Paríž pred 100 rokmi: Slovenská premiéra, úcta pre Coubertina i filmový Tarzan
Filmový Tarzan, legendárny fínsky vytrvalec či československý športovec v šplhu na lane. Všetci očarili športový svet na olympijských hrách 1924 v Paríži. Tie sa začali presne pred 100 rokmi, 4. mája 1924. Pre slovenský šport boli tiež významné.
Pred 100 rokmi sa Paríž stal prvým mestom sveta, ktoré druhýkrát organizovalo olympijské hry. Otvárací ceremoniál sa konal 4. mája 1924 a Hry VIII. olympiády trvali až do 27. júla 1924. Po sto rokoch sa 26. júla vráti olympijský svet opäť do metropoly na Seine, aby sa stala po Londýne druhým trojnásobným hostiteľom OH.
O olympijské hry 1924 bol nečakane veľký záujem. Počet zúčastnených národných olympijských výborov sa v porovnaní s Antverpami 1920 zvýšil z 29 na 44. Zvýšený záujem o podujatie signalizoval aj počet akreditovaných novinárov, ktorých bolo prvýkrát v histórii viac ako 1000. Premiéru mala aj olympijská dedina, športovci bývali v malých drevených chatkách. Na tribúnach bolo vyše 625-tisíc divákov. Súťažilo sa v 17 športoch o 126 medailových kompletov.
Paríž dostal hry bez kandidatúry na žiadosť Coubertina
Paríž právo usporiadať Hry VIII. olympiády v roku 1924 dostal bez toho, že by sa o ne oficiálne uchádzal. MOV takto prejavil poctu svojmu zakladateľovi Pierrovi de Coubertinovi. Veľký záujem o OH 1924 prejavoval Rím, ale chýbali mu finančné záruky. Hry chcel získať aj Amsterdam, ktorému nechýbalo prakticky nič. Nádeje si robilo aj Los Angeles, ktoré chcelo zaplatiť európskym krajinám cestu do Kalifornie. To však členovia MOV odmietli, keďže sa nezlučoval s amatérskym duchom športu.
Pierre de Coubertin na úvod 19. zasadnutia MOV v roku 1921 v Lausanne oznámil, že o štyri roky uvoľní svoju funkciu a v tejto súvislosti nečakane požiadal o pridelenie OH 1924 svojmu rodisku. MOV napokon rozhodol o pridelení naraz až dvoch olympijských hier – nielen na rok 1924 Parížu, ale neplánovane aj na rok 1928 Amsterdamu, favoritovi na rok 1924... Paríž však na prípravy nemal veľa času. Coubertin sa tajne dohodol s Los Angeles, že ak by Francúzi nestíhali, zaskočilo by mesto v Kalifornii.
Problém so zdolanými z prvej svetovej vojny
Francúzska metropola sa pokúsila o napravenie zlej povesti z roku 1900. Vybudovali tam prvú ozajstnú olympijskú dedinu (aj keď oficiálne ešte neniesla ten názov) aj moderné športoviská. Z podujatia prvý raz vysielali rozhlasové prenosy. Prípravu však sprevádzalo viacero problémov. Spôsobil ich vládny nezáujem a spory jednotlivých mestských častí o miesta výstavby športovísk. Náklady na hry boli okolo 10 miliónov frankov, do pokladne prišlo len 5,5 milióna. Podujatie napriek záujmu skončilo v strate.
Počet účastníkov prvý raz prekročil číslo tritisíc, počet žien zase stovku. Na dlhých 64 rokov bol naposledy v programe OH tenis, ktorý už dlhšie čelil útokom za profesionalizmus najlepších hráčov.
Počet účastníkov prvý raz prekročil číslo tritisíc (3089), počet žien zase stovku (135). Na rozdiel od OH 1920 dostali pozvánku aj zdolané krajiny z prvej svetovej vojny Rakúsko, Maďarsko a Turecko. Prišlo aj Poľsko, ktoré predtým chýbalo pre konflikt so sovietskm Ruskom. Chýbalo však Nemecko, ktoré stále nemalo s Francúzskom dobré diplomatické styky. Coubertin sa snažil dohodnúť kompromis, Nemecko malo dostať pozvánku a zdvorilo ju vrátiť. Nemci to odmietli a Francúzi ich napokon nepozvali s odôvodnením, že nie sú schopní zaistiť ich bezpečnosť.
