Martina Moravcová OLY

Rodáčka z Piešťan Martina Moravcová drží množstvo rekordných zápisov. Ako prvá žena zo Slovenska získala na jedných olympijských hrách viac ako jednu medailu (dve strieborné v Sydney 2000). Na vrcholných plaveckých podujatiach (olympijské hry, majstrovstvá sveta a Európy) si vybojovala dovedna neuveriteľných 67 medailí – a všetky v individuálnych súťažiach! Pripomeňme Martinin celkový sumár medailí na šampionátoch: MS v dlhom bazéne 0-3-2, MS v krátkom bazéne 7-5-5, ME v dlhom bazéne 3-10-1, ME v krátkom bazéne 19-8-2. Okrem toho získala spolu päť víťazstiev na svetových univerziádach a štyri na Hrách dobrej vôle.

V čase, keď v decembri 2012 ako 36-ročná odchádzala do plaveckého „dôchodku“, bola v krátkom bazéne dovtedy zrejme najúspešnejšia žena v dejinách plávania: získala v ňom 7 titulov svetovej a 19 titulov európskej šampiónky (dodnes je jediná plavecká majsterka sveta zo Slovenska); navyše vyhrala v 10 rôznych disciplínach spolu rekordných 105 pretekov Svetového pohára - v sezónach 2001/02 a 2003/04 sa stala absolútnou víťazkou SP, v ročníku 2000/01 pri starom spôsobe hodnotenia vyhrala v celkovej klasifikácii SP v ôsmich disciplínach.

Martina utvorila spolu 3 svetové, 17 európskych a 207 slovenských rekordov (slovenské na všetkých tratiach s výnimkou 200 m znak v dlhom bazéne a prsiarskych). Štartovala na piatich olympiádach v sérii (1992 – 2008), čo sa vo svete okrem nej do roku 2008 podarilo v plávaní len trom ženám a žiadnemu mužovi. Na Slovensku bola s piatimi olympijskými účasťami letná rekordérka, až kým ju v Tokiu 2020 šiestou účasťou neprekonal rýchlostný kanoista Erik Vlček. Šesťkrát ju slovenskí športoví novinári vo svojej tradičnej koncoročnej ankete zvolili za Športovkyňu roka (1993, 1995, 1998, 2000, 2001 a 2003), čo je absolútny rekord.

Vo výnimočnej bilancii Moravcovej športovej kariéry absentuje len zlatá svetová medaila z dlhého bazéna. Martina sa proste stala „striebornou kráľovnou“. Na olympiádach získala dve striebra, na majstrovstvách sveta v olympijskom, 50-metrovom bazéne, tri striebra a k tomu dva bronzy. Na ME v dlhom bazéne síce trikrát za sebou triumfovala na 100 m motýlik (Helsinki 2000, Berlín 2002 a Madrid 2004), ale aj tak v ňom získala spolu až desať strieborných kovov! Ak je Ivan Lendl najväčší tenista svetovej histórie spomedzi tých, čo nikdy nevyhrali Wimbledon, tak Moravcová je zase najväčšia plavkyňa všetkých čias spomedzi tých, čo nikdy nedosiahli na svetové zlato. Na OH jej k vytúženej méte chýbalo len osem stotín sekundy...

Martina Moravcová prišla v Piešťanoch na svet predčasne a vážila len 2,35 kg. Navyše hneď dostala ťažký zápal pľúc. Prvé týždne života prežila v inkubátore. Už vtedy však ukázala, že je bojovníčka... Narodila sa do plaveckej rodiny – obaja rodičia súťažne plávali, otec Karol bol dokonca v širšom reprezentačnom výbere pred OH 1964 a pôsobil ako medzinárodný rozhodca. Doma tak mala výborné zázemie. V prípravke začala plávať už ako štvorročná pod vedením mamy Dariny. Rýchlo prejavila veľký talent, vo vode vynikala ľahkým pohybom.

V plaveckom oddiele Kúpeľov Piešťany osem rokov (1986 - 1994) Moravcovej talent a jej brilantnú plaveckú techniku cibrila skúsená trénerka Věra Čamborová. Pod jej vedením získala dve medaily na juniorských ME 1991 v Antverpách. Ako pätnásťročná tam na krauliarskej stovke dohmatla ako druhá v československom rekorde žien. O rok neskôr ako najmladšia členka výpravy ČSFR Martina už reprezentovala na olympiáde v Barcelone. Limit jej síce viackrát tesne ušiel, ale ako veľkému prísľubu jej predsa len dali šancu, takisto ako dvojnásobnému juniorskému majstrovi Európy 1991 na znakárskych tratiach Marcelovi Blažovi z Bratislavy...

