Ľudovít Kmeťko

Ďalší košický rodák Ľudovít Kmeťko (Lajos Aradi-Kmetykó) na rozdiel od strelca Prokoppa na Slovensku dlhšie žil aj pôsobil. V rodnom meste bol učiteľ telocviku na reálnom gymnáziu, ale aj tréner gymnastov i ďalších športovcov. Okrem iných tam viedol napríklad atléta Františka Szobotu, ktorý takisto štartoval na OH 1912.

V rokoch 1907 – 1912 bol členom klubu KAC Košice. Gymnastike podľa vzoru nemeckej turnérskej školy (ďalší smer predstavovala „švédska škola“) sa Ľudovít Kmeťko venoval na základe príkladu svojho staršieho brata Jána (Jánosa) Kmeťka, ktorý neskôr pôsobil na telovýchovnej škole v Budapešti.

S bratom sa zišiel aj na olympijských hrách 1912 v Štokholme – Ján bol trénerom a Ľudovít cvičencom 16-členného družstva Uhorska v tzv. viacboji družstiev II. Vzhľadom na vtedajšie odlišné spôsoby cvičenia boli vtedy na olympiáde až tri samostatné súťaže družstiev vo viacboji. Najplatnejší cvičenec strieborného družstva Uhorska, ktoré podľahlo jedine Talianom, bol práve Kmeťko.

V roku 1913 sa Kmeťko ako 29-ročný presťahoval do Budapešti, kde pracoval ako učiteľ telesnej výchovy na štátnom gymnáziu v Budíne a cvičil v klube BTC Budapešť. Stal sa nadšeným propagátorom švédskej gymnastickej školy a autorom štúdie „Boj telovýchovných systémov“. Jeho športovú kariéru ukončila prvá svetová vojna. V Budapešti, kde zostal žiť aj po jej skončení, ho pripomína pamätník v olympijskom parku.

Autor: Ľubomír Souček