Aktuálny riport SOV z predolympijského Tokia: prípravy podľa plánu, obavy z úmorných horúčav a výčinov živlov, diskusia o zavedení letného času
TOKIO/BRATISLAVA 14. septembra (sou) – Ako mediálny riaditeľ Slovenského olympijského výboru (SOV) som mal v prvej dekáde septembra možnosť navštíviť dejisko olympijských 2020 – japonské Tokio. Necelé dva roky pred slávnostným otvorením Hier XXXII. olympiády (uskutočnia sa 24. júla až 9. augusta 2020) sa tam konal I. svetový tlačový brífing. Približne 350 delegátom z celého sveta na ňom organizátori kompexne prezentovali prípravy OH 2020 a umožnili im aj návštevu niektorých športovísk. Vďaka tomu Vám môžeme ponúknuť riport, ako to v Tokiu momentálne vyzerá.
Z vystúpení šéfov jednotlivých oddelení organizačného výboru Tokyo 2020 vyplýva, že prípravy bežia podľa plánu. Zo 43 športovísk na olympijské a paralympijské hry je už 25 hotových. Ďalšie sa stavajú podľa harmonogramu, pričom 10 z nich bude len dočasných. Prvé predolympijské testovacie podujatie – jachtárska regata v zálive Enošima – prebieha práve v týchto dňoch. Narastajúci olympijský rozpočet sa podarilo dostať pod kontrolu a hľadajú sa ďalšie úspory. Podľa prezidenta Medzinárodného olympijského výboru (MOV) Thomasa Bacha sa v Tokiu črtá najúspešnejší domáci marketingový program v olympijskej histórii. Ale napriek tomu sa určité obavy z japonskej strany nedali skryť.
Počas brífingu zahrozili živly
Najväčšie starosti organizátorom spôsobuje – príroda.
Práve počas svetového tlačového brífingu (6. septembra) došlo v severnej časti Japonska, na ostrove Hokkaido, k veľkému zemetraseniu s magnitúdou 6,7 stupňa. Vyžiadalo si 42 obetí a tri milióny ľudí sa na jeden až niekoľko dní ocitli bez elektriny. Silno postihnuté bolo aj mesto Sapporo (dejisko ZOH 1972), ktoré v dôsledku toho zrejme stiahne svoju kandidatúru na usporiadanie ZOH 2026. Tokio síce toto zemetrasenie nepocítilo, ale je notoricky známe, že takejto hrozbe od nepamäti čelí aj jedno z najväčších miest sveta. Je samozrejme jasné, že zemetrasenie sa nedá predvídať, ale návštevníci OH s touto hrozbou musia počítať.
Na fotografii nižšie, ktorú som vyhotovil vo výške 350 metrov nad mestom z druhej najvyššej budovy sveta (veža Skytree meria 634 m) však vidíte, že v Tokiu sa hrozby zemetrasenia až tak neboja. V meste za posledných 10 - 15 rokov pribudlo obrovské množstvo výškových budov stavaných novým systémom a s využitím nových technológií, vďaka čomu odolajú vysoké budovy aj veľmi silným otrasom pôdy.
Už o dva dni skôr celú krajinu devastovala iná prírodná prohroma – supertajfún Džebi, najsilnejší na japonských ostrovoch za posledných 25 rokov. Tokio síce zasiahla len jeho okrajová časť, ale vo vetre s rýchlosťou viac než 100 km/h sme pri chôdzi na otvorenom priestranstve mali problémy udržať sa na nohách. Tajfún s maximálnou rýchlosťou vetra až 174 km/h najviac zasiahol husto osídlené oblasti okolo miest Osaka a Kjoto, kde spôsobil obrovské materiálne škody a vyžiadal si aj ľudské obete. V Tokiu silno fúkalo aj v ďalších troch dňoch až do piatku 7. septembra.
Ak by takto silno fúkalo aj počas hier, tak regulárnosť mnohých súťaží (aj v našich troch najsilnejších odvetviach – športovej streľbe, vodnom slalome a rýchlostnej kanoistike) by bola ohrozená...
Najväčšie obavy panujú z úmorných horúčav
Napriek týmto ničivým silám reálne najväčšou výzvou, na ktorej zvládnutie sa organizátori OH 2020 musia pripravovať, sú očakávané úmorné horúčavy. Je veľmi pravdepodobné, že nás čakajú najhorúcejšie olympijské hry v histórii.
