Vancouver 2010
Vancouver sa vo februári 2010 stal už druhým kanadským mestom, ktoré hostilo ZOH – po Calgary 1988. Právo usporiadať ZOH 2010 si vybojoval veľmi tesne. V pražskom hlasovaní v júli 2003 Vancouver zdolal juhokórejský Pjongčang 56:53. Víťazstvo len o tri hlasy bolo vyrovnaním predchádzajúcich historicky najtesnejších výsledkov volieb dejiska ZOH. Veľkomesto obmývané teplým prúdom Pacifiku, ktoré má aj s aglomeráciami zhruba dva milióny obyvateľov, ponúklo ako prvé v histórii zimnú olympiádu sčasti na pobreží oceánu a sčasti v horskom stredisku Whistler, vzdialenom až 125 km.
Slávnostné otvorenie hier sa prvý raz v histórii ZOH odohralo v krytej hale – v BC Place pre vyše 55 000 divákov. Podobne ako v Turíne 2006, aj tieto hry poznačilo teplé a vlhké počasie. Kanaďania ich však organizačne zvládli vynikajúco a dosiahli aj športový úspech. Kým v minulosti sa im na domácej pôde (nielen na ZOH v Calgary, ale ani na OH 1976 v Montreale) nepodarilo vybojovať ani jednu zlatú medailu, vo Vancouvri ich získali až štrnásť a obsadili prvé miesto v neoficiálnom poradí krajín!
Negatívom hier bol fakt, že skokanský areál aj biatlonovú strelnicu po ZOH zakonzervovali a ďalej ich už nepoužívali. A tesne pred začiatkom hier padol na Vancouver obrovský tieň v podobe smrteľného úrazu gruzínskeho sánkara Nodara Kumaritašviliho pri tréningu...
Dve ženy získali na XXI. ZOH po tri zlaté medaily – nórska bežkyňa na lyžiach Marit Björgenová a čínska rýchlokorčuliarka na krátkej dráhe Wang Meng. Björgenová získala medailu vo všetkých piatich disciplínach, v ktorých štartovala – dovedna tri zlaté (vrátane jednej štafetovej), striebro aj bronz! Spomedzi mužov bol medailovo najúspešnejším účastníkom jej krajan a bežecký „kolega“ Petter Northug so zbierkou 2-1-1. Prvú dvojnásobnú víťazku ZOH vo svojej histórii vďaka rýchlokorčuliarke Martine Sáblíkovej oslavovalo Česko – nuž a prvé zlato zo ZOH v ére samostatnosti aj Slovensko! Pre našu krajinu to vo Vancouvri bola zimná olympiáda rekordov – mali sme tam vďaka účasti oboch hokejových tímov absolútne najväčšiu výpravu v histórii ZOH so 73 športovcami (72 z nich nastúpilo na súťaž); ruská rodáčka Anastasia Kuzminová získala v biatlone nielen prvé „zimné“ zlato pre samostatné Slovensko (v úvodných pretekoch na 7,5 km), ale ešte aj striebro v stíhačke na 10 km a razom sa stala našou najúspešnejšou športovkyňou v histórii ZOH (veď zlato si predtým z našicov vybojoval len krasokorčuliar Ondrej Nepela v Sappore 1972); ďalší biatlonista Pavol Hurajt k tomu pridal bronz na 15 km s hromadným štartom; a náš hokejový tím, ktorý skončil štvrtý, mal k medaile bližšie než kedykoľvek predtým a dosiahol dodnes vôbec najlepší slovenský olympijský výsledok v kolektívnych športoch...
Napriek tomu slovenský hokejový osud veľmi bolel. Naša „zlatá generácia“ so Šatanom, Chárom, Višňovským, Štrbákom, Hossom, Demitrom, Gáboríkom, Handzušom, Stümpelom, Zedníkom i do reprezentácie sa navrátivším Pálffym, si v turnaji počínala hrdinsky. V základnej B-skupine síce na úvod podľahla Česku 1:3, ale potom vyhrala nad Ruskom po samostatných nájazdoch 2:1 a nad Lotyšskom 6:0. V baráži o štvrťfinále Slováci zdolali Nórsko 4:3 a vo štvrťfinále rovnakým výsledkom aj obhajcov zlata Švédov! V semifinále proti domácej Kanade naši v dramatickom závere z 0:3 znížili na 2:3 a v poslednej minúte mal najproduktívnejší hráč turnaja Pavol Demitra na hokejke dokonca vyrovnanie. Gól nedal, ale najväčšie sklamanie sme zažili až v zápase o bronz proti Fínsku. Po dvoch tretinách Slováci viedli 3:1, ale Fíni v poslednej tretine v rozpätí troch minút otočili na 4:3 pre seba a v závere strelili do našej prázdnej bránky piaty gól... Medzi slovenských historických rekordérov sa okrem Kuzminovej vďaka už piatej olympijskej účasti vo Vancouvri zaradila aj biatlonistka Martina Halinárová a bežec na lyžiach Ivan Bátory. Obaja sa vyrovnali našej dovtedy nedostižnej zimnej kráľovnej v počte účastí, sánkárke Márii Jasenčákovej.