ANKETA: Čo očakávajú slovenskí olympionici od svojej asociácie? SAO by mala pomáhať i motivovať
Slovenská asociácia olympionikov má po jarnom obnovení činnosti a nástupe nového výkonného výboru na čele s Michalom Martikánom za sebou prvú veľkú akciu – Národný zraz olympionikov, ktorý sa uskutočnil 15. a 16. novembra v Olympijskom tréningovom centre X-Bionic Sphere v Šamoríne. Jedenástku účastníkov zrazu oslovili členovia mediálneho tímu SOŠV s otázkou, aké majú očakávania od Slovenskej asociácie olympionikov a čo by asociácia mala robiť.
MICHAL MARTIKÁN, predseda SAO (vodný slalomár, účastník OH 1996, 2000, 2004, 2008, 2012, držiteľ dvoch zlatých, dvoch strieborných a jednej bronzovej medaily): „Hlavné ciele asociácie vyplývajú zo stanov, ale aj z logického smerovania a združovania olympionikov. Mnohé vízie sa nám už podarilo naplniť. Je veľa informácií, ktoré by sme radi posúvali našim olympionikom. Budeme sa snažiť, aby sme vedeli jeden o druhom, veď mnohí sa ani nepoznáme, a zisťovali, čo treba napraviť. Niektorí športovci budú potrebovať pomoc v sociálnej oblasti, toto bude takisto prioritou výkonného výboru. Myšlienok na činnosť asociácie je veľa, budeme pracovať na ich rozvíjaní. Až budú aktuálne, potom o nich budeme hovoriť viac.“
DOMINIK HRBATÝ, podpredseda SAO (tenista, účastník OH 2000, 2004, 2008): „Chceme obnoviť olympijského ducha medzi športovcami. Je škoda, že mnohí z nich zanevreli na šport, nechcú mať kontakty s inými športovcami. Na Slovensku stále máme nejaký šport, ale jeho doterajšie veľké úspechy sú nedocenené. Len minimálne sa využíva potenciál. Úspešní športovci majú charakter, sú silné osobnosti. Vďaka nim sa stali aj olympijskými medailistami. Mladých vieme priviesť na športoviská vďaka osvete, zapojeniu sa športovcov. Chceme od olympionikov, aby dali športu ešte jednu šancu a pomohli nám v mnohých myšlienkach. Pokojne môžu prichádzať aj s vlastnými projektmi. Ak budú zmysluplné, asociácia ich nejakou formou určite podporí. Nečakáme zázraky, ale veríme, že po nás nejaká ,uhlíková stopa´ zostane.“
MARTINA HALINÁROVÁ-JAŠICOVÁ, členka výkonného výboru SAO (biatlonistka, účastníčka ZOH 1994, 1998, 2002, 2006, 2010): „Ako členka výkonného výboru Slovenskej asociácie olympionikov dúfam, že sa pomaly rozbehneme a bude to fungovať. Cieľ je, aby naša činnosť mala hlavu a pätu, aby sa o nás dopočuli ľudia a hlavne, aby sa olympionici mali na koho obrátiť. Verím tomu, že SAO naberie ten správny smer. Nepoznám na Slovensku silnejšiu komunitu ako sme my, športovci. Ak by za nás hovoril jeden-dvaja, asi by nás nepočúvali. Ak sa však ozveme ako celok všetci, náš hlas bude poriadne silný. Politici po čase odídu, športovcov však budú poznať ľudia aj po rokoch.“
STANISLAV KROPILÁK (basketbalista, účastník OH 1976 a 1980): „Teším sa z každého stretnutia olympionikov. Asociácia by mala pokračovať v ich organizovaní. Kedysi som bol jej podpredseda a bol som viackrát na medzinárodných konferenciách olympionikov. Mnohí mi rozprávali o zrazoch, na ktorých si nielen vymieňajú poznatky, ale pracujú a rozoberajú témy, aby sa ďalej zachovávali olympijské myšlienky. Naša asociácia by sa mala starať aj o starších olympionikov, spríjemniť a zjednodušiť im neľahký život. Kedysi sme pomáhali tým bývalým športovcom, ktorí nemali kde bývať, čo jesť. V rámci možností asociácie sme im prispievali, v tomto by sa malo pokračovať.“
