20 rokov od Göteborgu 2002: Po olympijskom sklamaní prišlo svetové zlato
Už 20 rokov uplynie v stredu 11. mája od najvýznamnejšieho úspechu slovenského kolektívneho športu. Hokejisti získali 11. mája 2002 vo švédskom Göteborgu titul majstrov sveta. Žiadny iný tím v akomkoľvek olympijskom odvetví nedobyl v samostatnej histórii na MS alebo na ME zlato.
Nebola to nejaká náhoda, ani prvotriedna senzácia. Už historické striebro na MS 2000 v Petrohrade a stúpajúci počet hráčov v NHL naznačovali, že sa v novom miléniu schyľuje k nejakej forme úspešnej éry slovenského hokeja. Na MS 2001 do Nemecka cestoval slovenský tím so smelými ambíciami, ale štvrťfinálová prehra s Českom 0:2 znamenala pre obhajcov finálovej účasti iba 7. miesto.
Neúspešné vystúpenie na ZOH 2002 s posledným štvrtým miestom v kvalifikačnej skupine zmiernilo očakávania pred šampionátom vo Švédsku. Napokon však mal Göteborg zlatú bodku.
Slovenská cesta na MS 2002
Základná skupina:
SLOVENSKO – POĽSKO 7:0 (2:0, 1:0, 4:0), góly SR: Bondra, Országh, Tomík, Bartečko, Lintner, Rast. Pavlikovský, Rób. Petrovický.
SLOVENSKO – UKRAJINA 5:4 (2:1, 2:2, 1:1), Lintner 2, Tomík, M. Hlinka, L. Čierny.
SLOVENSKO – FÍNSKO 1:3 (0:2, 0:1, 1:0), D. Milo.
Osemfinálová skupina:
SLOVENSKO – ŠVÉDSKO 2:1 (0:1, 0:0, 2:0), Šatan, D. Milo.
SLOVENSKO – RAKÚSKO 6:3 (3:0, 0:2, 3:1), Tomík, Országh, Rast. Pavlikovský, Ľ. Višnovský, Lintner, Bartečko.
SLOVENSKO – RUSKO 6:4 (3:0, 2:3, 1:1), Bondra 2, Šatan, Nagy, Handzuš, D. Milo.
Štvrťfinále:
SLOVENSKO – KANADA 3:2 (0:1, 1:1, 2:0), Bondra 2, Šatan.
Semifinále:
SLOVENSKO – ŠVÉDSKO 3:2 sn (0:1, 1:1, 1:0 – 0:0, 1:0), Országh, Šatan, Pálffy.
Finále:
SLOVENSKO – RUSKO 4:3 (2:0, 1:1, 1:2), Bondra 2, Ľ. Višňovský, Šatan.
Za zlatým Göteborgom sa skrýva tím
Podľa Richarda Lintnera bolo jedným z hlavných dôvodov zlatého úspechu slovenských hokejistov na MS vo Švédsku v roku 2002 zloženie tímu a fakt, že funkcie jednotlivých formácií boli špecifické. Bývalý obranca pre TASR zdôraznil, že mužstvo bolo na to obdobie moderne poskladané a dôležité boli aj príchod nových hráčov počas šampionátu.
„Chalani prichádzali postupne ako končili v NHL. Veľmi dôležitý bol príchod napríklad Ľuba Višňovského a Žiga Pálffyho, ktorí sa pridali do tímu až v druhej polovici majstrovstiev,“ zdôraznil šesťnásobný účastník MS v hokeji.
Slovenské mužstvo malo v roku 2002 dve jednoznačné ofenzívne línie a ďalšie dve lajny si plnili iné povinnosti.
„Potom bola tretia, čo boli mladé pušky. V tom období to bol Vlado Országh, Rasťo Pavlikovský a Laco Nagy a tí robili čiernu robotu. Napokon tu bola štvrtá päťka, kde už boli chalani trošku takí skúsenejší. Tí vedeli na seba zobrať zodpovednosť, keď bolo treba napríklad upokojiť hru a nechať tieto dve päťky oddýchnuť. Každý z chalanov vtedy zobral tú pozíciu presne tak ako mal. Na tú dobu to bolo dosť moderné, lebo dovtedy sa hokej hrával tak, že zväčša tí najtalentovanejší, najlepší strelci, ofenzívni hráči boli poskladaní od prvej do štvrtej päťky,“ zaspomínal si pre TASR.
Višňovský si bol istý po Bondrovom góle
Jeho bývalý spoluhráč Ľubomír Višňovský si spomína najmä na posledné striedanie počas finálového zápasu s ruskou reprezentáciou. „Keď dal Peťo Bondra gól, už som si bol istý, že my gól nedostaneme, už to udržíme a budeme majstri sveta. Sú to chvíle, ktoré človek zažije možno raz za život. Takže to bolo neuveriteľné,“ povedal.
Oslávte s nami počas mája a júna Olympijský deň. Slovenský olympijský a športový výbor využíva Olympijský deň ako príležitosť na to, aby motivoval ľudí k vykonávaniu čo i len tých najjednoduchších aktivít, aby boli viac fyzicky aktívni. Aj malý pohyb sa počíta!
