónskeho behu. Američan Fred Lorz sa dopustil podvodu, keď sa väčšinu trate viezol v aute. Potom sa pustil znovu do behania a ešte mal tú drzosť, že v cieli sa hodinu nechal oslavovať ako víťaz... Jeho krajan Tom Hicks tiež využil nedovolenú cudziu pomoc. Ale napriek tomu, že pred cieľom mu v stave úplného vyčerpania pomáhali dvaja ľudia, keď už nevládal, vyhlásili ho napokon za víťaza. Navyše, aby preteky vôbec dokončil, posilnil sa strychnínom a alkoholom. To by sa neskôr považovalo za doping.