IGOR LIBA (hokejista, účastník ZOH 1984, 1988, 1992, držiteľ striebornej aj bronzovej medaily): „V poslednom čase sa o olympizme nielen veľa hovorí, ale aj robí. Nedávno som bol v Prešove, kde mi na základnej škole odhaľovali pamätnú tabuľu. Olympizmus je svetový fenomén, tisíce mladých ľudí upierajú svoju športovú pozornosť na vrchol, ktorý je len raz za štyri roky. Naša asociácia by mala organizovať stretnutia olympionikov. Počas aktívnej kariéry som sa nemal možnosť spoznať s letnými športovcami, teraz vidím mladú generáciu úspešných športovcov len na televíznych obrazovkách. A s mnohými spolupútnikmi som sa nevidel už roky. Nestačí sa však len stretávať. Mali by sme sa snažiť aj pomôcť súčasnému športu. Zatiaľ sa o pomoci v našom štáte iba rozpráva a svetová špička nám neustále uniká. Už osem rokov mám akadémiu, v ktorej sa venujem hokejovým talentom. Vidím, ako funguje slovenský šport. Verím, že sa odrazí a rozbehne. Dnešní slovenskí športovci si možno viac zarobia ako naša generácia, ale ich podmienky sa s našimi nedajú vôbec porovnať. O systéme, v ktorom sme my vyrastali, nemajú ani šajnu.“
JANKA GANTNEROVÁ-ŠOLTÝSOVÁ (alpská lyžiarka, účastníčka ZOH 1976, 1980, 1984): „Veľmi pozitívne vnímam, že sa podarilo obnoviť Slovenskú asociáciu olympionikov a utvoril sa priestor na národných zrazoch, na ktorých sa môže stretnúť rovnaká záujmová skupina. Je dôležité, aby sa skupina stretávala a rozvíjala myšlienky olympizmu a následne jej členovia ich podávali ďalej. Práve my, bývalí olympionici, by sme mali veľa rozprávať o fair play a o športovaní, motivovať mladých k zdravému životnému štýlu a k odmietaniu dopingu.“
JOZEF LOHYŇA, (zápasník, účastník OH 1988, 1992 a 1996, držiteľ bronzovej medaily): „Slovenská asociácia olympionikov vznikla už dávnejšie, zaspala však a po dlhšom driemaní ju chytili do rúk mladší z nás. Majú dobré myšlienky. Mali by podporovať nielen nás starších, ale ukazovať aj mladým ľuďom motiváciu, prečo sa hýbať a aktívne venovať športu. Som rád, že SOA organizuje aj zrazy olympionikov. Mladí na nich môžu spoznať starších a opačne. A my, ktorí sme reprezentovali ešte Československo, môžeme spoločne zaspomínať na tie časy.“
MILAN DVORŠČÍK (cyklista, účastník OH 1996 a 2000): „Už pred niekoľkými mesiacmi nám pri prvom stretnutí obnovenej Slovenskej asociácie olympionikov predstavili myšlienky činnosti, ktoré ma oslovili. Medzi hlavné úlohy by malo patriť odovzdávanie skúsenosti mladším športovcom, aby Slovensko malo úspešných nástupcov staršej generácie. Viaceré ďalšie témy činnosti asociácie je potrebné ešte rozmeniť na drobné a podporiť ich rôznymi marketingovými kanálmi. Zatiaľ na stretnutia asociácie prichádzam v úlohe prijímateľa nových nápadov. Smerom do budúcnosti očakávam viac podobných zrazov, ako sa konal v Šamoríne. Môžeme si na nich zaspomínať a porozprávať sa, či vymeniť si skúsenosti a poradiť sa.“
MATEJ TÓTH (atlét, účastník OH 2004, 2008, 2012 a 2016, držiteľ zlatej medaily): „Od Slovenskej asociácie olympionikov predovšetkým očakávam, aby oživila v bývalých účastníkoch olympijských hier myšlienku, že sú olympionici. Je to obrovská devíza a niečo, s čím sa nemôže pochváliť hocikto. Treba využiť tento potenciál. Očakávam teda aj to, že SAO ,navráti´ tieto osobnosti do spoločnosti, aby šírili ďalej svoje myšlienky a propagovali olympizmus. Keď toto SAO dokáže, bude to skvelé.“
DANKA BARTEKOVÁ (strelkyňa, účastníčka OH 2008, 2012, 2016, držiteľka bronzovej medaily): „SAO vnímam ako obrovskú možnosť pre olympionikov združovať sa, stretávať a robiť niečo dobré pre spoločnosť. Dúfam, že sa začína nová éra, keď sa olympionici trochu priblížia k ľudom, k deťom. Verím, že začneme robiť viac pre spoločnosť, v ktorej sme vyrástli.“
JURAJ MINČÍK (kanoista na divokej vode, účastník OH 2000, držiteľ bronzovej medaily): „Som rád, že sa činnosť SAO obnovila. Olympionici budú mať platformu, kde sa môžu stretávať a tlmočiť svoje prosby, pocity a želania, ako by sa mali asociácia aj celý slovenský šport posúvať ďalej. Podľa mňa podobná platforma tu doteraz veľmi chýbala. Mám veľa očakávaní a teším sa, že niečo také tu je. Už keď pre nič iné, aspoň pre to, že som stretol veľké množstvo ľudí. Verím však, že to bude v prospech nielen nás olympionikov, ale aj celého športu.“
