K rýchlostnej kanoistike som sa dostala cez môjho brata, ktorý bol kedysi tiež úspešný kajakár. Keď som mala 6 rokov, prvýkrát som si sadla do kajaku a jazda na vode ma od začiatku bavila. Moji rodičia, ktorí založili v našej obci klub pre kajakárov a kanoistov, začali trénovať kanoe aj dievčatá. Vo svete to už bolo bežné, ale na Slovensku vychovali prvé dievčatá - kanoistky práve oni. Keď som mala 14 rokov, chcela som si aj ja vyskúšať jazdu na kanoe. Na začiatku som trénovala kanoe len po svojich kajakárskych tréningoch a hneď od začiatku sa mi darilo, tak som sa časom začala venovať len kanoe. Je to veľmi náročný šport, ktorého techniku zvládnuť nie je vôbec jednoduché. Chce to tvrdý tréning a veru často to aj riadne bolí. Ale vždy som bola bojovníčka a nechcela som sa vzdať. Na tréningy teraz dochádzam za trénerom, ktorý sa špecializuje na kanoe. Denne tak jazdím vlakom do Trenčína okolo 75 km a v čase prípravy na vrcholné preteky dochádzam na tréning doobeda, na obed sa vrátim domov a poobede idem znova. Popri tom navštevujem aj Gymnázium v Piešťanoch a spojiť to všetko dokopy nie je jednoduché. Tento rok sa mi podarilo získať titul majsterky Európy, čo je pre mňa veľkou motiváciou do budúcna. Mojím snom je dostať sa na olympiádu. Viem, že to bude dlhá a ťažká cesta, ale verím, že to zvládnem a môj sen sa raz stane skutočnosťou.