Exkluzívny rozhovor s viceprezidentom SOŠV Jozefom Gӧncim, ktorý 7. januára nastúpi do funkcie štátneho tajomníka pre šport
Jozef Gӧnci: „Kladiem si otázku, či sme už konečne pochopili, že boj medzi nami v športovom hnutí je proti našim záujmom a že energiu, ktorú sme doň vkladali, by sme mali využiť na dosiahnutie produktívneho vzťahu so štátom.“
BRATISLAVA (SOŠV) Na 55. valnom zhromaždení Slovenského olympijského výboru (SOV) v Šamoríne, kde 7. decembra došlo k schváleniu jeho tranformácie na strešnú organizáciu slovenského športu s názvom Slovenský olympijský a športový výbor, sa bývalý špičkový strelec (dvojnásobný bronzový olympijský medailista, majster sveta, štvornásobný majster Európy a dvakrát najlepší svetový strelec roka) Jozef Gӧnci zúčastnil ako viceprezident SOV. Presne mesiac po tomto historickom rokovaní – 7. januára 2019 – nastúpi do funkcie štátneho tajomníka Ministerstva školstva, vedy, výskumu a športu SR pre šport.
Po zriadení aspoň tejto pozície (ak už nie štátneho orgánu so samostatnou rozpočtovou kapitolou, či priamo ministerstvo športu) volali prestavitelia nášho športového hnutia, na čele s legendárnym cyklistickým trénerom a dnes čestným členom SOŠV Kamilom Haťapkom, prakticky viac než dve desaťročia. Teraz, keď sa inštitút štátneho tajomníka pre šport stáva realitou, do kresla zasadne jeden z najúspešnejších športovcov v slovenskej histórii. Krátko pred nástupom do funkcie sme Jozefa Gӧnciho vyspovedali pre www.olympic.sk.
• Onedlho sa stanete najvyšším štátnym úradníkom pre oblasť športu. Ako vnímate aktuálny stav slovenského športu?
„Kladiem si otázku, či sme už konečne pochopili, že boj medzi nami v športovom hnutí je proti našim záujmom a že energiu, ktorú sme doň vkladali, by sme mali využiť na dosiahnutie produktívneho vzťahu so štátom. Viac než dvadsať rokov sme medzi sebou vo vnútri športu bojovali. Štátu to zrejme aj vyhovovalo.Teraz si musíme naše vzájomné vzťahy v športovom hnutí ,upratať´, k čomu by mala pomôcť aj nedávna transformácia SOV na strešnú organizáciu slovenského športu. Teraz má športová obec príležitosť niečo zmeniť, ak sa zjednotí a bude voči štátu prehovárať spoločným hlasom, a nie si naplňať partikulárne záujmy zákulisným lobizmom jednotlivých subjektov. Potrebujeme začať ,robiť´ šport.“
• Môžete to konkretizovať?
„Teraz sa ukáže, či sme konečne pochopili, aké sú športové priority a že sa na nich športová obec musí zhodnúť po odbornej diskusii na pôde strešnej organizácie SOŠV. Ak dôjde ku konsenzu, čo sú priority športovej obce – či už v oblasti mládežníckeho alebo vrcholového športu, potreby investícií či výstavby infraštruktúry, zástupcovia SOŠV ako strechy športu ich musia tlmočiť štátnym orgánom. Odborné stanoviská k športovým problémom musia vychádzať z odbornej, teda zo športovej pôdy. K tomu patrí aj presadzovanie pochopenia priority rozvoja základných športov, dôležitých pre všetky ostatné športy, pretože rozvíjajú základné lokomočné schopnosti – teda atletiky, plávania, gymnastiky, behu na lyžiach, aj cyklistiky. Toto vnímam ako verejný záujem.“
• V rozhovore pre Hospodárske noviny, ktorý vyšiel 19. decembra, ste na otázku o zavedení športových poukazov odpovedali, že máte pripravených 10 bodov a niektoré z nich budú asi realizované rýchlejšie ako športové poukazy. Prezradíte, o aké body ide?
„V tejto chvíli by to bolo predčasné. Mám aj vlastnú víziu, s ktorou však nechcem vyjsť von, kým sa lepšie nezoznámim s celým prostredím a neskoordinujem svoje pôsobenia s ministerkou školstva, vedy, výskumu a športu. Predpokladám, že v tej vízii budem musieť spraviť určité korekcie. Samozrejme, niektoré úlohy, ktoré máme plniť, vyplývajú z Programového vyhlásenie vlády SR. Ďalšie zase vzídu z mojej diskusie so zväzmi - na základe problémov, ktoré pre nich v každodennej agende vyplývajú z požiadaviek Zákona o športe.“
• Zákon o športe síce priniesol pozitíva v podobe garancie zvýšenia objemu štátnych dotácií do športu a do viacerých oblastí športovej činnosti zaviedol systém, ale prax ukazuje, že pre športové spolky je nadmieru administratívne náročný. Očividne bol „šitý“ na futbalovú realitu, ktorá je neporovnateľná s ostatnými športmi u nás. A mnohé jeho postuláty nezohľadňujú, ako vyzerá reálny športový život v drvivej väčšine športových spolkov. Čo vy považujete za potrebné predovšetkým v zákone zmeniť?
