Športové hnutie sa zhoduje v názore, že je dôležité rozdeľovať financie do športu nie na základe subjektívneho názoru, ale podľa objektívnych vstupných dát. Rovnako panuje zhoda, že je potrebné mať vypracovanú základnú koncepciu, z ktorej sa budú odvíjať čiastkové ciele pre slovenský šport. Oblasť financovania športu i stanovenie kľúčových cieľov slovenského športu na dlhšie obdobie patria medzi priority Slovenského olympijského a športového výboru (SOŠV) na nasledujúce obdobie.

O nastavení modelu filozofie vzorca na výpočet príspevku uznaného športu a o prípravách vypracovania analýzy súčasného športu na Slovensku a nastavení východísk pre budúci rozvoj sa hovorilo aj na rokovaní komisie pre rozvoj športu SOŠV, ktorú vedie viceprezident SOŠV Peter Korčok. Členovia komisie pripravili na prerokovania aj ďalšie dôležité témy týkajúce sa súčasnej situácie, ale i vízií do budúcnosti.

Prezident SOŠV Anton Siekel už viackrát hovoril o potrebe vytvorenia koncepcie slovenského športu na obdobie do roku 2030, ktorá by obsahovala analýzy i návrhy možných riešení. Zároveň by materiál stanovil, kde sa chce dostať slovenský šport v dlhodobom horizonte. Aj národným športovým zväzom a športovej obci chýba jasná predstava, ktorým smerom sa budú v spolupráci so štátom uberať. „Je potrebné zadefinovať, čo je náš skutočný cieľ. Koncepcia je veľmi zásadný dokument, ktorého vypracovanie má podporu v športovom hnutí. Má zadefinovať ciele. Pri ich stanovení sa je potrebné poučiť z chýb, ktoré sa spravili v minulosti,“ hovoril počas rokovania komisie pre rozvoj športu Anton Siekel.

SOŠV sa rozhodol vypracovať v súčinnosti s PwC vlastnú analýzu a koncepciu, ktorá bude slúžiť celej športovej rodine. Na zapojenie sa do príprav osloví aj zástupcov ministerstva školstva, ministerstva financií, ministerstva zdravotníctva, ministerstva investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie, športových zväzov, klubov, športovcov, samospráv a všetkých, ktorí majú k téme čo povedať. Už v novembri sa uskutoční prvý webinár, na ktorom sa stanovia základné body tvorby a proces formovania celého dôležitého dokumentu. Obsiahnuť by mal rad oblastí – od športových štatistík a výsledkov cez ekosystém v športe, financovanie, infraštruktúru, dopady športu na iné oblasti až po výchovu mladých talentov. Celý proces by mal po širokej participácií všetkých zainteresovaných strán vyvrcholiť v lete budúceho roka.

Členovia komisie pre rozvoj športu SOŠV sa oboznámili aj s analýzou kritických bodov vo vzorci na výpočet športu, ktorú vypracoval za SOŠV Roman Tomko i s novým návrhom na zmenu filozofie výpočtu príspevku uznanému športu. Roman Tomko i všetci diskutujúci sa zhodli, že zmena filozofie výpočtu príspevku uznanému športu je žiadúca. Zároveň je potrebné úplne eliminovať subjektívne vplyvy na rozhodovanie o financiách. „S materiálom je potrebné ešte pracovať a ďalej ho rozvíjať. Je to veľmi dobrý úvodný krok pre ďalšie diskusie,“ poznamenal po skončení debaty na tému vzorca pri PÚŠ Peter Korčok. Na túto tému budú ešte odborníci zo športového hnutia ďalej debatovať. Cieľom je, aby sa na filozofii zhodla celá športová obec, ktorá najlepšie pozná potreby a špecifiká tohto odvetvia, a následne sa tento materiál posunul predstaviteľom štátu na ďalšiu debatu.

Športový manažér a predseda sekcie divokých vôd Slovenskej kanoistiky Richard Galovič predstavil komisii aj návrh novej koncepcie rozdeľovania financií pre Top tím. Najlepší členovia Top tímu by už nemali mať stanovenú presnú sumu, ktorú by mali dostať. Jej výška by sa odvíjala od oponentúr a harmonogramu športovej prípravy, ktorú by predložili odbornej komisii Národného športového centra. Okruh športovcov zaradených do Top tímu by sa pravdepodobne tiež zúžil. Aj o tejto téme sa bude v najbližších týždňoch ešte debatovať.

