Športové aktuality
6 min. čítania

30 rokov na scéne: Premiéra v Rouene, gólový primát Plavuchu

Profile picture for user Pasuth
Peter
Pašuth
Členmi slovenskej hokejovej reprezentácie v jej prvých rokoch boli aj zľava Ján Varholík, Stanislav Jasečko, reprezentačný tréner Július Šupler, masér Samuel Malina, lekár Miroslav Klíma, Ľubomír Kolník a Ľubomír Rybovič.
Foto
TASR/PAVEL NEUBAUER

Slovenská hokejová reprezentácia odohrala v ére samostatnosti doteraz 702 stretnutí. Na sedemstý nastúpila 17. decembra 2022 v Bratislave proti Lotyšsku (6:1). Vo februári si reprezentácia pripomenula 30 rokov od prvého vystúpenia pod samostatnou slovenskou vlajkou. Bolo to 12. februára 1993, v Rouene sa v dueli s domácim Francúzskom zrodila remíza 2:2.

Súbojom v Rouene sa začala cesta Slovenska medzi hokejovú elitu a k medailám z majstrovstiev sveta. Niektoré aspekty, ktoré sprevádzali cestu do Francúzska, už dnes len vyladia úsmevy na tvárach. Odchod sa oddialil, mužstvo prakticky z lietadla a z autobusu vykorčuľovalo na ľad.

Reprezentačná nominácia podľa klubov

Na snímke členovia realizačného tímu Slovenska sprava manažér a viceprezident Slovenského zväzu ľadového hokeja (SZĽH) Dušan Pašek, lekár Miroslav Klíma, masér Samuel Petráš, asistent trénera Ján Selvek, asistent trénera František Hossa, tréner Július Šupler a hráči - brankár Roman Čunderlík a obranca Ľubomír Sekeráš po skončení turnaja B-kategórie MS 1995 v Bratislave.
Foto
TASR/PAVEL NEUBAUER

Krátko po rozdelení Česko-Slovenska na dva samostatné štáty bolo jasné, že Slovensko bude začínať na najnižších poschodiach svetovej hokejovej hierarchie. Nástupnícke právo získalo Česko, v prospech ktorého hovorili nielen počty hráčov, ale aj história – začiatkom 20. storočia patrilo medzi zakladateľov Medzinárodnej hokejovej federácie.

Slovenský zväz ľadového hokeja oslávil nedávno bez väčšieho pripomenutia 30. výročie začlenenia do štruktúr medzinárodnej hokejovej federácie IIHF. Slovenský hokej sa stal oficiálne členom IIHF dňa 2. februára 1993.

Prvým trénerom Slovenska sa stal Július Šupler, ktorý v tom čase viedol aj Košice a v ročníku 1991/92 ako hlavný kouč Trenčína s ním získal federálny titul. Jeho asistentom bol v Rouene Dušan Žiška.

Vzhľadom na nemožnosť absolvovať spoločné sústredenie pred prvým vystúpením, nahustený kalendár i fakt, že na akciu nemohol nominovať hráčov pôsobiacich v zámorí (Peter Šťastný, Zdeno Cíger, Peter Bondra, Jerguš Bača, Ivan Droppa) i v európskych súťažiach (Otto Haščák, Ľubomír Kolník, Róbert Švehla), spoľahol sa na klubové väzby.

V tom čase sa dohrávala ešte federálna súťaž, v ktorej zo Slovenska pôsobili Dukla Trenčín, VSŽ Košice, Slovan Bratislava a ŠKP Poprad. Z každého tímu zobral Šupler do reprezentácie prakticky jednu celú päťku, aby sa hráči aspoň ako-tak poznali a aspoň trocha vedeli o sebe na ľade.

Dlhá cesta do Francúzska

Reprezentanti sa stretli v stredu 10. februára 1993 večer v bratislavskej reštaurácii Slovakia na Líščich Nivách. Hrdosť ich napĺňala, keď dostali prvýkrát reprezentačné oblečenie. Nebolo síce kvalitné, ale malo znak na hrudi. Ešte predtým všetci zaspievali slovenskú hymnu.

Z Bratislavy sa mali reprezentanti cez Prahu a Paríž presunúť do Rouenu. Nepriaznivé poveternostné podmienky však zapríčinili, že lietadlo doletelo z Bratislavy len do Brna a do Prahy sa išlo ďalej autobusom. Hokejisti prespali v hoteli v Slanom a na druhý deň čakali na odlet. Hustá hmla ho však dlho odďaľovala. Napokon sa letelo v doslova poslednej chvíli, po pristáti v Paríži uháňal autobus preplnenou diaľnicou do Normandie. V Rouene sa tím objavil dve hodiny pre plánovaným začiatkom zápasu a po krátkej rozcvičke ho kapitán Miroslav Marcinko priviedol na ľadovú plochu.

Vlastimil Plavucha si veľa z gólu spred 30 rokov nepamätá

Vlastimil Plavucha.
Foto
TASR/PAVEL NEUBAUER

Slovenský tím začal duel s Francúzskom aktívnejšie a mal aj veľa šancí. Žigmund Pálffy vo vlastnom oslabení nepremenil sólo. Francúzi vyťažili z minima maximum a po skončení trestu Mariána Smerčiaka otvorili skóre.

