Výsledky mladej krasokorčuliarskej generácie dávajú nádej
Slovenské krasokorčuľovanie má bohatú históriu, v ktorej sa najviac vynímajú tri olympijské medaily: striebro Karola Divína v Squaw Valley 1960, zlato Ondreja Nepelu v Sappore 1972 a bronz Jozefa Sabovčíka v Sarajeve 1984. Po zamatovej revolúcii 1989 a rozdelení Československa však prišiel istý útlm.
Text vyšiel aj v tlačenej podobe v novom vydaní magazínu Olympic.sk. Celý magazín v online verzii nájdete TU.
Prvý organizovaný klub korčuľovania na území vtedajšieho Uhorska vznikol v Bratislave v roku 1871. Tento rok má vo svojom logu aj súčasný Slovenský krasokorčuliarsky zväz (SKrZ)
SLÁVNA MINULOSŤ
„V minulosti malo slovenské krasokorčuľovanie navrch v porovnaní s českým. Prejavovalo sa to už po druhej svetovej vojne, keď vzniklo niekoľko zimných štadiónov a pôsobili tu renomovaní odborníci, z ktorých spomeniem aspoň niektorých: Ivan Mauer, Jozef Lojkovič, Emil Skákala, Milan Duchoň a František Landl. Tréneri na čele s otcom Karola Divína založili v Bratislave najprestížnejšie tréningové centrum v strednej Európe,“ načrtol slávnu minulosť prezident SKrZ Jozef Beständig. Nepretržite dvadsať rokov od roku 1954 do roku 1973 stáli naši krasokorčuliari na najvyššom stupni na československých šampionátoch.
Karol Divín okrem olympijského striebra mal striebro a bronz z majstrovstiev sveta, a dovedna osem medailí z majstrovstiev Európy, vrátane dvoch zlatých z rokov 1958 a 1959. Ondrej Nepela bol päťnásobným majstrom Európy, kraľoval v rokoch 1969 až 1973, pričom v posledných troch rokoch vyhral aj majstrovstvá sveta. Celkovo mal päť medailí z MS a osem z ME. Jozef Sabovčík bol dvojnásobný majster kontinentu v rokoch 1985 a v 1986 a na ME získal aj ešte jedno striebro.
„Popri tých velikánoch dosiahla výborný výsledok aj Liana Drahová, ktorá bola na ME 1974 bronzová. Mali sme aj tanečné páry a športové dvojice, ktoré skončili do desiateho miesta na veľkých šampionátoch,“ doplnil Beständig. O kvalitách bratislavského centra hovorí aj fakt, že športová dvojica Věra Suchánková – Zdeněk Doležal, dvojnásobní majstri Európy (1957 a 1958) a vicemajstri sveta (1958), sa pripravovala práve tu.
ODLIV TRÉNEROV A CHÝBAJÚCA INFRAŠTRUKTÚRA
Na úspešnú a pestrú minulosť sa však po transformačných procesoch po páde železnej opony nepodarilo nadviazať. Jedným z dôvodov bolo otvorenie hraníc. „Množstvo trénerov odišlo do zahraničia. Boli to výborní odborníci, ktorí doma neboli dostatočne zaplatení a v zahraničí malí omnoho lepšie podmienky,“ vysvetľoval Beständig.
„Koncom 80. rokov minulého storočia sme mali kvalitné nielen strediská vrcholového športu, ale aj tréningové strediská mládeže. Ešte vtedy sme mali relatívne slušnú základňu,“ vravel Jozef Beständig. Lenže tá sa značne zredukovala, keď vzhľadom na ekonomické zmeny odrazu museli pretekári platiť platiť trhové ceny za ľad i za trénerov.
Ďalším dôležitým faktorom je chýbajúca infraštruktúra. Krasokorčuľovanie je komplexný šport, ktorý si vyžaduje komplexnú prípravu. Pretekári nepotrebujú iba ľadovú plochu, ale aj miestnosť na plnohodnotnú rozcvičku, v najlepšom prípade s vyšším stropom, aby tam mohli skúšať aj dvíhané figúry, v ešte ideálnejšom prípade aj so zrkadlami, aby sa pretekári videli a mohli si korigovať držanie tela. Realita je však v mnohých prípadoch taká, že rozcvička prebieha pri mantineli, kde je často namrznutá voda a v hale sú dva-tri stupne. V takýchto podmienkach je omnoho väčšie riziko zranenia.