„Ako jeden problém vnímam taxatívne stanovenie, koľko percent rozpočtu má ísť na aký účel. Ďalej sa ukázalo, že reálne zvýšený prílev štátnych financií do športu do značnej miery pohltila zvýšená byrokracia. Som presvedčený, že športové spolky by mali mať možnosť viac než doteraz sa venovať športovej činnosti, pretože na jej realizáciu vznikli a existujú, a menej náročnej administratíve. Štát nemá skúsenosti z riadenia športovej činnosti. Zväzy disponujú odborníkmi, ktorí vedia definovať, čo je na rozvoj daného športu dôležité napríklad aj v oblastiach investícií či infraštruktúry. Ak napríklad zväz nášho historicky najúspešnejšieho športu – vodného slalomu – jednoznačne povie, že ak chceme držať krok so svetom, potrebujeme do areálov v Čunove aj v Liptovskom Mikuláši zaobstarať dve vodné pumpy, ktoré stoja spolu okolo osemstotisíc eur, štát to nemôže odborne spochybniť. Môže a mal by sa však pokúsiť nájsť na tento účel finančné rezervy, alebo utvoriť možnosti na nájdenie extra zdrojov.“
• Nemáte však pocit, že zväzy neraz nedokážu dostatočne jasne a presvedčivo artikulovať, aké sú ich mimoriadne vážne potreby a patrične to aj zdôvodniť?
„Je to možné. Ale vnímam aj to, že zaťaženie zväzov byrokraciou je priveľké a na prípravu odborných stanovísk im nezostáva dosť kapacít ani peňazí. Mnohé veci dobrovoľníci zvládnuť objektívne nemôžu a na zaplatenie expertov pri stanovení percentuálneho limitu na jednotlivé činnosti nezostáva zväzu dosť peňazí.“
• V Programovom vyhlásení vlády SR z jari 2016 je deklarovaný záujem zriadiť verejnoprávny Fond na podporu športu ako komplexný nástroj na centralizáciu zdrojov a kontrolu financovania športu na centrálnej úrovni. Po dvaapol roku je fond stále v nedohľadne. Bude úsilie o jeho zriadenie jednou z vašich priorít?
„Zriadenie Fondu na podporu športu bude jednou z priorít. Je zrejmé, že Fond na podporu športu bude musieť vzniknúť na novej platforme a bude potrebné utvoriť preň zdroje príjmov. Keďže stanovenie, aké zdroje by to mali byť, podlieha politickým rokovaniam a dohode viacerých strán, nemôžem zatiaľ špecifikovať, odkiaľ by mali plynúť. Ale vieme, ktoré činnosti generujú výnosy zo športu a myslím si, že predovšetkým tam by sa mali hľadať aj zdroje.“
• Do funkcie štátneho tajomníka pre šport nastúpite 7. januára. Čo plánujete spraviť v prvej fáze?
„Určite budem na zabehnutie potrebovať
niekoľko dní, ale rád by som to absolvoval pomerne rýchlo. Predovšetkým sa musím stretnúť s ministerkou školstva, vedy, výskumu a športu, aby som spoznal jej predstavu. Som si vedomý, že veľkosť môjho úradu vyplynie z toho, aká bude nová organizačná štruktúra na ministerstve. Samozrejme, stretnem sa aj s ďalšími dvoma štátnymi tajomníkmi v rezorte školstva, aby som sa zorientoval, čo všetko zahŕňa denná operatíva takéhoto úradu. Pokiaľ ide o pracovníkov ministerskej sekcie športu, viacerých poznám a mám s nimi dobré vzťahy, a s ďalšími sa zoznámim.“
• Šport je v dlhom názve ministerstva na poslednom mieste a športová obec aj dlhodobo pociťuje, že v tomto naozaj obsahovo širokom rezorte je takpovediac ako piate koleso vozu. Aj preto šport toľké roky intenzívne pociťoval potrebu mať „svojho“ štátneho tajomníka, ktorý by sa zaoberal vyslovene iba touto tematikou a neriešil prioritne školstvo, vedu alebo výskum. Určite si to uvedomujete...
„Plne. Oblasť športu je nielen mimoriadne široká a komplikovaná, ale šport je navyše aj živý organizmus, ktorý potrebuje takpovediac každodennú správu. Aj ja som vnímal, že jeho problémy sú v úzadí záujmu politikov. Nedávno som dokonca počul, že šport ako téma je v rámci štátnej správy až na 17. mieste v poradí dôležitosti. To je niečo, čo ťažko chápem, pretože jednak ide o aktivitu, ktorej sa venuje obrovská masa obyvateľstva, a jednak prostredníctvom budovania zdravého životného štýlu sa týka prakticky všetkých – od malých detí až po dôchodcov.“
• Do funkcie vás nominovala Slovenská národná strana na základe odporúčania SOV. S politickými nomináciami sa vo vedomí ľudí vždy spájajú určité riziká. Čo vy na to?
„Vážim si dôveru SNS aj skutočnosť, že strana rešpektovala návrh, ktorý jej predložila najvýznamnejšia športová inštitúcia na Slovensku - SOŠV. Prostredníctvom mojej osoby nepôjde o pretláčanie straníckej politiky v športe, ale naopak - o pretláčanie potrieb športovej obce v politike. Cieľom je efektívnejšie spravovanie športu a rozvinutie jeho silnejšej autonómie.“
• Ako viceprezident SOŠV ste sa po menovaní do vysokej štátnej funkcie dostali do určitého konfliktu záujmov. Ako sa k tomu postavíte?
„Uvedomujem si, že ako viceprezident SOŠV budem musieť svoje pôsobenie v tomto občianskom združení ukončiť, pretože by to naozaj mohlo byť vnímané ako konflikt záujmov.“
Zhováral sa Ľubomír Souček, mediálny riaditeľ SOŠV
Reakcie športových osobností na zriadenie funkcie štátneho tajomníka pre šport a na menovanie Jozef Gӧnciho do nej nájdete na youtubovom kanáli SOŠV:
