Matylda Pálfyová
Na vrchole športovej kariéry sa rodáčka z Kostolian nad Hornádom podpisovala ako Matylda Pálfyová, v rodnom liste však má zápísané meno Matilda Vilma Pálfiová. Možno sa domnievať, že zmenu v prepise mena prvej ženskej olympijskej medailistky zo Slovenska spôsobil fakt, že takto ju dlhý čas zvykli uvádzať české médiá. Ich vplyv v gymnastike, ale aj vo všeobecnom povedomí, musel byť značný, keďže tento šport sa v bývalom Československu desaťročia rozvíjal predovšetkým v rámci českého Sokola. V silnom družstve vtedajšej ČSR na čele s absolútnou majsterkou sveta 1934 Vlastou Děkanovou patrila Pálfyová od roku 1935 medzi najlepšie pretekárky.
Na OH 1936 v Berlíne prispela členka Sokola Košice k striebru družstva (ženy mali na rozdiel od mužov len túto jednu gymnastickú súťaž) ako jeho výkonnostne štvrtá členka z ôsmich. Družstvo ČSR pritom malo výkonnosť aj na víťazstvo. Jeho hlavnými súperkami však boli domáce Nemky, ktoré sa v atmosfére vypätého nacionalizmu hitlerovského Nemecka tešili maximálnej podpore rozhodcovského zboru.
Sila sokolských gymnastiek sa naplno prejavila na svetovom šampionáte 1938 v Prahe. Tam sa po súťaži družstiev Pálfyová ako prvá Slovenka v histórii tešila z titulu majsterky sveta (v jednotlivých disciplínach na náradiach, ale napríklad aj v behu na 60 m, vtedy ešte ženy samostatne nesúťažili; neoficiálne však dostala najvyššie známky na kruhoch a v preskoku). Navyše vo viacboji jednotlivkýň pridala bronz za krajankami Děkanovou a Veřmiřovskou.
Od 18 rokov pracovala Pálfyová ako korešpondentka v Košiciach, v rokoch 1934 – 1937 vo Východoslovenských elektrárňach, preto ju dnes v Košiciach pripomína pamätná tabuľa, umiestnená na administratívnej budove Východoslovenskej energetiky, a.s. V roku 1937 sa však presťahovala do Bratislavy, kde pôsobila v Západoslovenských elektrárňach, a. s. V roku 1939 po vzniku 1. Slovenskej republiky s gymnastikou skončila, pretože odmietla cvičiť v telovýchovnej organizácii Hlinkovej gardy.
V rámci Klubu slovenských turistov a lyžiarov sa venovala kanoistike a ďalším športom, okrem toho prepadla jazdectvu. Bola aj členka akademického speváckeho združenia, ktorého dirigent bol slávny skladateľ Ján Cikker. S ním sa dokonca zasnúbila, ale napokon sa v roku 1942 vydala za dôstojníka Ondreja Mareka.
V manželstve však prežila len dva roky. Osudná sa jej stala nová záľuba v jazdectve - po páde z koňa v Malých Brestovanoch tragicky zahynula vo veku len 32 rokov. O Marekovej-Pálfyovej sa dlhé roky písalo nielen ako o prvej ženskej olympijskej medailistke zo Slovenska, ale aj zároveň ako o vôbec prvej žene zo Slovenska, ktorá štartovala na OH. Novší výskum však priniesol zistenie, že ak berieme do úvahy iba miesto narodenia, tak už o osem rokov skôr v Amsterdame – ale vo farbách Maďarska – súťažila takisto gymnastka Margit Kövessy, rodáčka z Banskej Štiavnice. Na fakte, že Matylda bola prvá naozaj významná ženská športová osobnosť zo Slovenska, to však nič nemení.
Slovenský olympijský výbor si jej pamiatku uctil tým, že od roku 2005 každoročne udeľuje Cenu Matyldy Pálfyovej, ktorá je určená výlučne ženám – za ich športové výsledky, aktivitu v športe a v olympijskom hnutí.
Autor: Ľubomír Souček