Pri seniorskej premiére v slovenských farbách sa Moravcová na európskom šampionáte 1993 v Sheffielde už prebojovala do štyroch A-finále a na krauliarskej stovke dohmatla druhá za „zázračným dieťaťom“ Nemkou Van Almsickovou. V decembri si na Mallorke vyplávala tri finále na premiérových majstrovstvách sveta v krátkom bazéne. V slovenskom športe sa v prvom roku jeho samostatnej existencie stala najväčším objavom a zároveň prvý raz Športovkyňou roka.

Aj v ďalších troch rokoch Moravcová plávala výborne, ale na to, aby sa stala veľkou osobnosťou, potrebovala mentálne dozrieť. V roku 1994 neuspela na svetovom šampionáte v 50 m bazéne v Ríme, kde štartovala chorá. Sklamanie si trochu kompenzovala ziskom striebra v delfinárskom a bronzu v znakárskom šprinte na ME 1994 v krátkom bazéne v Stavangeri. Už skôr dostala ponuku na dlhodobú prípravu v belgickom Bastogne, ale napokon na ňu nereflektovala.

Pre Martinu roky 1994 a 1995 predstavovali náročné obdobie. Prežila si aj útrapy z prvej veľkej lásky a ťažko sa vyrovnávala s tým, že jej dlhoročná trénerka Čamborová na jeseň 1994 odišla do dôchodku. Za tréningami potom niekoľko mesiacov dochádzala do Trnavy k trénerovi Ladislavovi Hlavatému. A k tomu ešte aj začala v Bratislave študovať ekonómiu, takže neustále pendlovala. V lete 1995 mala aj zdravotné problémy, napriek tomu absolvovala štarty na ME v dlhom bazéne vo Viedni a nedoliečená aj štart na Svetovej univerziáde vo Fukuoke, kde získala tri medaily – po jednej z každej lesku.

Riešením v čase osobnostnej krízy sa pre ňu stal odchod do Ameriky. Z ponuky viacerých amerických univerzít na plavecké štipendium si vybrala Southern Methodist University (SMU) v Dallase. Odišla tam krátko po univerziáde. V tomto texaskom meste sa napokon usadila (aj keď v Piešťanoch si postavila dom, v ktorom bývajú aj jej rodičia a v ktorom každoročne trávi zhruba dva mesiace) a od septembra 1995 až do skončenia pretekárskej kariéry tam trénovala pod vedením trénera Steva Collinsa.

Už v decembri 1995 získala Martina Moravcová na MS v krátkom bazéne v Riu de Janeiro svoje prvé dve svetové medaily – striebro a bronz. Rok však trvalo, kým sa v novom prostredí naozaj etablovala a zvykla si na zvýšené nároky kombinácie vrcholového tréningu so štúdiom na špičkovej univerzite v zahraničí. Tú napokon v roku 1999 ukončila s výborným prospechom za štyri roky ako magisterka.

„Za obeť“ novotám padla jej druhá olympiáda v Atlante 1996. Fyzicky mala už vtedy na medailu, ale najväčšie podujatie nezvládla mentálne. Zradili ju nervy a nevydala zo seba to, na čo mala. Ani raz na neprebila do A-finále. Trikrát postup prehrala o stotinky. Na krauliarskej dvojstovke ju od „áčka“ delila len desatina a napokon skončila deviata. Trpko to oplakala, nedalo sa ju utíšiť.

Rýchlo sa však otriasla a v decembri sa na ME v krátkom bazéne v Rostocku na krauliarskej dvojstovke prvý raz tešila z titulu európskej šampiónky a celkove z troch medailí. Mimoriadne časté súťaženie na univerzitných pretekoch v USA Moravcovú zocelilo. Okrem toho nabrala aj viac fyzickej sily, vďaka čomu sa zrýchlila. Ťažila aj z toho, že kým na Slovensku nemala adekvátnu súperku, na SMU bol silný univerzitný tím a aj tréningy vďaka tomu pripomínali súťaže. Po prvom roku už aj angličtinu zvládala na takej úrovni, že plnenie školských povinností ju už tak veľmi nestresovalo ako spočiatku.

V yardových bazénoch v USA sa stala najväčšou ženskou hviezdou svojej éry. Za štyri roky získala v I. divízii desať z 12 možných individuálnych titulov majsterky NCAA (viac si dovtedy vybojovala len Tracy Caulkinsová), plus tri štafetové! Utvorila najlepší výkon histórie na 200 yardov voľný spôsob a vyhlásili ju aj za najlepšiu športovkyňu Západnej konferencie NCAA.

