Vyberáme z časopisu OLYMPIC.sk jeseň/zima 2018: Známy športový lekár Pavel Malovič hovorí, že športovec by o zraneniach nemal klamať
Na text Tomáša Mrvu v novom čísle časopisu SOV OLYMPIC.sk jeseň/zima 2018, s titulkom „Nové športy priniesli adrenalín aj viac zranení“ nadväzuje aj rozhovor autora so známym športovým lekárom Pavlom Malovičom, ktorý hovorí: „Športovec by o zraneniach nemal klamať.“
S následkami zranení športovcov sa dennodenne stretávajú športoví lekári. O niektorých aspektoch zranení sme sa porozprávali s primárom Kliniky telovýchovného lekárstva Univerzitnej nemocnice v Bratislave Pavlom Malovičom.
Súhrnné správy o zraneniach na olympijských hrách ukazujú, že ich najväčší výskyt je v disciplínach, ktoré pribudli do programu nedávno – rôzne akrobatické disciplíny v lyžovaní a snoubordingu v zime či bikros a taekwondo v lete. Prekvapuje vás to, alebo je to viac-menej v súlade so skúsenosťami z vašej praxe?
„Mňa to trochu prekvapuje, pretože športovec, ktorý ide na olympijské hry, býva zvyčajne dobre pripravený. Myslím, že dôvod tých zranení je skôr zvýšená miera rizika. Športovec má istú odvahu a keď je to vrcholné podujatie, tak riskuje ešte viac ako kedykoľvek predtým. Ďalší dôvod môže byť, že nepriznal, že má nejaké primárne zranenie a potom je veľká možnosť toho pôvodného zranenia. Ďalšia vec je, že niekedy športovci odlietajú v stave, že berú lieky, antibiotiká a potom ich organizmus nie je nastavený na takú záťaž. K tomu len toľko, že športovec by nikdy nemal klamať pred odchodom na také podujatie a mal by sa zdôveriť lekárovi, ktorý ho lieči alebo ošetruje.“
Majú športy, pri ktorých sa v priebehu jednej súťaže zraní viac ako tretina súťažiacich, miesto na olympijských hrách?
„Myslím si, že pri schvaľovaní toho-ktorého športu do programu hier sa faktor zdravotného rizika bohužiaľ neberie do úvahy.“
Akým spôsobom by sa mohla miera zranení v týchto športoch znížiť? Dá sa to vôbec, keďže početné ochranné prostriedky sú súčasťou všetkých z nich?
„Samozrejme. Je to dôkladné vyšetrenie zdravotného stavu. Pri majstrovstvách sveta a Európy vo futbale sa vypracúva dôkladný, približne 25-stranový materiál o každom hráčovi. Myslím si, že na olympijských hrách niečo také neexistuje. Dôležité je urobiť pred olympiádou kvalitné, hĺbkovo zamerané vyšetrenie nielen pohybového systému, ale aj srdcovo-cievneho.“
„Závisí to od druhu športu a obuvi, ale predpokladám, že to býva skôr zranenie členkových kĺbov a mäkkých častí členkového zhybu. Potom sa veľmi často vyskytuje zranenie chrbtice. Športovci aj bežná populácia majú najväčší problém práve s chrbticou. A niekedy sa ten problém objaví pri nadmernom jednostrannom zaťažovaní, ktoré sa na olympiáde vyskytuje.“
Kým v zimných športoch sú častejšie zranenia v tréningu, v letných priamo v súťaži. Čím si to vysvetľujete?
„To je pomerne zaujímavá skutočnosť. Ak sa športovec zraní pri tréningu, znamená to, že nie je dostatočne pripravený a nemôže ísť súťažiť na úrovni, akú od neho očakáva tréner, lekár či olympijský výbor. Ak sa zraníte pri súťaži, to je smola alebo náhoda a skôr je to dané náhlymi okolnosťami, ktoré nemôžete predpokladať. Keď je to kolektívny šport, môže dôjsť k nežiaducemu kontaktu so súperom. Pri individuálnom športe to môže byť osobná chyba alebo športovec prekročí hranicu svojich možností a vtedy sa zraní.“
V boxe pred OH 2016 medzinárodná federácia rozhodla, že aj amatéri budú boxovať bez prilieb. Argumentovalo sa tým, že prilby vedú súperov k častejším útokom na hlavu a v skutočnosti nechránia pred otrasmi. V Riu sa však počet zranení výrazne zvýšil. Aký je váš postoj k tomuto problému?
„Som rozhodne zástanca prilieb. Otázka je, nakoľko je box vhodný pre olympijské hry. Ale to už je otázka pre niekoho iného. Ja si myslím, že box by nemal byť súčasťou olympijských hier. Je to šport, ktorý má veľmi časté náhle úmrtia či poškodenia mozgu.“
„V zápasení sú zranenia skôr povrchové, prípadne trpí krčná chrbtica. Čo sa týka džuda, myslím, že je to relatívne najbezpečnejší šport z tých, ktoré ste spomenuli. Box je najrizikovejší. A v taekwonde závisí od toho, ako sa dodržiavajú pravidlá. Úraz zvyčajne nastane vtedy, keď sa nedodržia pravidlá. My ho dokonca odporúčame pri kolektívnych športoch ako doplnkový šport na zlepšenie obratnosti, odrazovej sily, výskoku alebo orientácie v neobvyklých situáciách. Dobrý príklad je Zlatan Ibrahimovič, ktorý si vďaka technikám z taekwonda počína úplne fantasticky a obratne. Jeho zranenia určite nesúvisia s taekwondom, ale so zákernou hrou protihráčov. Pri všetkých rizikách, ktoré sa popisujú štatisticky, vidím ako naozaj rizikový len box v dôsledku priamych úderov a niekedy nezvratných poškodení. V zápasení sú problémom ,karfiolové´ uši. Džudo a taekwondo považujem z praktickej skúsenosti za nízkorizikové športy.“
Ak Vás zaujíma obsah celého časopisu OLYMPIC.sk jeseň/zima 2018, môžete si ho stiahnuť cez túto linku:
