V rámci prednášky na online športovej konferencii SPORT (R)EVOLUTION s názvom Hrdinovia budúcnosti diskutovali dvojnásobná strieborná medailistka v plávaní z olympijských hier v Sydney 2000 Martina Moravcová, členka Juniorského olympijského tímu (JOT) Nikoleta Trníková a mentálny kouč JOT Adam Kocian. Diskutujúci okrem iného porovnali súčasnosť s minulosťou a nahliadli do budúcnosti slovenského športu.

Po vlaňajšom premiérovom ročníku najväčšej športovej konferencie na Slovensku SPORT (R)EVOLUTION zorganizoval Slovenský olympijský a športový výbor (SOŠV) jej druhý ročník v online podobe. Dôvodom bola pandémia nového koronavírusu. Napriek tomu bol počet divákov – okolo 650 – prakticky zhodný s vlaňajším ročníkom, na ktorom sa diváci i spíkri zúčastnili osobne. Tentoraz bolo centrom konferencie, ktorá sa uskutočnila 16. septembra 2020, Olympijské tréningové centrum X-bionic sphere v Šamoríne.

Podmienky na plávanie sa za uplynulých 30 rokov príliš nezlepšili, pomáha však individualizácia

Martina Moravcová vyrastala v Piešťanoch, podmienky na plávanie v tom čase neboli príliš dobré. „Nie sú ani teraz. Za takmer tridsať rokov sa v našom „slimáčikove“ nič nezmenilo. Naposledy sa plaváreň okrem súkromných postavila koncom 80. rokov,“ hovorí.

Pre porovnanie – Austrálii majú viac ako 600 olympijských bazénov. U nás podľa plaveckej legendy infraštruktúra chýba. „Vyrastala som na staručkom kúpalisku Eva, ktoré nemalo ani filtráciu. Ráno, keď sme prišli na tréning, bola voda biela ako mlieko. Na jednej strane to bolo dobré, keďže sme museli vedieť, kde sú steny bazéna. Museli sme sa orientovať v priestore, v ktorom sme nevideli na dno. Voda bola netypická a náročne sa v nej trénovalo. Brala som to však tak, že ťažko na cvičisku a ľahšie na bojisku. Nemala som luxusné podmienky, ale napriek tomu som z nich dokázala vyťažiť.“

Nikoleta Trníková pochádza z Považskej Bystrice. „Tým, že som z malého mesta, mám pomerne kvalitné podmienky na prípravu. Máme zrekonštruovaný bázen. V porovnaní s ostatnými plavcami sa mi snažia skvalitniť tréning. S nikým sa „netlačím“ na tréningu.“

V príprave mladým športovcom pomáha aj SOŠV, a to prostredníctvom Juniorského olympijského tímu

Juniorský olympijský tím funguje už tretí rok a prvýkrát je jeho súčasťou mentálny tréner Adam Kocian. „Najdôležitejšie je podľa mňa okrem finančnej podpory najmä stotožnenie sa s olympijskou symbolikou, vyvolanie hrdosti k vlastnej vlajke.“ Významnou súčasťou je aj psychická príprava. „Za dva roky, čo tu pôsobím, vidím problém mladých športovcov v sebavedomí. Snažím sa ich dostať do fázy, aby sme mali diétu z negativity. To znamená, aby napríklad týždeň nevyslovovali negatívne myšlienky. Trénujeme síce fyzickú stránku, no nevenujeme toľko pozornosti psychickej. Treba sa venovať aj tomu .“

Športovci dostávajú nielen finančnú injekciu, ale aj ďalšie formy podpory. „Každá čiastka sa ráta. Je to pre nás motivácia. Dostali sme v podstate vreckové, ktoré môžeme využiť nielen na šport, ale aj na iné aktivity. Viac sme sa zviditeľnili v médiách. Mali sme jazykový kurz či iné príležitosti, ktoré sme mali k dispozícii. Pochvaľujem si aj mentálny tréning s Adamom. Cítim z neho, že nám chce pomôcť.“

K mentálnemu koučingu, ktorý patrí k projektu Juniorského olympijského tímu, sa vyjadrila aj Martina Moravcová. V jej ére ešte príliš nefungoval. „My sme to riešili hlavne v rodine. Ja som bola pragmatická a prísna na seba. Vedela som sa odhadnúť. Nestavala som si vzdušné zámky. Netreba byť premotivovaný,“ doplnila k téme. 