Od roku 1997 z Martiny bola už ozajstná hviezda svetového plávania. Odvtedy na každom z 15 vrcholných podujatí až do konca roku 2003 (s výnimkou MS 2001 v dlhom bazéne vo Fukuoke) získala vždy 2 – 4 medaily!

Na januárovom svetovom šampionáte v 50 m bazéne v roku 1998 v austrálskom Perthe sa Moravcová ako prvá plavkyňa v histórii MS prebojovala až do piatich A-finále: na krauliarskej stovke i dvojstovke získala striebro a na polohovej dvojstovke bronz za dvojicou Číňaniek, ktoré mali neskôr dopingový nález.

V júli 1998 na Hrách dobrej vôle v New Yorku vyhrala krauliarsku stovku pred svojou perthskou premožiteľkou Thompsonovou z USA. V decembri na ME v krátkom bazéne v Sheffielde získala až tri tituly – jeden vo svojom prvom svetovom rekorde (na polohovej stovke) a ďalšie dva v európskych rekordoch (na 100 m motýlik a 200 m voľný spôsob). Ešte vyššie vystúpala o štyri mesiace neskôr na MS v krátkom bazéne v Hongkongu - v rovnakých disciplínach ako v Sheffielde získala spolu tri tituly majsterky sveta, pričom zase utvorila jeden svetový a tri európske rekordy!

Na vrchole kariéry však Martinu zastihol šok. Len niekoľko týždňov po návrate z Hongkongu začala byť nadmerne unavená a náhle chudnúť. Lekári v USA dlhšie nevedeli zistiť, čo jej je. Až po niekoľkých týždňoch konečne tie správne testy odhalili, že trpí tzv. hypertyreózou, čiže nadmernou činnosťou štítnej žľazy. Do olympiády v Sydney zostával len rok, preto sa Moravcová po konzultácii s lekármi v endokrinologickom ústave v Ľubochni rozhodla pre najradikálnejší z troch spôsobov liečby – odstránenie štítnej žľazy a doživotné nahrádzanie jej činnosti tabletkami.

Augustová operácia sa vydarila a už v decembri 1999 bolo jasné, že slovenská plavecká hviezda je späť. Na ME v krátkom bazéne v Lisabone získala dva tituly! Najkrajší v Moravcovej kariére bol nasledujúci rok 2000. Počas neho vynikajúco zvládla záťaž až štyroch vrcholných podujatí, na ktorých získala spolu 14 medailí. Bolo to také výnimočné, že stojí za to jej medailovú bilanciu chronologicky zopakovať. Aprílové MS v krátkom bazéne v Aténach: 1-2-1, júnové ME v dlhom bazéne v Helsinkách: 1-2-1, septembrová olympiáda v Sydney: 0-2-0, decembrové ME v krátkom bazéne vo Valencii: 3-0-1.  V Helsinkách vyhrala na 100 m motýlik a v dlhom bazéne sa tak stala prvou Slovenkou s európskym titulom – 23 rokov po bratislavskom znakárovi Miloslavovi Roľkovi.

Najemotívnejšie chvíle kariéry prežila v olympijskom Sydney. V plávaniu zasľúbenej krajine Austrálii sa na tribúnach tislo 17-tisíc nadšených divákov, ktorí nadšene tlieskali aj Martine. Hneď vo svojej úvodnej disciplíne – na 100 m motýlik – získala striebro. Zlato si v novom svetovom rekorde vyplávala v tej sezóne nezdolateľná Holanďanka Inge DeBruijnová, ale aj Slovenka podala životný výkon. V skvelom čase 57,97 s prešprintovala vo finiši tri súperky, ktoré boli vo svetových tabuľkách pred olympiádou vyššie.

To isté sa zopakovalo o dva dni neskôr na 200 m voľný spôsob. Martina zase nastupovala až ako piata nasadená, ale zase skončila druhá! O zlato vybojovala strhujúci súboj s Austrálčankou Susie O´Neillovou. Favorizovaná domáca hviezda síce stále viedla, ale Piešťanka ju vo finiši doťahovala každým tempom a napokon za ňou v slovenskom rekorde 1:58,32 min zaostala len o osem stotín sekundy! Na skvelé účinkovanie ešte nadviazala piatymi miestami na 50 i 100 m voľný spôsob.

