Mór Koczán

Medzi šesticou olympijských medailistov z čias Uhorska, uvádzaných v tejto publikácii, bol všestranný atlét - vrhač Mór Koczán z Kocsu na Žitnom ostrove (originálne Kóczán, na OH súťažil aj pod pseudonymom Miklós Kovács) špecifický.

Po rozpade Rakúsko Uhorska v dôsledku výsledkov prvej svetovej vojny totiž ako jediný z uhorských športovcov nejakým spôsobom spojených so Slovenskom reprezentoval aj Československú republiku (na OH 1924). Napokon však posledné štvrťstoročie života nedobrovoľne prežil v Maďarsku, kde aj vo vysokom veku 87 rokov zomrel.

Prvý športový úspech dosiahol Koczán na stredoškolských hrách v Levoči. V čase prvej účasti na OH v Londýne 1908 bol členom klubu BTC Budapešť. Pri premiérovom olympijskom štarte si vybral až štyri vrhačské disciplíny. Neuspel ani v jednej - v hode oštepom voľným i gréckym štýlom, hode diskom i vo vrhu guľou bol vyradený v kvalifikácii.

Oveľa lepšie si počínal na OH 1912 v Štokholme, kde ako člen klubu FTC Budapešť získal výkonom 55,50 m bronz v klasickom hode oštepom. V hode oštepom obojruč obsadil 12. a v hode diskom 33. miesto (33,30 m). Rok pred olympiádou dokonca utvoril v hode oštepom výkonom 60,64 m neoficiálny svetový rekord. Po prvej svetovej vojne bol členom Sparty Praha. Na OH 1924 v Paríži štartoval už vo veku 39 rokov, v hode oštepom obsadil 22. miesto. Atletike sa venoval aj ako tréner i rozhodca.

Koczán sa narodil v maďarskom Kocsi v Komárňanskej župe, aj keď v minulosti sa ako miesto jeho narodenia uvádzala Čiližská Radvaň neďaleko od Dunajskej Stredy. Pochádzal z učiteľskej rodiny, ale sám po absolvovaní gymnázia v Berehove vyštudoval teológiu v Pápe a pôsobil ako kalvínsky farár postupne v Diójenö, Zlatnej na Ostrove a v Čiližskej Radvani. Tam žil od roku 1914, ale po roku 1947 sa nútene musel odsťahovať do Budapešti – v pohnutom povojnovom období bol vysídlený. V maďarskom hlavnom meste ho pripomína pamätník v olympijskom parku, ale pamätnú tabuľu má aj v Čiližskej Radvani.

Autor: Ľubomír Souček