Rada pre rozvoj športu SOŠV aj o financovaní a legislatíve
Ako dostať viac športovcov na olympijské hry, aktualizácia Top tímov, financovanie športu v roku 2025 či zmeny v legislatíve týkajúce sa športu boli témami úvodného tohtoročného zasadnutia rady pre rozvoj športu SOŠV. Jeho závery a odporúčania poputujú na rokovania výkonného výboru SOŠV a na Ministerstvo cestovného ruchu a športu SR (MCRŠ).
Predseda rady pre rozvoj športu SOŠV a viceprezident SOŠV Peter Korčok v úvode rokovania upozornil, že financie pre uznané športy na rok 2025 sú momentálne navrhované v nižšej výške ako za rok 2024. Nezohľadňujú navýšenie o 20 % na národné športové projekty, ktoré zväzy dostali vlani. Športové zväzy tomu musia prispôsobiť rozpočty, a hovoriť o väčšom rozvoji sa preto momentálne nedá.
Aj podľa ďalších diskutujúcich členov rady (Anton Pacek, Peter Vozár, Marek Rojko) ide o dosť významný pokles a všetci by privítali možnosť navýšenia prostriedkov pre národné športové zväzy a dofinancovanie príprav športovcov.
Podľa generálnej riaditeľky sekcie financovania športu a štátnej športovej politiky na Ministerstve cestovného ruchu a športu SR Magdalény Danihelovej museli pri rozdeľovaní príspevku dodržať stále platný zákon o športe. Možné navýšenie financií, ktoré sú v rezerve ministerstva, bude záležať od rozhodnutia ministra, akou formou podporí šport. Rezortné ministerstvo má záujem, aby čo najviac prostriedkov išlo do športu, a aby aj tento rok bolo zachované minimálne 20-percentné navýšenie na národné športové projekty ako vlani.
Zároveň potvrdila, že sa pripravuje sa projekt na podporu olympionikov v príprave na zimné olympijské hry v Miláne a Cortine d’Ampezzo 2026.
Financovanie slovenského športu do budúcnosti
Členovia rady sa zaoberali aj otázkou generálneho riaditeľa sekcie športu na MCRŠ Miloša Tomáša, akým spôsobom v budúcnosti financovať slovenský šport a či nenastal čas, aby prišlo k zmene. Vo viacerých krajinách sa už aplikuje významnejšia podpora pre vybranú skupinu športov, a ako pripomenul Peter Korčok, diskutuje sa o tejto téme už aj v Nemecku.
Diskutujúci sa zhodli, že dnes nie je možné podporovať na Slovensku viac ako 80 športov. Dôležité je však podporiť aj úspešných športovcov z finančne náročných športov a budúcich olympionikov v príprave na vrcholné podujatie pod piatimi kruhmi.
Kolektívne športy na OH
Prezident Slovenskej volejbalovej federácie Marek Rojko predstavil iniciatívu „Vráťme kolektívny šport na OH“. Jej cieľom je zlepšenie tréningovej infraštruktúry pre halové športy. Bez potrebnej základne nie je možné mať ani väčšiu kvalitu reprezentantov.
Do iniciatívy sa okrem volejbalu, basketbalu, hádzanej a florbalu zapojili aj lakros a vodné pólo. Lakros bude novým športom na OH 2028, a slovenskí vodní pólisti naposledy štartovali na OH 2000 v Sydney. Cesta na OH je v kolektívnych športoch veľmi náročná. Otvára sa im však väčšia šanca na kvalifikáciu v ich odvetviach, napríklad v plážovom volejbale či v basketbale 3x3.
Projekt na podporu tímu LA 2028
Matej Tóth pri tejto príležitosti predstavil projekt podpory olympijského tímu LA 2028. Jeho cieľom je zvýšenie počtu členov výpravy na OH v Los Angeles 2028. Pri predstavení upozornil, že vzhľadom na znižujúci sa počet členov Top tímu a znižovanie tabuľkových miest v rezortných strediskách je veľké riziko, že na OH 2028 bude ešte menej slovenských športovcov ako na poslednej olympiáde v Paríži.
Už dnes vieme vytypovať viac ako 90 % kandidátov účasti v Los Angeles. Podľa pracovného návrhu by mali mať zabezpečené pravidelné testovanie, lekárske a fyzioterapeutické zabezpečenie, psychologické konzultácie, mentálny koučing i vzdelávanie. Mohli by napríklad používať aj označenie „kandidát štartu na OH 2028“, čo by im uľahčilo komunikáciu s komerčnými partnermi.
V prípade potreby, ak nie sú v Top tíme či v stredisku, by mohli mať na základe oponentúr dofinancovanú športovú prípravu. Okrem výhod a benefitov by však mali aj viaceré povinnosti, vrátane informovania o stave športovej prípravy či predkladania jej harmonogramov.
„Ak vieme identifikovať skupinu športovcov, z ktorých významná časť má reálnu šancu dostať sa na olympijské hry, dokážeme ich cielene podporiť a zvýšiť ich šance na účasť,“ vysvetlil Tóth.
Projekt má priniesť systematickú kontrolu nad prípravou a zdravotným stavom športovcov, čím sa zabezpečí ich dlhodobá konkurencieschopnosť.
Dekan Fakulty telesnej výchovy, športu a verejného zdravia Martin Pupiš poukázal na to, že by bolo veľkou chybou, ak by sa zrušili rezortné strediská. Je dôležité nastaviť podľa neho správny systém financovania, aby každý olympionik bol zabezpečený aj strediskom a aspoň dva roky po skončení hier bol v systéme podpory športu. „Dnes je už dôležité spájať všetky vízie skôr smerom k Brisbane,“ pripomenul Martin Pupiš.
O projektoch podpory kandidátov štartu na OH i ďalších medzinárodných podujatiach bude rokovať ešte výkonný výbor SOŠV.
Plánované zmeny v Top tíme
Športový riaditeľ SOŠV Roman Buček predstavil navrhované zmeny v Top tíme. Počet jeho členov by mal byť výrazne znížený. Zdraví športovci by na základe splnenia kritérií boli podľa aktuálneho návrhu rozdelení do troch kategórií – elite, medzinárodní a nádejní športovci. Zmeniť by sa mala aj výška podpory člena Top tímu – časť by mohol dostať vo forme odmeny. Základný príspevok môže byť aj znížený, pričom športovec si ho musí obhájiť prostredníctvom oponentúr.
Na Rade pre rozvoj športu sa diskutovalo aj o aktuálnom stave legislatívy pre šport, ktorá je v parlamente. Navrhované zmeny i poslanecké návrhy v novelách zákonov o športe a FNPŠ predstavil riaditeľ právneho oddelenia SOŠV Patrik Hrbek.
