Paríž 1924

Paríž ako prvé mesto v histórii mohlo usporiadať olympijské hry už druhý raz. Pritom právo usporiadať Hry VIII. olympiády v roku 1924 dostal bez toho, že by sa o ne oficiálne uchádzal. MOV takto prejavil poctu svojmu zakladateľovi Coubertinovi. Ten na úvod 19. zasadnutia MOV v roku 1921 v Lausanne oznámil, že o štyri roky uvoľní svoju funkciu a v tejto súvislosti nečakane požiadal o pridelenie OH 1924 svojmu rodisku. MOV napokon rozhodol o pridelení naraz až dvoch olympijských hier – nielen na rok 1924 Parížu, ale neplánovane aj na rok 1928 Amsterdamu, favoritovi na rok 1924... Francúzska metropola sa pokúsila o napravenie zlej povesti z roku 1900. Vybudovali tam prvú ozajstnú olympijskú dedinu (aj keď oficiálne ešte neniesla ten názov) aj moderné športoviská. Z podujatia prvý raz vysielali rozhlasové prenosy. Prípravu však sprevádzalo viacero problémov. Spôsobil ich vládny nezáujem a spory jednotlivých mestských častí o miesta výstavby športovísk. Počet účastníkov prvý raz prekročil číslo tritisíc, počet žien zase stovku. Na dlhých 64 rokov bol naposledy v programe OH tenis, ktorý už dlhšie čelil útokom za profesionalizmus najlepších hráčov. Olympijský ceremoniál v Paríži obohatilo prvý raz vztýčenie troch vlajok – gréckej na počesť krajiny, ktorá dala ľudstvu olympijské hry, francúzskej na počesť usporiadateľa týchto a holandskej zase budúcich olympijských hier. Počet účastníkov prvý raz prekročil číslo tritisíc, počet žien zase stovku. Na dlhých 64 rokov bol naposledy v olympijskom programe tenis.

Najväčším hrdinom OH 1924 sa stal fínsky vytrvalec Paavo Nurmi. Získal až päť zlatých medailí, z toho dve v rozpätí necelých dvoch hodín! Trikrát triumfoval v individuálnych disciplínach, keď vyhral aj jedinečnú kombináciu behov na 1500 a 5000 m. Výnimočný bol jeho triumf v cezpoľnom behu na 10 km, v ktorom v úmornej horúčave triumfoval s náskokom bezmála 85 sekúnd! Výborne mu sekundoval krajan Ville Ritola, ktorý spolu získal ešte o jeden cenný kov viac, aj keď zlatých „len“ štyri. Na 5 km trati prehral s Nurmim iba o dve desatiny sekundy. Ďalším velikánom bol Američan Johnny Weissmüller. V bazéne si vybojoval tri plavecké zlaté a jednu vodnopólovú bronzovú medailu. Prvý plavec v histórii, ktorý zaplával stovku pod minútu, pridal ešte ďalšie dva zlaté kovy v Amsterdame 1928. Pred OH 1932 v Los Angeles sa rozhodol svoju skvelú olympijskú kariéru premeniť na filmovú. Stal sa nadlho prvým predstaviteľom Tarzana na filmovom plátne. Dá sa povedať, že vo filmovej histórii bol Weissmüller azda prvým akčným hrdinom vôbec...

Vo výprave Československej republiky získal striebro v preskoku český gymnasta Jan Koutný, ktorý vtedy pôsobil vo Zvolene. Gymnastika vďaka slávnej sokolskej tradícii priniesla výprave ČSR aj historickú prvú zlatú olympijskú medailu. V šplhu sa o ňu zaslúžil Bedřich Šupčík.