Štokholm 1912
Po sľubnom Londýne 1908 znamenali Hry V. olympiády vo švédskom Štokholme dovtedajší olympijský vrchol. Prvý raz sa na OH zúčastnili zástupcovia všetkých svetadielov. V Štokholme sa súťažilo sa na špičkových športoviskách a za veľkého diváckeho záujmu. Krajina patrila medzi športovo najrozvinutejšie na svete, čo aj potvrdila ziskom najcennejšej medailovej zbierky. Boli to prvé hry, ktoré sa podarilo aj výrazne marketingovo využiť. Sponzori prispeli organizačnému výboru podstatne viac, ako štát a mesto dohromady. Podľa antického vzoru mali v Štokholme premiéru umelecké súťaže. V literárnej súťaži anonymne zvíťazil predseda MOV Coubertin, ktorý svoju Ódu na športu prihlásil pod pseudonymami dvojice autorov Hohrod –Eschbach. V atletike na OH 1912 prvý raz v histórii využili vynález cieľovej fotografie. Na meranie výkonov zase premiérovo použili elektronické stopky s presnosťou na desatiny sekundy. Ako nový šport sa na olympijskej scéne objavil moderný päťboj. Tragédiou hier bolo úmrtie portugalského maratónca Francisca Lazara, ktorý tesne pred štadiónom odpadol a na druhý deň zomrel.
V Štokholme sa jasne preukázalo, že na veľké športové úspechy sú predurčení aj ľudia inej rasy ako bielej. Všestranný atlét indiánskeho pôvodu Jim Thorpe, ktorého švédsky kráľ označil za „najväčšieho športovca na svete“, triumfoval v päťboji i v desaťboji. Potom však vyšlo najavo, že kedysi ako mladík prijal 60 dolárov za účasť v bejzbalovom zápase. Na základe striktného uplatňovania predpisov o amaterizme ho nasledujúci rok diskvalifikovali a dodatočne prišiel o obe zlaté medaily! Neskôr vyšlo najavo, že profesionálom nikdy nebol, ale MOV ho rehabilitoval až 19 rokov po jeho smrti, v roku 1972. V Štokholme zažiaril aj domorodý plavec z Havaja Duke Paoa Kahanamoku, ktorý sa neskôr preslávil aj ako medzinárodný propagátor surfingu. Popri Thorpeovi bol zrejme najväčšou postavou OH v Štokholme fínsky bežec Hannes Kolehmainen. Triumfoval na troch vytrvaleckých tratiach (5 km, 10 km a cezpoľný beh na 12 km) a ešte pridal striebro ako člen družstva v cezpoľnom behu.
Do olympijskej histórie sa v Štokholme zapísali dve „nekonečné“ súťaže. V cestných pretekoch cyklistov na 320 km (!) najlepší šliapali do pedálov bezmála jedenásť hodín bez prestávky. A zápasníci Rus Martin Klein a Fín Alfred Asikainen v mimoriadne vyrovnanom semifinálovom súboji kategórie do 75 kg zápolili dokonca vyše 11 hodín! (časový limit vtedy ešte neexistoval). Víťazný Klein na finálový zápas proti Švédovi Johanssonovi ani nevládal nastúpiť... Finálový duel v kategórii do 82,5 kg medzi Švédom Andersom Ahlgrenom a Fínom Ivarom Böhlingom sa po 9 hodinách skončil bez rozhodnutia, takže obaja dostali len strieborné medaily... Medzi uhorskými olympionikmi vynikol strelec pôvodom z Košíc Alexander (Sándor) Prokopp. Zvíťazil vo vojenskej puške na 300 m. V striebornom družstve gymnastov Uhorska dominoval Ľudovít Kmeťko (Lajos Aradi-Kmetykó). Mór Koczán získal bronz v hode oštepom.
