Zomrela jedna z najväčších osobností slovenského futbalu a čestný člen SOŠV Jozef Vengloš
Vo veku nedožitých 85 rokov zomrel v utorok podvečer Jozef Vengloš – jedna z najväčších osobností slovenského futbalu. Svetobežník z Ružomberka (nar. 18. februára 1936) patrí na Slovensku k najvýraznejším futbalovým postavám, ešte za čias federálnej reprezentácie ČSSR bol spolu s Václavom Ježkom ako tréner pri najväčšom úspechu – zisku titulu majstra Európy 1976 v Belehrade. Vengloša vyhlásili za trénera 20. storočia na Slovensku.
Jeho život je spätý so Slovanom Bratislava, s ktorým ešte ako hráč a kapitán získal v roku 1955 titul majstra Československa. Preto aj pri oslave jubilea 75 rokov dostal od gratulantov modrú ružu, „keďže má belasé srdce“. Vengloš ako hráč hral za československú B-reprezentáciu, olympijský výber či výber ligy. Má miesto v Sieni slávy slovenského futbalu.
S trénerskou kariérou začal Jozef Vengloš v roku 1966 v Austrálii. Ako kouč FC Sydney Prague (1967 – 1969) sa stal víťazom Austrálskeho pohára i víťazom austrálskej ligy. Neskôr sa stal aj trénerom austrálskej reprezentácie. Po návrate od „protinožcov“ viedol VSS Košice (1969-1971), súčasne bol aj tréner reprezentácie do 23 rokov, s ktorou získal titul majstra kontinentu. V rokoch 1973 až 1976 bol hlavný tréner Slovana Bratislava, s ktorým sa stal dvakrát majstrom Československa a vyhral aj Československý pohár.
Jozef Vengloš patril k hlavným strojcom zlatého belehradského úspechu československých futbalistov, ktorí v roku 1976 získali historický titul majstrov Európy. Ako kouč získal bronz z ME 1980 a piate miesto z MS 1990. Ako tréner sa predstavil aj na neúspešných MS 1982. So 76 zápasmi je medzi trénermi čs. reprezentačného mužstva rekordér v počte odkoučovaných zápasov. Presadil sa aj na klubovej úrovni. V roku 1983 sa stal trénerom Sportingu Lisabon, viedol FT Kuala Lumpur. V roku 1990 sa navždy zapísal do histórie futbalu ako prvý nebritský tréner anglického klubu v najvyššej súťaži v kolíske futbalu, Aston Villu viedol do roku 1991.
V rokoch 1986 a 1987 pracoval s reprezentáciou Malajzie, v rokoch 1987 - 1990 viedol tím Československa, na lavičke ktorého opäť v spolupráci so súputníkom Václavom Ježkom prenikli na MS v Taliansku až do štvrťfinále. Pracoval aj vo Fenerbahce Istanbul, neskôr trénoval Omán, Celtic Glasgow, v ktorom dostal prezývku Dr. Jo a do ktorého pritiahol Ľubomíra Moravčíka. Trénerskú kariéru uzavrel v japonskom Jef United Ičihara.
V roku 1993 sa Jozef Vengloš logicky stal prvým trénerom reprezentácie samostatného Slovenska. Viedol ju od 6. apríla 1993 do 15. júna 1995 s bilanciou 16 zápasov - 5 výhier, 4 remízy a 7 prehier. Neuspel s tímom v kvalifikácii EURO 1996 v Anglicku a tak ešte v jej priebehu ho vymenil Jozef Jankech. Venglošovo viacnásobné angažovanie do úlohy trénera Výberu sveta a Európy bolo „čerešničkou“ na bohato zdobenej futbalovej torte.
Do roku 2013 pôsobil Jozef Vengloš ako predseda Aliancie európskych futbalových trénerov a pravidelne prednášal o futbale, dovedna v 120 krajinách. Bol predsedom komisie UEFA pre technický pokrok, technickým poradcom FIFA, členom výkonného výboru SFZ, poradcom prezidenta SR aj ministra školstva SR. Má na konte viaceré vyznamenania od FIFA a UEFA, vrátane najvyššieho vyznamenania FIFA – Order of Merit, ktoré mu udelili v roku 2014. V roku 2001 sa stal aj laureátom ceny Krištáľové krídlo v kategórii šport za vynikajúce výsledky v oblasti trénerstva a za dlhoročnú reprezentáciu slovenského futbalu po celom svete.
V roku 1999 Jozef Vengloš kandidoval za predsedu Slovenského olympijského výboru (SOV). Vo voľbách, v ktorých 1. kole zvíťazil František Chmelár, dostal spomedzi piatich kandidátov druhý najvyšší počet hlasov. V rokoch 2001 – 2004 viedol etickú komisiu SOV. V roku 2001 dostal Bronzové kruhy SOV, v roku 2009 Strieborné kruhy SOV. V roku 2011 bol na 41. valnom zhromaždení Slovenského olympijského výboru prijatý za čestného člena SOV. Za príkladné vystupovanie v duchu fair play počas celého pôsobenia v športe získal v roku 1993 Cenu fair play predsedu SOV, aj Čestný diplom Medzinárodného výboru fair play UNESCO (CIFP).
ČESŤ JEHO PAMIATKE!