Úspech v Sydney Piešťanka ešte pokúšala aj vo voľbách do komisie športovcov Medzinárodného olympijského výboru (MOV). Po reformách v MOV v tomto hlasovaní olympionikov z celého sveta išlo nielen o členstvo v komisii, ale po prvý raz aj v samotnom MOV. Medzi 20 kandidátmi skončila s 520 hlasmi šestnásta, na posledné voliteľné, teda ôsme miesto, jej chýbalo 91 hlasov. Tretia skončila jej premožiteľka na krauliarskej dvojstovke O´Neillová. Ak by ju Martina zdolala v bazéne, mohla skončiť v prvej osmičke a stala by sa členkou MOV...

Úspechmi nabité boli aj Moravcovej ďalšie roky. Z nich hodno v 50 m bazéne vypichnúť v tom čase druhý najlepší výkon svetovej histórie na 100 m motýlik (57,20 s), ktorý dosiahla pri víťazstve na ME 2002 v Berlíne, ako aj striebro na 200 m voľný spôsob na MS 2003 v Barcelone. Tam postúpila do finále až ako ôsma, ale šokovala novou taktikou, keď namiesto zvyčajne zdrvujúceho finišu prakticky od začiatku viedla. O vysnívaný titul ju s náskokom iba 12 stotín sekundy obrala Bieloruska Popčanková. Na delfinárskej stovke získala bronz. V krátkom bazéne na ME 2002 aj 2003 si vybojovala po tri zlaté kovy.

Na ME 2004 v dlhom bazéne v Madride na 100 m motýlik získala tretí európsky titul v sérii. Žiaľ, na svojej štvrtej olympiáde v Aténach 2004 Moravcová po veľmi tvrdej príprave nevyčasovala správne formu. K sydneyským štyrom A-finále pridala len dve na 100 m tratiach, k tomu bez cenného kovu. V motýliku bola šiesta, v kraule siedma. Že mala natrénované dosť, potvrdila o niekoľko týždňov neskôr, keď bez špeciálnej prípravy triumfovala na MS v krátkom bazéne v Indianapolise na 100 m motýlik. Bol to jej siedmy titul svetovej šampiónky.

Poslednú „veľkú“ medailu – striebornú na 100 m motýlik - si Martina vybojovala na ME 2006 v dlhom bazéne v Budapešti. Kvalifikovala sa aj na piatu olympiádu – v Pekingu 2008. Tam však po vleklých problémoch so zranením ramena po páde zo schodov i po diagnostikovaní celiakie bolo jej maximom len 23. miesto. Znovu kandidovala do komisie športovcov MOV. Medzi 29 uchádzačmi obsadila s 542 hlasmi 21. miesto. Z jedného športu mohli dať olympionici hlas len jednému kandidátovi. Martina doplatila na to, že z plávania bolo až sedem kandidátov. Viac hlasov ako ona z tejto sedmičky dostali len megahviezdy z krajín s obrovskými výpravami Rus Alexander Popov a Austrálčan Grant Hackett.

V júni 2010 Moravcová priviedla v Bratislave na svet dcérku Karolínu Ann Valkovú a zakrátko už v Piešťanoch viedla plavecký kemp pre mládež. Do bazéna sa ešte vrátila a bojovala o účasť na svojej šiestej olympiáde, čo sa predtým žiadnemu plavcovi nepodarilo. Na 50 m voľný spôsob síce splnila základný kvalifikačný limit, ale Miroslava Syllabová zaplávala ešte o niečo lepší čas a na OH 2012 v Londýne 2012 cestovala namiesto nej. Martina následne ukončila pretekársku kariéru. V roku 2013 sa jej narodil syn Michal Jan Valko. Obe deti súťažne plávajú, dcéra sa venuje aj tenisu.

Martina pôsobila istý čas v komisii športovcov Medzinárodnej plaveckej federácie (FINA). V Dallase sa venuje regrutovaniu plavcov na Southern Methodist University, ale aj trénerskej práci. V tradícii plaveckých kempov, ktorú začala v Piešťanoch, neskôr pokračovala v Šamoríne. V pandemickom období síce kempy neviedla, ale v júni 2022 na dobrý projekt nadviazala. A napriek tomu, že žije v USA, je funkcionársky aktívna v slovenskom plávaní. V roku 2021 ju ako zástupkyňu športovcov zvolili za členku rady Slovenskej plaveckej federácie a v roku 2022 sa pod jej kuratelu ako poverenej viceprezidentky SPF dostalo naše „rozvadené“ umelecké plávanie.

Autor: Ľubomír Souček