Volám sa Rebeka Jančová a mám 14 rokov. Od štyroch rokov sa venujem zjazdovému lyžovaniu. K lyžovaniu som sa dostala len tak mimochodom popri staršej sestre Tereze. Pri mojom prvom lyžiarskom pokuse som vraj tyranizovala celú rodinu, lebo som si nechcela obuť lyže a na konci dňa som ich tyranizovala druhýkrát, keď som si ich nechcela dať dolu. Odvtedy som vždy lyžovala s radosťou. No na pretekársku kariéru to veľmi nevyzeralo, lebo som bola veľká trémistka. Sama sebe som hovorila, že musím dať dobrý výsledok a zväzovalo ma pomyslenie ,,čo ak sa mi to nepodarí.“ Postupne som pochopila, čo sa nám snažila dostať do hlavy trénerka: ,,Ak chcete výsledok, nerozmýšľajte o ňom, spravte si len stratégiu, ako ho chcete dosiahnuť a urobte to, čo ste si naplánovali. Pri jazde buďte uvoľnení a všetkymi zmyslami prítomní pri tom, čo robíte. „Keď som pochopila, čo to znamená a ako byť "PRÍTOMNÁ", zrazu začalo ísť všetko lepšie. Začala som sa rýchlejšie zlepšovať a na pretekoch sa to tiež prejavilo. Niekedy som bola sama prekvapená, ako veľmi. Hlavne na veľkých pretekoch, keď som videla, ako lyžujú moje súperky. Prečo lyžujem? Mám pocit, že od malička sa nič nezmenilo. Lyžujem pre radosť. Mám rada rýchlosť, ten pocit, keď vietor sviští okolo vás a cítite sa tak voľne, tak slobodne. Mám rada atmosféru pretekov, krásne upravenú a prichystanú trať, do ktorej sa môžete naplno pustiť a na tú minútu patrí iba vám. Mám rada pocit, keď vidím, ako moje výkony tešia iných. Tak ako som povedala v mojom videu, chcela by som ľuďom svojimi výkonmi robiť radosť a prispieť k tomu, aby ľudia boli šťastnejší a svet lepší. V našej rodine lyžujeme dve. Moja staršia sestra Tereza je juniorská reprezentantka a majsterka SR. Moje a Terkine lyžovanie financujú naši rodičia, čo je pre nich veľmi náročné. Pracujú v dvoch zamestnaniach a musia často v noci slúžiť. Máme na seba málo času. Chcela by som im pomôcť a tiež by som chcela, aby sme s Terkou mohli lyžovať obidve a stretli sa raz na olympiáde, najlepšie na stupni víťazov.