Tohto roku v júli v oblasti metropolitného Tokia (to má až 36 miliónov obyvateľov, zatiaľčo samotné hlavné mesto okolo 15 miliónov) namerali historicky rekordnú teplotu 41,1 stupňa Celzia. Keďže hry sa uskutočnia na prelome júla a augusta, teda v čase najväčších horúčav (OH 1964 v Tokiu sa konali až v októbri, teda v podstatne príjemnejších klimatických podmienkach), sú oprávnené obavy, že množstvo návštevníkov metropoly môže kolabovať. V tomto lete mali v meste tisícky kolapsov a desiatky ľudí v dôsledku horúčav zomrelo.
Problém pritom nie je len samotná vysoká teplota, ale pocitovo ju ešte neznesiteľne umocňuje vysoká vlhkosť vzduchu. Horúco bolo aj teraz v septembri. Teploty v Tokiu počas mojej náštevy každý deň stúpli nad tridsiatku, v noci bolo zvyčajne 24 stupňov. Olympiáda však bude o mesiac skôr – teda v čase, keď sa veľkomesto zmení priam na vyhňu.
Správny pitný režim, vyhľadávanie klimatizovaných priestorov a vyhýbanie sa slnečným priestranstvám najmä v čase poludnia budú pre návštevníkov OH patriť medzi priority.
Japonci pripravujú chladenie a zvažujú zavedenie letného času
Organizátori sú si rizika horúčav kombinovaných s vysokou vlhkosťou vzduchu dobre vedomí. Už pred niekoľkými týždňami vyhlásili a na brífingu to potvrdili, že začiatok viacerých vytrvalostných súťaží pod holým nebom presunú na skoré ranné hodiny. Napríklad atletický maratón a chodecké preteky na 20 km odštartujú o siedmej ráno a chodeckú pätdesiatku, v ktorej náš Matej Tóth bude obhajovať zlato z Ria de Janeiro 2016, dokonca už o šiestej!
Na množstve miest umiestnia rozprašovače vody a ochladzovače vzduchu. Značnú časť bežeckých i chodeckých tratí situujú popod stromy. A na najexponovanejších miestach plánujú aspoň chodníky pokryť špeciálnym náterom, čím výrazne znížia teplotu. Takáto úprava sa týka až 136 kilometrov chodníkov v meste!
Otázne však je, čo sa dá pre zníženie strašnej horúčavy spraviť na okruhu pre cestných cyklistov, ktorý povedie aj okolo posvätnej hory Fudži, či na ďalších otvorených športoviskách...
Do snáh obmedziť súťaženie počas najhorúcejších hodín dňa zapadá aj čerstvý návrh prezidenta organizačného výboru Tokyo 2020 a bývalého japonského premiéra Jošira Moriho, aby Japonsko zaviedlo letný čas. V prípade, že by to vláda schválila, začiatok všetkých súťaží (ktorý je v miestnom čase už pevne stanovený) by sa presunul o až o dve hodiny skôr. V kontexte toho, že na pôde Európskej únie sa práve v tomto období pripravuje zrušenie letného času, to pôsobí kuriózne, ale návrh má rácio.
Zavedenie letného času v Japonsku by vyhovovalo aj záujmom americkej televíznej spoločnosti NBC, ktorá sa vysielacie práva pre celé územie USA zaplatila gigantickú sumu. Aj dvojhodinový posun času skôr by americkí diváci ocenili.
Výstavba olympijských stavieb v plnom prúde, mnohé sú už k dispozícii
V hlavnom meste Japonska sa síce na viacerých mestách realizuje výstavba olympijských zariadení, ale nedá sa to zďaleka porovnať s brazílskym Riom de Janeiro, ktoré bolo dva roky pred OH 2016 najväčším staveniskom sveta. Japonci totiž v Tokiu využívajú aj mnoho existujúcich športovísk (viaceré
boli postavené už pre OH 1964), ktoré len renovovali či renovujú.
