Július Toček
Veslár z Margecian Július Toček bol len jeden z dvoch veslárov zo Slovenska (prvý bol zlatý medailista z Ríma 1960 Pavel Schmidt), ktorí sa v histórii mohli pochváliť olympijskými medailami. Neprávom však bol dlhé roky akoby vymazaný z histórie slovenského športu.
Vrcholnú veslársku kariéru prežil v Čechách a v almanachu čs. olympionikov z roku 1987 ako miesto jeho narodenia mylne uviedli Děčín. K jeho „anonymite“ vo vzťahu k Slovensku prispelo aj to, že keď po okupácii Československa v roku 1968 emigroval, roky sa o ňom v médiách nepísalo a upadol do zabudnutia. Jeho slovenský pôvod sa podarilo verejne odhaliť až po rokoch života vo Švajčiarsku publicistovi a športovému historikovi Miroslavovi Hazuchovi...
Toček, ktorý vyrastal v Koši pri Prievidzi (jeho rodina sa tam presťahovala počas druhej svetovej vojny, ktorá sa začala ani nie mesiac pred jeho narodením), sníval o kariére lodníka. Veslovaniu sa začal venovať počas učenia v bratislavskom učilišti Čs. plavby dunajskej. V ďalšom štúdiu v tomto odbore pokračoval v Děčíne.
Na vojenčinu sa dostal do Dukly Terezín, najlepšie veslárske roky však prežil v pražskom Slavoji Vyšehrad. Odtiaľ sa ako člen osemveslice dostal aj na OH 1964. Po novom ju zostavil reprezentačný tréner Lusk. Piati z osádky už mali bronz z OH 1960, ale Toček i benjamínok Čermák boli nováčikmi. Na olympiáde s Točekom v lodi sedeli Čermák, Lundák, Mrvík, Věntus, Pojezný, Janoušek, Nový a kormidelník Koníček. Štart jediného Slováka však bol ohrozený, pretože pri jazde na bicykli v olympijskej dedine narazil nohou do auta a poranil si sval. Našťastie, zašívanú nohu v osemveslici nepotreboval zďaleka tak ako ruky, takže nastúpil na štart.
Spočiatku to vo finále pre osádku nevyzeralo najlepšie, pretože v polovici trate bola loď len na piatom mieste. Potom sa však osemveslica ČSST prebila pred lode ZSST aj Juhoslávie a cieľom prešla na tretej priečke za osádkami USA a spoločného nemeckého družstva. Pre Točeka to bol životný úspech.
Štartoval síce aj na MS 1966 i ME 1967, ale ďalšiu medailu do zbierky nepridal. Po tragickom auguste 1968 Toček podobne ako mnohí iní emigroval a usadil sa vo švajčiarskom Winterthure. Pracoval tam na rôznych konštruktérskych projektoch pre súkromné firmy a stal sa z neho vášnivý lyžiar. V pôvodnej vlasti sa znovu objavil až po zmene režimu v roku 1990.
O tucet rokov neskôr sa zúčastnil aj na stretnutí slovenských olympionikov pri príležitosti 10. výročia založenia Slovenského olympijského výboru. Z cudziny sa však už natrvalo domov nevrátil a rovnako ako ešte úspešnejší Pavel Schmidt o necelé dva roky neskôr zomrel vo Švajčiarsku...
Autor: Ľubomír Souček