Fínska legenda i filmový Tarzan
Najväčším hrdinom OH 1924 sa stal fínsky vytrvalec Paavo Nurmi. Získal až päť zlatých medailí, ktoré pridal k trom prvenstvám z Antverp 1920. Najpozoruhodnejší výkon predviedol 10. júla 1924. Najskôr bez problémov vyhral beh na 1500 m a potom, len o 55 minút neskôr, sa vrátil na dráhu a triumfoval aj na 5000 m. Výnimočný bol jeho triumf v cezpoľnom behu na 10 km, v ktorom v úmornej horúčave triumfoval s náskokom bezmála 85 sekúnd! Výborne mu sekundoval krajan Ville Ritola, ktorý spolu získal ešte o jeden cenný kov viac, aj keď zlatých „len“ štyri. Na 5 km trati prehral s Nurmim iba o dve desatiny sekundy.
Ďalším velikánom bol Američan Johnny Weissmüller. V bazéne si vybojoval tri plavecké zlaté a jednu vodnopólovú bronzovú medailu. Prvý plavec v histórii, ktorý zaplával stovku pod minútu, pridal ešte ďalšie dva zlaté kovy v Amsterdame 1928. Pred OH 1932 v Los Angeles sa rozhodol svoju skvelú olympijskú kariéru premeniť na filmovú. Stal sa nadlho prvým predstaviteľom Tarzana na filmovom plátne. Dá sa povedať, že vo filmovej histórii bol Weissmüller azda prvým akčným hrdinom vôbec...
Prví Slováci v československej výprave
Vo výprave Československej republiky bolo 124 športovcov a štyri športovkyne. Prvýkrát sa v tíme spoločného štátu pred 100 rokmi predstavili aj slovenskí športovci. Pod československou vlajkou štartovali štyria rodáci zo Slovenska, piaty sa síce narodil v Budapešti, ale mal slovenské občianstvo. Do diplomovej listiny sa dostalo meno šermiara - Alexandra Bártu, vlastným menom Vojtecha Rosenthala. Bol členom päťčlenného družstva šermiarov šabľou, ktoré obsadilo štvrté miesto. Na olympijské vavríny nedosiahol Vojtech Neményi, hoci bol vraj najplatnejším hráčom vodnopólového tímu na šiestom mieste. Výškarovi Mikulášovi Kucserovi sa prakticky vydaril iba jediný skok: do olympijského vlaku naskočil v poslednej chvíli. Zaujímavou postavou bol všestranný atlét - vrhač Mór Koczán z Kocsu na Žitnom ostrove. Po rozpade Rakúsko Uhorska v dôsledku výsledkov prvej svetovej vojny totiž ako jediný z uhorských športovcov nejakým spôsobom spojených so Slovenskom reprezentoval aj Československú republiku. Napokon však posledné štvrťstoročie života nedobrovoľne prežil v Maďarsku, kde aj vo vysokom veku 87 rokov zomrel. Koczán na OH 1912 v Štokholme získal bronz v hode oštepom. V Paríži 1924 štartoval už ako 39-ročný a v hode oštepom obsadil 22. miesto.
Slovenskú národnosť mal aj skokan do vody a plavec Július Baláž. Rodák z Budapešti obsadil v skokoch z dosky 9. pozíciu, v plávaní na 100 m v. sp. skončil v rozplavbách.
Striebro v preskoku získal český gymnasta Jan Koutný, ktorý vtedy pôsobil vo Zvolene. Gymnastika vďaka slávnej sokolskej tradícii priniesla výprave ČSR aj historickú prvú zlatú olympijskú medailu. V šplhu sa o ňu zaslúžil Bedřich Šupčík. Celkovo odchádzala ČSR z Paríža 1924 s bilanciou 1 zlatá, 4 strieborné a 5 bronzových medailí. V medailovej bilancii, ktorú vyhrali Američania, skončila na 12. priečke.
Strieborný kov získal aj Jenö Uhlyárik. Rodák z Levoče vybojoval za Maďarsko medailu v šabli družstiev. V maďarskom drese štartovali aj ďalší slovenskí rodáci – vodný pólista Ján Wenk, olympijský víťaz v streľbe z vojenskej pušky na 300 m zo Štokholmu 1912 Alexander Prokopp i plavec Zoltán Bitskey.