Olympijská dedina, ktorej výstavbu sme videli, sa nachádza na pomedzí oboch hlavných zón hier. V dedine už stoja dve veľmi vysoké budovy a ešte vyššia spaľovňa, stavajú sa vežiaky, ktoré budú o dosť nižšie. Z troch strán bude dedina obklopená morom, takže reálny prístup k nej bude len z jednej strany. To veľmi sťaží prácu televíznym spoločnostiam, pretože priestor na tzv. stand-upy na rozhovory pred dedinou sa tým v porovnaní s predošlými olympiádami veľmi zúži. Aktuálny stav výstavby Olympijskej dediny si
môžete pozrieť v našom videu:
Deväť olympijských športovísk leží v tzv. zóne dedičstva (Heritage Zone), ktorá je menším z dvoch centier hier. V tejto zóne sa nachádza aj Olympijský štadión, ktorý stavajú na mieste pôvodného z roku 1964, ale bude úplne nový. Keďže je v plnej výstavbe, videli sme ho len zvonku, aj to zďaleka. V tejto oblasti ležia aj olympijské športoviská na stolný tenis, hádzanú, džudo, karate (oba tradičné japonské bojové športy prichýli legendárna hala Nippon Budokan), vzpieranie, box, bedminton, jazdectvo, časť moderného päťboja a na zápasy futbalových turnajov.
Najväčšia koncentrácia olympijských stavieb – športovísk, ale aj hlavného vysielacieho a tlačového centra (IBC/MPC, lokalizovaného v najväčšom japonskom kongresovom centre Tokyo Big Sight, v ktorom sa konal aj brífing) – je v zóne tokijského zálivu (Tokyo Bay Zone). V nej sú pomerne blízko pri sebe športoviská na volejbal, všetky gymnastické súťaže, cyklistický BMX, skejtbording, všetky plavecké športy, basketbal 3 na 3, pozemný hokej hokej, rýchlostnú kanoistiku, vodný slalom a lukostreľbu. V tej istej zóne, ale výrazne ďalej, sú športoviská na taekwondo a šerm. Výstavbu viacerých športovísk v tejto zóne financuje tokijská metropolitná vláda na čele s guvernérkou Juriko Koikeovou. Vláda si zobrala za úlohu aj nábor 30-tisíc z celkového počtu 80-tisíc dobrovoľníkov, ktorí sú potrební pre olympijské aj paralympijské hry.
Navštívili sme zopár olympijských športovísk, žiaľ, videli sme ich len zvonku. S aktuálnou podobou niektorých z nich sa môžete zoznámiť prostredníctvom nášho videa: https://youtu.be/t8CKrOGIxCU
Mimo Tokia sú situované zväčša športy, v ktorých je účasť Slovákov na OH nemožná, prípadne málo pravdepodobná. Z našich „tutových“ športov je mimo Tokia situovaný len strelecký areál Asaka (tam sa konali aj strelecké súťaže OH 1964). Doprava z dediny tam má trvať zhruba hodinu. Samozrejme, mimo hlavného mesta absolvuje väčšinu svojich súťažných kilometrov na 234 km dlhej cyklistickej trati aj Peter Sagan.
Ostatné športoviská sú zväčša už podstatne ďalej: surfing bude v Curigasaki, golf v Kasumigaseki, jachting v Enošime, dráhová a horská cyklistika v Izu (145 km od Tokia), bejzbal a softbal vo Fukušime, resp. v neďalekej Jokohame. Futbalový turnaj sa mimo Tokia bude hrať v Sappore, Mijagi, Ibaraki, Saitame a v Jokohame.
V Tokiu odporúčajú dopravu metrom, monorailom a vlakmi
Tokio je gigantické mesto, v ktorom najpomalší spôsob prepravy je po ceste. Kapacita väčšiny ciest neumožňuje utvoriť špeciálny olympijský pruh, takže sa s ním počíta len na mestských autostrádach. Z uvedeného dôvodu plánujú organizátori využívať autobusy dominantne na prepravu členov výprav na športoviská.
Médiá sa na brífingu dozvedeli, že autobusy na športoviská v meste síce budú vypravovať aj pre nich, ale odporúča sa im využívať predovšetkým mimoriadne hustú sieť metra, jednokoľajok (monoraily) a vlakov, prepájajúcich všetky hlavné dopravné uzly v samotnom Tokiu. Tento dopravný systém je neuveriteľne rozsiahly a efektívny. Pre akreditovaných účastníkov hier ich akreditačná karta poslúži na bezplatné využívanie MHD.