Počas rokovania komisie pre rozvoj športu SOŠV zarezonoval aj fakt, že napriek súčasnej kríze doteraz nedostal šport na rozdiel od štátu ani euro navyše. Aj navrhované schémy zatiaľ vychádzajú z prostriedkov, ktoré mal šport vyčlenené na rok 2020 a doteraz boli nevyužité. Zaznela však aj informácia, že v týchto dňoch prišla národným športovým zväzom posledná platba príspevku uznaným športom. Pozitívnou správou je, že prídu aj navýšené výnosy z hospodárenia Tiposu. Očakáva sa tiež, ako začne vykonávať svoju činnosť Fond na podporu športu a akú podobu budú mať jednotlivé výzvy.

Komisia sa zaoberala otázkou vytvorenia karanténneho centra slovenského športu, v ktorom by sa mohli reprezentanti pripravovať počas koronakrízy na vrcholné podujatia a olympijské hry. V Šamoríne by sa vytvorila bublina, v rámci ktorej by sa mohli športovci pripravovať v kvalitných podmienkach na budúcoročné vrcholné podujatia vrátane olympijských hier v Tokiu. Súčasťou bubliny by okrem športovcov, ich trénerov, prípadne aj najbližších rodinných príslušníkovi boli aj zamestnanci strediska, ktorí by tiež bývali priamo v areáli a nevychádzali by z neho. Tento návrh sa stretol s pozitívnou odozvou všetkých členov komisie SOŠV a zástupcovia SOŠV ho predložili už aj na rokovaní s hlavným hygienikom SR Jánom Mikasom.

Na rokovaní komisie pre rozvoj športu sa diskutovalo aj o vytvorení štatútu olympijského kandidáta pre olympijské hry v Tokiu 2020, ktoré sú plánované na rok 2021. Vzhľadom k dlhodobo nejasnej situácii v oblasti športu a zabezpečenia prípravy elitných reprezentantov, žiadajú členovia komisie udeliť kandidátom účasti štatút Olympijského kandidáta. Olympijský kandidát by mohol v čase akýchkoľvek protipandemických opatrení bez obmedzenia využívať všetky športoviská nevyhnutne potrebné pre svoju športovú prípravu na Tokio 2020 a bez obmedzenia absolvovať tréningové pobyty doma i v zahraniční. Pri návrate z pobytu v zahraničí by však mal povinnosť absolvovať test na COVID-19 a po ďalších piatich dňoch ešte jeden.

Členovia komisie uvítali, že SOŠV bude iniciovať vytvorenie krízového štábu pre šport, ktorý by pripomienkoval opatrenia na zabránenie šírenia choroby COVID-19. Športové hnutie si plne uvedomuje, že prijímané opatrenia sú v čase, keď výrazne rastie počet nakazených ľudí koronavírusom, nevyhnutné, ale mali by byť konzultované aj so športovým hnutím.

Ako bolo na zasadnutí zdôraznené, pozornosť treba venovať aj zvýšeným financiám na testovanie. V tejto súvislosti SOŠV požiada kompetentných o informácie o možnostiach získať testovacie sety pre športové hnutie, prípadne o možnostiach spolufinancovania, ktoré by zväzom pomohlo pri plnení povinnosti testovať športovcov.

Športový riaditeľ SOŠV Roman Buček zúčastneným prezentoval aj stav príprav na olympijské hry 2020 do Tokia a možné budúcoročné obmedzenia, taktiež podal informáciu o príprave tímu športovcov pre EYOF 2022 a možnostiach ich prípravy. Rovnako boli prítomní informovaní o príprave a zasielaní návrhov na začlenenie športovcov do Juniorského olympijského tímu pre budúci rok.

Diskusia sa uskutočnila tiež o novom svetovom antidopingovom kódexe WADA a nových povinnostiach, ktoré tento dokument prináša najmä v oblasti vzdelávania. SOŠV zašle zväzom viac informácií.