Vojtech Zulawszky

Pôvod Vojtecha (Bélu) Zulawszkého na Slovensku, konkrétne v Trebišove, sa podarilo objaviť až pomerne nedávno. V starších publikáciách o olympionikoch zo Slovenska sa preto jeho meno nespomínalo. O jeho živote a pôsobení na Slovensku sa zatiaľ neobjavili konkrétne údaje. podľa výskumu športového historika Jozefa Drenka Zulawszky v Budapešti absolvoval šermiarsku školu talianskeho majstra Santelliho a v šerme šabľou prešiel zmenou techniky od pohybu zápästia na pohyb celého ramena.

Od roku 1897 bol učiteľom telocviku, šermovania a maďarského jazyka na reálnej škole v Köszegu. O rok neskôr už reprezentoval Uhorsko. Začiatkom 20. storočia sa v záujme svojej šermiarskej kariéry presťahoval do Budapešti, kde súťažil za klub MAC.

Na olympijských hrách Zulawszky štartoval dvakrát. V Londýne v roku 1908 v šerme šabľou ako 39-ročný získal striebro, keď ho predstihol len slávny krajan Dr. Jenö Fuchs. V priamom súboji Zulawszky síce Fuchsa zdolal, ale keďže obaja dosiahli v eliminácii po šesť víťazstiev, rozhodovala medzi nimi dodatočná baráž, v ktorej uspel súper.

Je zaujímavé, že v zlatom družstve maďarských šablistov druhý najlepší z individuálnej súťaže Zulawszky chýbal – pritom jeho členmi okrem Fuchsa boli napríklad Tóth a Werkner, ktorí v súťaži jednotlivcov obsadili až piate a šieste miesto. Rodák z Trebišova štartoval aj v súťaži kordistov, v nej však vypadol už v 1. kole.

Ďalší olympijský štart si pripísal v Štokholme 1912, ale tam neuspel ani medzi šablistami, ani medzi fleuretistami, a nepripísal si žiadne umiestenie. Žiaľ, život úspešného olympionika sa skončil len vo veku 45 rokov v prvej svetovej vojne. Ako major armády Zulawszky padol v bojoch pri Sarajeve. Jeho pozostatky dala manželka previesť do Köszegu, kde ho dodnes pripomína pamätník.

Autor: Ľubomír Souček