SLOVENSKÉ KRASOKORČUĽOVANIE: OSEMSTO ČLENOV
V ére samostatnosti sa stalo šesťkrát, že Slovensko obsadilo všetky štyri kategórie na majstrovstvách Európy. Bolo to v rokoch 1997, 1998, 1999, 2000, 2001 a 2010. Na majstrovstvách sveta sa to stalo trikrát, v rokoch 1998, 1999 a 2001. Naopak, v rokoch 1995, 2011 a 2021 Slovensko nemalo ani jedného pretekára na majstrovstvách sveta.
„Generácia pretekárov na prelome 90. rokov a nového milénia dokázala prežiť transformačné procesy a zubami-nechtami sa držala. Čerpala však ešte z tej relatívne dobrej minulosti. Potom, keď sa po vstupe do Európskej únie oživilo hospodárstvo, ľudia začali zarábať a mať sa trochu lepšie, väčšia skupina ľudí sa vrátila k športu. Viac ľudí si môže krasokorčuľovanie dovoliť a tak momentálne máme jednu z najširších základní v histórii,“ uviedol Jozef Beständig.
Zväz má vyše osemsto členov - športovcov a takmer tristopäťdesiat z nich súťaží v rámci Slovenského pohára. Reprezentáciu tvorí dvadsiatka pretekárov, najmä seniorov a juniorov, a zopár mladších, ktorých zväz chce podporiť, lebo vidí ich potenciál.
DVA VEĽKÉ ŠAMPIONÁTY
Slovensko za uplynulých tridsať rokov usporiadalo dva veľké šampionáty, majstrovstvá Európy 2001 a 2016 sa konali v Bratislave. Viackrát sa na Slovensku konali aj podujatia juniorskej Grand Prix: dvakrát v Banskej Bystrici (kde sa od 70. rokov pravidelne konávala Veľká cena SNP a v rokoch 1997 a 1998 bola aj súčasťou série juniorskej Grand Prix), päťkrát v Bratislave (2002, 2003, 2005, 2015 a 2018) a dvakrát v Košiciach (2013 a 2021).
Na usporiadanie ME však vyhovuje iba zimný štadión v Bratislave a ten ešte ani po obnove nie je dostatočný na to, aby sa Slovensko uchádzalo o usporiadanie majstrovstiev sveta. Svetový šampionát v roku 2026 sa bude konať v Prahe.
HAGAROVI SA DARÍ
V súčasnosti dávajú slovenskému krasokorčuľovaniu nádej najmä výsledky v kategórii mužov a tanečných párov.
Adam Hagara bol v januári tohto roku prvý Slovák od roku 2009, ktorý sa medzi mužmi dostal do finále na ME a v marci sa mu to podarilo aj na MS. Na juniorských majstrovstvách sveta skončil na štrnástom mieste, čím si vybojoval účasť na januárovej mládežníckej olympiáde v Kangwone. Stúpajúcu výkonnosť potvrdil 17-ročný korčuliar z Bolerázu začiatkom aktuálnej sezóny v seriáli juniorskej Grand Prix. V rakúskom Linzi skončil prvý (ako vôbec prvý pretekár zo Slovenska získal zlato z podujatia JGP) a v Budapešti štvrtý. Jeho výsledky v súčte znamenali, že sa kvalifikoval aj na finále JGP, medzi najlepšiu šestku. Finále juniorskej a seniorskej Grand Prix sa konalo v rovnakom čase a na rovnakom mieste, tentoraz od 7. do 10. decembra v Pekingu (po našej uzávierke).
U Hagaru aj medzinárodní experti ocenili stabilitu skokov. V druhej známke zatiaľ trochu zaostáva, no začiatkom tejto sezóny začal spolupracovať s belgickým trénerom a choreografom Jorikom Hendrickxom, a zlepšil sa aj v aspektoch umeleckého prejavu.
Hagarovým konkurentom je o pol roka mladší Lukáš Václavík, ktorý bol v januári na EYOF
v Tarvisiu po krátkom programe na prvom mieste, no napokon skončil siedmy. On musí popracovať najmä na stabilite.
TANEČNÍCI TRÉNUJÚ V TALIANSKU
V súťaži tanečných párov skončili Anna Šimová a Kirill Aksenov na posledných majstrovstvách Európy na 14. mieste. O účasť na budúcoročnom kontinentálnom šampionáte bojujú s ďalším párom Maria Sofia Pucherová a Nikita Lysak. V párových disciplínach je v krasokorčuľovaní časté, že partner alebo partnerka (v niektorých prípadoch dokonca obaja) sú z inej krajiny. V rámci malej krajiny totiž nie je jednoduché nájsť dvoch pretekárov na rovnakej úrovni, ktorým to navyše musí na ľade „klapať“.