V druhej tretine však vyrovnal Vlastimil Plavucha. Krídelníkovi už nikto nevezme, že sa stal strelcom historicky prvého gólu Slovenska. Z dobovej tlače vieme, že Miroslav Marcinko vystihol na červenej čiare snahu o francúzske vyhodenie puku, voľný Peter Zůbek ho zaviezol do útočného pásma a poslal prihrávku Plavuchovi. Ten si najskôr puk spracoval korčuľou a následne zavesil do rohu bránky.

„Tuším, že som strieľal z kruhu do hornej časti bránky. Vybavuje sa mi, že brankár chytal v opačnom garde, ale celú situáciu a akciu si už nepamätám. Bolo to dávno,“ hovoril pred pri príležitosti dvadsiatich rokov od prvého duelu Vlastimil Plavucha. Na súboj s Francúzskom nemá žiadnu spomienku vo forme puku či dresu.

V tretej tretine padli ešte dva góly. Popradčan s francúzskym pasom i občianstvom Peter Almassy poslal presný pas na gól Laportemu, na konečných 2:2 potom po prihrávke od Trenčana Branislava Jánoša vyrovnal Košičan Peter Veselovský.

„Chlapci odohrali smoliarsky zápas. Počas celého stretnutia mali jednoznačnú prevahu a napokon len remizovali,“ spomínal na úvodný duel v publikácii Útek do špičky bývalý prezident Slovenského zväzu ľadového hokeja Ján Mitošinka.

SLOVENSKO – FRANCÚZSKO 2:2 (0:1, 1:0, 1:1)

Góly SR: Plavucha, Veselovský

Zostava SR: Hartmann - Sekeráš, Medřík, Marcinko, Varholík, Veber, Bukna, Smerčiak, T. Turan - Pálffy, Daňo, Jánoš - Plavucha, Peter Zůbek, Pavol Zůbek – M. Horváth, Veselovský, Pethö - Pichoňský, Paukovček, Wittlinger.

V Rouene sa začala dlhá cesta Slovenska

Dnes už z pamätníkov tohto duelu aktívne nehrá hokej žiaden, niektorí sa však naďalej pohybujú pri tomto športe. Takmer všetci boli aj pri prvom víťazstve Slovenska v ére samostatnosti. Po remíze s Francúzmi prišli prehry s Ruskom B (2:5) a s Vikingami Švédska (3:5), o mesiac neskôr 23. marca 1993 zverenci Júliusa Šuplera zdolali Taliansko 7:2 po

Rouenom sa začala cesta Slovenska medzi elitu, ktorá vyvrcholila ziskom titulu majstra sveta v roku 2002. Tréneri Šupler so Žiškom ešte počas leta 1993 poskladali tím, ktorý uspel na pamätnej olympijskej kvalifikácii v Sheffielde a postúpil na olympijský turnaj v Lillehammeri 1994. Neskôr sa národný tím prebojoval z C-kategórie majstrovstiev sveta až do elitnej, kde hráva pravidelne od roku 1996.

Počas 30 rokov odohrala reprezentácia viacero pamätných zápasov. Po 236. oslavovalo Slovensko zisk titulu majstrov sveta, po 681. zasa olympijský bronz v Pekingu.

Okrúhle a historické zápasy slovenskej hokejovej reprezentácie v ére samostatnosti

1. zápas: Slovensko - Francúzsko 2:2 (0:1, 1:0, 1:1) - 12. februára 1993 Rouen

100. zápas: Slovensko - Rusko 2:2 (0:1, 2:0, 0:1) - 27. 4. 1997, Helsinki (MS)

184. zápas: Slovensko - Česko 3:5 (0:3, 1:0, 2:2) - 14. 5. 2000, Petrohrad (finále MS)

200. zápas: Slovensko - Švédsko 3:4 (1:4, 0:0, 2:0) - 26. 4. 2001, Gävle

236. zápas: Slovensko - Rusko 4:3 (2:0, 1:1, 1:2) - 11. 5. 2002, Göteborg (finále MS)

260. zápas: Slovensko - Česko 4:2 (2:1, 1:1, 1:0) - 10. 5. 2003, Helsinki (o 3. miesto na MS)

300. zápas: Slovensko - Rakúsko 5:1 (2:0, 3:0, 0:1) - 17. 12. 2004, Piešťany

400. zápas: Slovensko - Lotyšsko 2:3 po predĺžení (1:1, 0:0, 1:1 - 0:1) - 17. 4. 2009, Riga

419. zápas: Slovensko - Fínsko 3:5 (0:1, 3:0, 0:4) - 27. 2. 2010, Vancouver (o 3. miesto na ZOH)

477. zápas: Slovensko - Rusko 2:6 (1:1, 0:3, 1:2) - 20. 5. 2012, Helsinki (finále MS)

500. zápas: Slovensko – Fínsko 3:4 (0:3, 2:0, 1:1) – 16. 5. 2013, Helsinki (MS)

600. zápas: Slovensko – Nórsko 1:0 po sam. nájazdoch – 16. 12.2017, Hamar

681. zápas: Slovensko – Švédsko 4:0 (0:0, 2:0, 2:0) – 19. 2. 2022, Peking (o 3. miesto na ZOH)

700. zápas: Slovensko – Lotyšsko 6:1 (2:0, 2:0, 2:1) – 17. 12. 2022, Bratislava

Tagy
OLOV
Exkluzívny partner
Generálni partneri
Hlavní partneri
Partneri
Partneri MOV
Mediálni partneri
Dodávatelia
Partneri Maison Slovaque