Bondra sa zo začiatku hľadal
Sobota, 11. máj 2002, sa do histórie slovenského športu zapísala veľkými písmenami. Finále proti Rusku sa od úvodu vyvíjalo ideálne, rýchly gól Višňovského už v 1. minúte a Bondrov zásah z 13. znamenali náskok 2:0. Slováci neskôr viedli aj 3:1, no Rusi v 55. minúte vyrovnali gólom Sušinského.
Dráma vyvrcholila najslávnejším gólom slovenskej hokejovej histórie. Pálffy, ktorý na turnaji odohral iba tri zápasy vyraďovacej fázy a zaznamenal v nich sedem bodov, sa dostal do prečíslenia dvoch proti jednému. Puk bekhendom posunul Bondrovi, ktorý sto sekúnd pred koncom tretej tretiny rozhodol o slovenskom víťazstve.
„Môj výkon vyvrcholil až vo finále. Zo začiatku som sa hľadal. Nebolo to ono, ale vravel som si, že góly prídu v pravý čas a aj prišli. Boli to góly, ktoré dosť pomohli mužstvu. Boli to ťažké dva-tri týždne prípravy a aj celkového turnaja a ten gól prišiel, lebo sme v to verili a hlavne, verili sme vo víťazstvo a v naše sily,“ spomína hokejista, ktorý stále žije vo Washingtone a na Slovensko zavíta najmä v letných mesiacoch.
I keď mal v tom čase už 34 rokov, do Švédska prišiel ako nováčik a zažil premiéru na svetovom šampionáte. Podľa Bondrových slov sa pre Slovákov nezačal turnaj najlepšie a mužstvo sa formovalo ako hrou, tak aj príchodom nových hokejistov.
„Samozrejme aj pokynmi trénerov. Mužstvo malo zastúpenie v mladších hráčoch, aj vekovo stredných a hlavne sme mali veľmi silných lídrov. Ak môžem spomenúť, bol to napríklad Jerguš Bača, Miro Šatan a ďalší chalani, čo prišli neskôr,“ spomenul Bondra.
Od neúspechu k úspechu
Úspechu slovenských hokejistov na MS 2002 predchádzal neúspech na ZOH v Salt Lake City, ktoré sa konali len zopár mesiacov predtým. Priznal to aj vtedajší reprezentačný tréner Ján Filc.
Následne sa podľa jeho slov vytvoril v Göteborg veľmi silný a jednoliaty tím s jasnou vnútornou motiváciou ukázať svetu, aká je kvalita slovenského hokeja. „Myslím si, že v tom čase sa to podarilo nadmieru,“ povedal Filc.
Dôležité bolo postupné dopĺňanie reprezentácie o hráčov, ktorí prichádzali z NHL.
„Rovnako postupné hľadanie správneho zloženia formácií. Tak ako hráči prichádzali, tak to boli prvé kroky, ktoré sa potom ukázali ako dôležité. Vnútorná sila družstva sa ukázala vtedy, keď sme otočili štvrťfinálový zápas s Kanadou, otočili sme semifinálový zápas so Švédmi až do predĺženia a trestných strieľaní. Viera vo vlastnú kvalitu sa prejavila aj vo finálovom zápase s Rusmi. Samozrejme, bolo vidieť, že v závere samotného zápasu v tretej tretine nás už Rusi v určitých momentoch predbiehali, prekonávali. Dali šťastný gól a bolo pre nás vykúpením to, čo sa udialo, že aj oni v tom tlaku boli schopní urobiť chybu a tým pádom sme vyšli z tohto súboja víťazne,“ zdôraznil bývalý tréner.
Emotívne privítanie v Bratislave
Privítanie zlatých chlapcov v Bratislave bolo podľa neho emotívne a vždy, keď si na to spomenie, prebehnú mu po tele zimomriavky.
„Keď pristálo lietadlo v Bratislave, tak už na letisku bolo množstvo ľudí, ktorí nás vítali a ktorí nám mávali. Všetci sa nás chceli dotknúť, objať nás a bol to veľmi pekný pocit. Ja som sa bál, že Jano Lašák s Rasťom Staňom nám vypadnú z autobusu. Ten síce nemal otvorenú strechu, ale chlapci sa dokázali vyšplhať až na strechu. Tak som ich tam pridržiaval. A na samotnom námestí to bolo dosť emotívne, takéto prijatie som už v živote nikde nezažil. Bol to krásny pocit z dobre vykonanej práce. Krásny pocit bolo dosiahnuť niečo historické, keď sa nám ako Slovensku niečo také podarilo,“ zdôraznil Bondra.
Atmosféru na Slovensku, keď sa vrátila reprezentácia s najcennejším kovom poznal tréner Filc a niektorí hráči. Oslavy zažili už po Petrohrade, kde v roku 2000 získala reprezentácia strieborné medaily.
„Tie davy ľudí po zisku zlata po ceste z letiska smerom na námestie, to bolo niečo neuveriteľné, niečo krásne, čo sa človeku vyskytne raz v živote. Sú to nádherné spomienky každého jedného z nás, ktorí sme sa toho zúčastnili a určite to má každý uložené niekde vo svojej pamäti a svojom hokejovom srdiečku. Bolo to skutočne niečo výnimočné,“ vyznal sa Filc.