Obe slovenské seniorské páry trénujú v Taliansku. Najmä v tejto najsubjektívnejšej disciplíne je mimoriadne dôležité, aby pretekári mali nielen špičkových trénerov, ale aj dobrých sparingpartnerov, vďaka ktorým sa môžu denno-denne zlepšovať.
„Z tejto kategórie mám najväčšiu radosť, pretože dva roky a tri mesiace dozadu sme nemali žiadny tanečný pár. Teraz máme dva seniorské páry, dva talentované páry v kategórii starších žiakov a jeden pár v kategórii mladších žiakov,“ uviedol Jozef Beständig. V druhý novembrový víkend dva z týchto žiackych tanečných párov vyhrali svoje kategórie na medzinárodných pretekoch v Olomouci.
KTO NADVIAŽE NA RAJIČOVÚ?
V ére samostatnosti dosiahli slovenskí krasokorčuliari desať miest v top 10 na majstrovstvách Európy. Najlepší olympijský výsledok zaznamenala Nicole Rajičová, ktorá skončila v Pjongčangu na 14. mieste. Rajičová sa narodila v New Yorku, a na začiatku kariéry reprezentovala Spojené štáty, no potom sa rozhodla, že bude súťažiť vo farbách vlasti svojich rodičov. Odvtedy, čo ukončila kariéru, sa Slovenkám nepodarilo dostať sa do finále ani na ME. Pritom v súčasnosti aj ony môžu ťažiť z dočasnej situácie, že na medzinárodných súťažiach chýbajú ruskí športovci. „Kategória žien zatiaľ trošku zaostala za mojimi očakávaniami, ale je pravda, že situáciu sťažili aj zranenia pretekárok,“ poznamenal Beständig.
„Trochu horšia situácia je so športovými dvojicami, ktorá je najťažšou disciplínou. Mám však radosť z dvojice Nikola Sitková, Oliver Kubačák, ktorá splnila technické skóre pre účasť na juniorských majstrovstvách sveta. Máme aj ďalšiu športovú dvojicu v kategórii starších žiakov, kariéra Laury Hečkovej a Alexa Válkyho sa zatiaľ vyvíja pozitívne,“ povedal Jozef Beständig, ktorý so sestrou Oľgou sám súťažil v tejto disciplíne na ZOH 2002 v Salt Lake City. Jeho cieľom je, aby Slovensko čoskoro znovu obsadzovalo všetky kategórie na veľkých šampionátoch.
SLOVENSKÍ KRASOKORČULIARI NA OH V ÉRE SAMOSTATNOSTI
PEKING 2022
nikto
PJONGČANG 2018
14. Nicole Rajičová (ženy)
20. Lucie Myslivečková, Lukáš Csölley (tance na ľade
SOČI 2014
24. Nicole Rajičová (ženy)
VANCOUVER 2010
28. Ivana Reitmayerová (ženy)
TURÍN 2006
nikto
SALT LAKE CITY 2002
21. Zuzana Babiaková (ženy)
17. Oľga Beständigová, Jozef Beständig (športové dvojice)
NAGANO 1998
26. Róbert Kažimír (muži)
LILLEHAMMER 1994
nikto
SLOVÁCI V TOP 10 NA ME V ÉRE SAMOSTATNOSTI
6. Nicole Rajičová (ženy) ME 2017
6. Nicole Rajičová (ženy) ME 2018
7. Oľga Beständigová, Jozef Beständig (športové dvojice) ME 2001
8. Oľga Beständigová, Jozef Beständig (športové dvojice) ME 2005
8. Federica Testová, Lukáš Csölley (tance na ľade) ME 2015
8. Federica Testová, Lukáš Csölley (tance na ľade) ME 2016
9. Nicole Rajičová (ženy) ME 2019
10. Oľga Beständigová, Jozef Beständig (športové dvojice) ME 1999
10. Róbert Kažimír (muži) ME 2001
MLÁDEŽNÍCKE ÚSPECHY
3. Monika Simančíková (dievčatá) EYOF 2011
5. Nikola Višňová, Lukáš Csölley (tance na ľade) MS juniorov 2011
