O Vladimírovi Černušákovi, ktorého storočnicu sme si nedávno pripomenuli, v zbierkach SOŠV – Slovenského olympijského a športového múzea píše Zdenka Letenayová
V deň 100. výročia narodenia historicky prvého predsedu Slovenského olympijského výboru (SOV, na jeho čele stál v rokoch 1992 – 1999) a historicky prvého Slováka v Medzinárodnom olympijskom výbore (MOV) profesora Vladimíra Černušáka – 25. novembra – sa mal v priestoroch výstavnej siene Slovenského olympijského a športového múzea (SOŠM) v Dome športu v Bratislave, nesúcej jeho meno, uskutočniť seminár venovaný tomuto významnému jubileu. Žiaľ, nepriaznivá pandemická situácia si vynútila jeho zrušenie. Postupne však zverejňujeme referáty, ktoré na seminári mali odznieť.
Autorkou textu posledného, piateho referátu, je riaditeľka SOŠV – Slovenského olympijského a športového múzea Zdenka Letenayová. Práve múzeum pripravovalo uvedený seminár. Jeho riaditeľka priblížila, čo všetko je v zbierkach SOŠM vďaka profesorovi Černušákovi. Jej text zverejňujeme s drobnými redakčnými úpravami a r pridaním medzititulkov.
„Dvadsiateho tretieho júna tohto roku sme po prvý raz v histórii existencie múzea otvorili stálu expozíciu. Hneď od začiatku prípravy jej scenára pracovníci múzea deklarovali, že významný priestor musí byť venovaný profesorovi Černušákovi. Práve on od založenia múzea v roku 1985 priamo alebo sprostredkovane sledoval a podporoval naše aktivity.
Inšpiroval ho Samaranch
Profesor Černušák chápal nielen nutnosť, potrebu, ale predovšetkým význam zachovania olympijského a športového dedičstva v kontexte kultúrneho dedičstva Slovenska. Iste ho k tomu inšpirovali osobné skúsenosti, ako aj informácie o procesoch kreovania nových športových a olympijských múzeí vo svete. Ich rozmach sme zaznamenali najmä v období 80. a 90. rokoch minulého storočia.
Najvýraznejším vyústením týchto snáh bolo nepochybne otvorenie nového Olympijského múzea v Lausanne. Došlo k nemu 23. júna 1993. Najmä z iniciatívy a podpory vtedajšieho prezidenta Medzinárodného olympijského výboru (MOV) Juana Antonia Samarancha, s ktorým profesor Černušák dlhodobo spolupracoval. Samaranch osobne sa stal štedrým donátorom do zbierok novovytvoreného múzea a iste inšpiroval aj v tomto smere pána profesora.
Profesor Černušák poskytol do zbierok múzea vyše 1400 predmetov
Ak nazriem do prírastkových kníh múzea, prvý zápis o dare profesora Černušáka do zbierok múzea je z 19. januára 1989. Išlo o súbor materiálov ku kandidatúram jednotlivých miest na usporiadanie zimných olympijských hier 1992.
Od tohto dátumu pribudlo od profesora do zbierok vyše 1400 predmetov. Boli medzi nimi účastnícke odznaky a akreditačné karty zo zasadnutí MOV či z olympijských hier, pamätné plakety, medaily, suveníry, ale aj skvostné umelecké diela svetových autorov, ktoré dnes majú miesto medzi top zbierkovými predmetmi múzea a sú samozrejme prezentované aj v súčasnej stálej expozícii.
Okrem zbierkových predmetov vlastní múzeum vyše 190 publikácií vydaných pri príležitosti kandidatúr na olympijské a zimné olympijské hry, oficiálne publikácie a správy vydané organizačnými výbormi hier, ktoré profesor Černušák vlastnil a postupne odovzdával do múzea.
Fotografický archív zase eviduje vyše dvesto fotografií, dokumentujúcich jeho profesionálny, funkcionársky aj osobný život. Medzi nimi iste zaujíma osobité miesto fotografia z roku 2012, ktorá zachytáva profesora Černušáka s britskou kráľovnou Alžbetou II., počas audiencie v rámci olympijských hier v Londýne. Je publikovateľná len „s výhradným súhlasom jej Veličenstva“, čím zostáva pre verejnosť nedostupná....
Veľa fotografií, ktoré spomínam, pochádza práve z obdobia, keď múzeum pripravovalo a vydalo malú brožúrku venovanú deväťdesiatinám pána profesora.
Viedli sme spolu niekoľko rozhovorov, na základe ktorých vzniklo rozsahovo malé dielko. Obsahuje však viacero faktov, ktoré o profesorovi neboli dovtedy publikované. Súčasť tvoril aj súpis predmetov, publikácií a výber fotografií zo zbierok múzea. Paradoxom je, že múzeum sa v tej dobe nachádzalo na pokraji zániku a nevedelo nájsť finančné zdroje na jeho vydanie. Vyšla na základe súkromného sponzorského daru Pavla Swieca. Za prítomnosti profesora Černušáka sme ju pokrstili na malej slávnosti v zasadačke bývalého Domu športu SZTK dňa 29. novembra 2011.
Výstavná sieň prof. Vladimíra Černušáka je prejavom úcty
Pomenovanie priestoru, v ktorom sa nachádza stála expozícia SOŠV – Slovenského olympijského a športového múzea, názvom Výstavná sieň prof. Vladimíra Černušáka“ je preto len malým prejavom všeobecnej spoločenskej úcty k človeku, ktorý pozdvihol olympijské hnutie na Slovensku k medzinárodnému uznaniu.
Deň pred 100. výročím narodenia Vladimíra Černušáka (24. novembra) sme spolu s čestným prezidentom SOŠV Františkom Chmelárom, poradcom prezidenta SOŠV Vladimírom Millerom a s kolegom z múzea Viliamom Karácsonyom navštívili Martinský cintorín v Bratislave. Položili sme kyticu kvetov k urnovému hrobu profesora Černušáka.
Martinský cintorín na rozdiel napr. od cintorína v Slávičom údolí nemá vyhradený priestor pre významné osobnosti, no profesor nie je uvedený ani na tabuli osobností pri hlavnom vchode na cintorín. Aj to je pre múzeum určite úloha na nápravu do budúcnosti.
Pán profesor, vyhovovalo by Vám zajtra dopoludnia?....
Stáva sa mi, že keď vchádzam do expozície, kde v čele je umiestená vitrína s predmetmi od profesora Černušáka, počujem zvoniť služobný mobil a v ňom sa ozve“ Mám pre vás niečo nové. Kedy sa zastavíte?“.
„Pán profesor, vyhovovalo by Vám zajtra dopoludnia?....“