Prechod zo strednej na vysokú školu je zlomový

V teenagerskom veku prišiel okamih, keď sa legendárna plavkyňa prestala výkonnostne posúvať. „Vtedy som sa rozutekala do sveta a odišla som do USA za lepšími tréningovými podmienkami. Mala som tam oveľa väčšiu konkurenciu.“  Všetka finančná ťarcha vtedy ležala na pleciach rodičov. Podporu od Medzinárodného olympijského výboru dostala až pred olympijskými hrami v Sydney 2000. „Bolo to veľmi náročné, pretože v roku 1995 som nedostávala prakticky žiadne financie z externých zdrojov. U nás ľudia dostávali plat priemerne 200 dolárov na mesiac. Skladali sme sa ako tím na „elasťáky“ a tie stáli 50 dolárov. Povedala som, že na to moji rodičia nemajú.“

V tom období nebolo bežné pripojenie na internet, o Skype sa ani nechyrovalo. „Telefón stál dva doláre. My sme si ako prví zaviedli v Piešťanoch internet. Dnes je to oveľa jednoduchšie. Odporučila by som mladým odísť študovať vysokú školu do zahraničia. Americké univerzity ponúkajú možnosť skĺbiť školu s plávaním.“

V rámci projektu Juniorský olympijský tím ktorom sú športovci vo veku, keď prechádzajú zo strednej na vysokú školu. Nikoleta Trníková ešte navštevuje strednú školu. „Snažím sa chodiť do školy chodiť čo najčastejšie. Nemám individuálny študijný plán. Škola sa mi snaží vyjsť v ústrety. Za týždeň mám osem tréningov vo vode. Ráno skočím do vody a poobede plávam znova, prípadne to kombinujem so suchou prípravou.“

Sociálne siete – dobrý sluha, ale zlý pán

Adam Kocian si sám prešiel profesionálnym športom, keď reprezentoval Nemecko vo volejbale. „Máme veľmi veľa rozptýlení. Sú tu sociálne siete ako Instagram, Facebook a iné, ktoré nás dostanú preč od správnej cesty. Som zástanca ‚ilúzie výberu’,“ hovorí mentálny kouč. Keď chce športovec niečo dosiahnuť, musí si vedieť vybrať. „Musím sa pozrieť na to, ako sa pripravím na súťaž. Na rad prichádazjú zásadné otázky: Pozriem si televíziu alebo pôjdem spať? Budem sa venovať mentálnej stránke alebo na si na to nenájdem čas? Využijem voľný čas na sociálne média alebo nie? Voľba je len na mne,“ dodáva.

V dnešnej dobe športovci môžu hľadať rozptýlenie na v sociálnych sieťach. „Nie som typ človeka, ktorý by strávil príliš veľa času na sociálnych sieťach,“ vraví Nikoleta Trníková.

Ako je na tom so sociálnymi sieťami Martina Moravcová? Počas kariéry 67-násobnej medailistky z vrcholných plaveckých podujatí ľudia ani nesnívali o sociálnych sieťach. „Sociálne siete využívam na spätnú väzbu v rámci mojej plaveckej skupiny. Beriem to ako povinnosť. Nevenujem tomu príliš pozornosť. Som staršia generácia. Za mojich čias dokonca neboli mobily ani digitálne fotoaparáty. Prvý som dostala až v roku 2000 na pódiu na olympijských hrách.“

Budúcnosť plávania z pohľadu Martiny Moravcovej 

Úspechy slovenského športu podľa Martiny Moravcovej boli o individuálnych športoch, prípadne, keď sa nazbieral kolektív. „Keď máme malú základňu nemôžeme očakávať, že budeme súperiť s veľkými krajinami. Plávaniu sa venuje vyše 200 krajín na svete. Chce to mať kvalitnú infraštruktúru a zázemie. Treba spraviť deťom podmienky a aby sa tým bavili. Je to aj o tom, aby sme vedeli športovcov namotivovať. To už je úlohou štátu alebo partnerov, aby sa tým športovec dokázal uživiť.“

Nikoleta Trníková by mala byť budúcnosťou slovenského plávania. „Chcela by som dosiahnuť také výsledky, aby som sa mohla športom živiť. Dnes to nie je bežné, že sa ľudia živia tým, čo ich baví. Sen každého športovca je dostať sa na olympijské hry. To je prvý bod a tam by som chcela podať výkon.“