Cenné rady pre mladých športovcov na JOT Games v Šamoríne od Martiny Moravcovej: Keď potrebujete nejakú zmenu, neodkladajte ju, a veľmi dbajte sa správnu techniku pohybu
Medzi účastníkov premiérového team buildingu s názvom JOT Games, ktorý pre členov Juniorského olympijského tímu, účastníkov grantového projektu „Ukáž sa“ a ďalších mladých slovenských športovcov v juniorskom veku Slovenský olympijský a športový výbor (SOŠV) pripravil na tento pondelok a utorok v Olympijskom tréningovom centre X-Bionic Sphere v Šamoríne, zavítala aj naša legendárna plavkyňa Martina Moravcová. Počas 50 minút šesťnásobnú najúspešnejšiu športovkyňu Slovenska Martinu Moravcovú najprv spovedal mediálny riaditeľ SOŠV Ľubomír Souček (v roku 2003 spolu napísali knihu) a potom sa jej mohli pýtať účastníci JOT Games.
Martina Moravcová má na konte 68 medailí z vrcholných súťaží, vrátane dvoch strieborných olympijských zo Sydney 2000. Sedemnásobná majsterka sveta a 22-násobná majsterka Európy patrí medzi najväčšie postavy v slovenskej športovej histórii. Čo povie, má váhu. Pritom dokázala to, čo jeden z milióna – popri tomu, že sa na dlhé roky prebojovala do absolútnej svetovej špičky vo „veľkom“ športe, vyštudovala s vynikajúcim prospechom špičkovú školu v zahraničí – Southern Methodist University v texaskom Dallase.
Keď mala len šestnásť rokov, bola Martina Moravcová najmladšou členkou česko-slovenskej výpravy na OH 1992 v Barcelone. Presne rovnaký vek majú aj niektorí účastníci JOT Games, ďalší sú len o málo starší, takže určite počúvali so záujmom. „Okrem toho, že to bola veľmi pekná olympiáda v meste, ktoré má návštevníkom čo ponúknuť, sa mi tam najviac zapáčil tímový duch v niektorých iných výpravách. Obzvlášť medzi americkými plavcami. Keď som sa vrátila z Barcelony domov, povedala som rodičom, že po skončení gymnázia chcem ísť študovať do USA. Mama sa zhrozila, že veď je to ďaleko a je tam samý AIDS. Predstavte si, že vtedy bola úplne iná doba ako dnes. Internet sa u nás ešte len pomaly rozbiehal, sociálne siete neexistovali, takže možnosti kontaktu na takú diaľku boli veľmi obmedzené,“ hovorila Martina účastníkom JOT Games o tom, čo predchádzalo jej odchodu zo Slovenska do zámoria.
„Napokon som po gymnáziu začala diaľkové štúdium na ekonómii v Bratislave, ale trénovať som musela chodiť z Piešťan do Bratislavy. Celé to tu nikam neviedlo, stagnovala som, strácala som motiváciu. Vtedy som sa napevno rozhodla, že musím odísť do USA. Mala som ponuky z viacerých univerzít. Najprv som išla do Ameriky na jazykový kurz, počas neho som si vybrala SMU v Dallase. Odchod do USA bol riskantný krok, ale povedala som si, že keď už z toho plávania nemám peniaze – vtedy v ňom žiadne neboli, tak nech vďaka nemu aspoň získam kvalitné vzdelanie. Bola som veľmi demotivovaná a hovorila som, že vonku to horšie byť nemôže. Zlyhanie nepripadalo do úvahy,“ popisovala Moravcová, ako sa dostala do Ameriky.
S odstupom času hodnotí ako veľkú chybu, že do cudziny neodišla študovať už o rok skôr., hneď po skončení gymnázia. „Ľutujem ten posledný rok na Slovensku, keď som sa trápila. Mala som zariskovať a odísť o rok skôr. Dám vám radu – ak veríte tomu, že doma ste už dosiahli maximum, čo sa dalo, nebojte sa ísť inde. Keď potrebujete nejakú zmenu, neodkladajte ju.“
Hoci v škole mala prvý rok problémy s tým, aby všetkému v angličtine poriadne porozumela, nároky štúdia zvládala a aj v bazéne sa rýchlo výrazne presadzovala. „Na univerzite sme mali silný medzinárodný tím a naše tréningy boli ako preteky. Dennodenne som sa tam cítila tak, ako doma len na sústredeniach. Zrazu som zistila, že trénovať sa dá aj inak a tak, že ma to môže aj baviť. Okrem toho je šťastie, že v USA je šport v univerzitnom systéme veľmi dôležitý. Školy sa svojimi úspešnými športovými reprezentantmi chvália. U nás na Slovensku sa úspech neodpúšťa, ale v USA úspech motivuje aj ostatných.“
Dnes v americkom Dallase Martina žije už 24 rokov, ale každý rok v zime aj v lete chodí dohromady asi na dva mesiace na Slovensko. A každoročne vedie Plavecký kemp Martiny Moravcovej, ktorý sa tento týždeň až do soboty odohráva práve v špičkovo zariadenom komplexe X-Bionic Sphere v Šamoríne. Práve vďaka tomu mohla v Šamoríne odovzdať kus svojich skúseností nielen plavcom, ale aj nádejným športovcom z iných odvetví.
Martina Moravcová počas celej športovej kariéry ťažila z brilantnej plaveckej techniky, na ktorej veľmi bazírovala jej dlhoročná piešťanská trénerka Věra Čamborová. Správna technika pohybu je extrémne dôležitá najmä v športoch, kde sa pohyb cyklicky opakuje, ale dôležitá je prakticky v každom športe.
S tým súvisí ďalšia rada, ktorú Martina dala účastníkom JOT Games: „Technika pohybu je pre športovca alfa a omega. Ak opakovane robíte niečo technicky zle, tak si privodíte úraz. Keď chcete mať dlhoročnú športovú kariéru, musíte mať vycibrenú techniku. Ale upozorňujem, že technika musí byť stavaná na konkrétneho človeka, nedá sa aplikovať na každého rovnako. My napríklad v rodine máme odlišnú hybnosť jednej ruky v porovnaní s druhou – mám to ja, môj otec, aj brat, ktorí takisto súťažne plávali. Znížená hybnosť jednej ruky znamená, že niektoré veci jednoducho nespravím tak, ako by som mala. Ja som však mala techniku plávania ,ušitú´ na moje telo a aj vďaka tomu som až do 32 rokov veku nemala žiadne zranenie, spôsobené plaveckým pohybom. Rameno som si ,odtrhla´ doma, pri páde zo schodov...“
U Moravcovej bola povestná jej tvrdosť proti sebe a schopnosť ísť proti bolesti tak, ako to iní nedokázali. Vďaka tejto tvrdosti sa v bazéne presadila mimoriadne výrazne a vďaka nej popri tom so špičkovým prospechom absolvovala univerzitné štúdium v USA. Odkiaľ sa v nej zobrala? „S tvrdosťou a bojovnosťou sa zrejme každý musí narodiť. Ja som bola plavecký talent, ale zase nie mimoriadny. Medzi vrcholovými športovcami sú talentovaní všetci. Zrejme som však mala talent na tvrdú prácu. A určite mi pomohlo, že odmala som súťažila so staršími. Nikto na mňa nebral ohľady, že som mladšia. Aj to ma už od detstva učilo tvrdosti,“ zakončila.
