Jozef Labuda OLY
Olympijský príbeh Bratislavčana Jozefa Labudu je kuriózny a raritný. Vo volejbalovom turnaji OH 1964 neodohral ani minútu – ba dokonca ani nebol na žiadnom zápase, pretože celý turnaj preležal v nemocnici – ale napriek tomu ako člen tímu dostal striebornú medailu. Udelili mu ju s prihliadnutím na zvláštne okolnosti. Neprevzal si ju však spoločne s ostatnými na slávnostnom ceremoniáli, ale len v kruhu spoluhráčov z rúk trénera Broža až tesne pred odchodom do vlasti.
V Tokiu mal Labuda proste smolu. Výkonnostne do tímu, v ktorom bol zo Slovákov roky iba jeho vzor Golian, určite patril. Rok pred olympiádou bol univerzálny hráč s tvrdými smečmi členom strieborného družstva ČSSR na svetovej univerziáde v Brazílii. A výkonnostne stále napredoval.
Do Tokia priletel Labuda vedno so spoluhráčmi už takmer dva týždne pred otvorením OH. absolvoval s nimi celú záverečnú prípravu a s ďalšími členmi výpravy aj otvárací ceremoniál prvých olympijských hier v histórii na ázijskom kontinente.
Pred úvodným zápasom s Maďarskom si však Labudov spolunocľažník na izbe v olympijskej dedine Perušič na raňajkách všimol, že má nejakú čudnú farbu očného bielka. Privolaný lekár výpravy Pavol Handzo na prvý pohľad predpokladal, že ide o žltačku, čo potvrdili aj rýchle vyšetrenia v poliklinike.
Hoci sa Jozef necítil zle, samozrejme, nasledoval nútený pobyt v nemocničnej izbe. Ten sa pri tomto infekčnom ochorení predĺžil na celý turnaj. Po niekoľkých dňoch mu doniesli televízor, takže spoluhráčov sledoval aspoň „na diaľku“. Nemohol s nimi absolvovať ani poolympijské turné po Japonsku. Domov odcestoval spolu s celou volejbalovou časťou výpravy až dva týždne po olympiáde.
Labuda sa pôvodne chcel venovať futbalu, ale keď na vtedajšie zvyklosti tejto hry príliš narástol, presedlal na volejbal. Venoval sa mu najprv v Trnave a potom desať rokov v Slávii UK Bratislava.
V čs. reprezentácii odohral spolu 125 zápasov. Olympijské striebro „bez boja“ si vynahradil na svetovom šampionáte 1966 na československej pôde, kde sa podieľal na víťazstve a zisku zlatých medailí. Zo žltačky sa vystrábil rýchlo. Už rok predtým ho na Svetovom pohári v Poľsku vybrali do tímu hviezd.
Podobne ako Golian aj Labuda ostal aktívny v olympijskom hnutí. Bol tajomník Olympijskej spoločnosti Slovenska – predchodcu Slovenského olympijského výboru – a už dlhý čas je tajomník Slovenskej asociácie olympionikov.
Autor: Ľubomír Souček
