Plavkyňa Trníková sa pripravuje na zimný vrchol sezóny. Tokio jej ušlo, myslí však už na Paríž
.jpg?itok=ZuIMGkG1)
Premiérová účasť pod piatimi kruhmi jej ušla. Smútok však hodila za hlavu a myslí na Paríž 2024, kde by mohla štartovať v ideálnom veku aj forme. S členkou Juniorského olympijského tímu, plavkyňou Nikoletou Trníkovou, sme sa rozprávali počas Olympijského festivalu v Šamoríne.
V rozhovore sa dočítate:
- Ako vníma svoju neúčasť na olympijských hrách v Tokiu?
- Čo hovorí na výkony Andrei Podmaníkovej a Richarda Nagya?
- Prečo ju na štyri mesiace odstavil koronavírus?
- Na aké podujatia sa tento rok chystá?
- Aký je prechod do seniorskej kategórie?
- Je jej snom štartovať na OH v Paríži 2024?
Sleduješ olympijské hry v Tokiu?
Keď mám čas, tak áno. Nedá sa mi to vždy, ale pozerám ich.
Čo hovoríš na výkony našich slovenských reprezentantov v plávaní?
Oboch som si pozrela, keďže plávali v poobedných hodinách. Videla som Andreinu „stovku“. Tá bola veľmi pekná. Zaplávala slušný osobný rekord, posunúť sa na 100m je dosť veľký rozdiel. Veľmi jej k tomu gratulujem. „Dvestovka“ jej podľa mňa nevyšla tak ako si predstavovala. Zaostala o dve sekundy za časom, ktorý zaplávala na ME.
Rišo tiež povedal, že to bol jeho najlepší sezónny čas, ale chcel viac. To je jasné, keďže pred piatimi rokmi plával o päť sekúnd rýchlejšie.
Richad Nagy sa po svojom vystúpení kriticky vyjadril smerom k slovenskému plávaniu. Povedal, že nám už dlho uteká vlak. Ako vnímaš jeho slová?
V plávaní je to podľa mňa veľmi vidieť. U nás bola v období pred olympijskými hrami dlhá odstávka. Na Slovensku neboli vytvorené podmienky ani na to, aby sme mohli trénovať počas koronakrízy. Inde to fungovalo. Oni neprišlo o to, o čo my. Možno keby sme nemali takú odstávku, neboli by tam len dvaja plavci. Možno by sme tam boli aj my s Tomášom Klobučníkom. Mali sme na to, len to, bohužiaľ, nevyšlo.
Bola si sklamaná z toho, že si sa nedostala do Tokia?
Určite áno. B-limit som zaplávala niekoľkokrát a, bohužiaľ, nevybrali ma. Všetci mi hovoria, že som ešte mladá, no že bola by to pre mňa super skúsenosť. Na druhej strane, vedela som, že to nebudú také olympijské hry ako tie predošlé a že budú plné opatrení a obmedzení. Na základe toho som s tým bola trochu vyrovnanejšia. Síce o niečo prídem, no možno to tak malo byť.
Pre plavcov v Tokiu boli olympijské hry vrcholom sezóny. Na aké preteky sa aktuálne pripravuješ ty?
S trénerom sa pripravujeme na zimu. Ak bude všetko v poriadku a nič sa nezruší, budú majstrovstvá sveta aj Európy v krátkom bazéne. To je môj hlavný cieľ. Chcem zaplávať slušný výsledok. Dostávam sa do veku, v ktorom by sa mali ukázať aj lepšie výkony.
Ako vnímaš prechod od junioriek k seniorskému plávaniu?
V plávaní sa často stáva, že sa plavec „odpíše“ hneď na začiatku. Tréner z neho vyťaží čo naviac môže počas vývoja. Potom sa zlepšuje na každom z pretekov. Niekto to robí tak, že sa k svojmu cieľu dostáva postupne. To je podľa mňa aj môj prípad. Zlepšujem sa dlhodobo, nebol to rýchly prechod. Do seniorskej kategórie som prešla v čase, keď už začínala pandémia, nemala som nejakú extra šancu ukázať sa na veľkých pretekoch. Potom som mala dlhodobé zranenie aj covid, ktorý ma odpísal a trvalo mi dlho dostať sa späť do môjho režimu.
Ako si znášala nákazu kornavírusom? Mladým ľudom sa možno zdá, že im nič nehrozí, no tvoje následky neboli po prekonaní choroby zanedbateľné.
Určite som nepodceňovala situáciu ohľadom koronavírusu. Viem, že každý má iný priebeh aj iné následky. Ja som nemala ťažký priebeh, no nakoniec ma to zasiahlo viac ako som si myslela. Reálne som sa tri až štyri mesiace vo vode trápila. Nebola som vôbec na takej úrovni ako som bola na začiatku sezóny. Nebolo to ľahké vyrovnať sa s tým aj psychicky.
Riešila si to aj s odborníkmi?
V podobnom čase ako ja sa nakazil aj Tomáš Klobučník. Aj vďaka nemu som sa odhodlala ísť na nejaké vyšetrenia a až potom ísť na tréning. Lekári mi odporúčali zľahka trénovať, nepokračovať na tréningu, keď sa budem cítiť zle. Lieky ani nič iné pomáhalo na to, aby sa telo lepšie zregenerovalo. Do toho sa mi stal úraz. Mala som prasknuté dva hrudné stavce. Myslím, že aj to prispelo ešte k ďalšiemu oslabeniu organizmu.
Sú pre teba olympijské hry v Paríži 2024 výzvou?
Je to môj vrchol, na ktorý by som sa chcela pripraviť a bojovať tam o kvalitné priečky. Budem mať vtedy 22 rokov, čo je pri plávaní už pomyselný vrchol, kedy by sa mi mohlo najviac dariť. Dúfam, že sa mi to podarí a budem reprezentovať Slovensko ako najlepšie viem.
Momentálne sa nachádzame na Olympijskom festivale v Šamoríne. Čo hovoríš na toto podujatie?
Je podľa mňa veľmi dobré, že majú deti majú príležitosť športovať, trénovať, odreagujú sa a nemusia byť zatvorené doma. No mám trochu strach, či nás opäť za pár týždňov nečaká zatváranie športovísk.
Myslím, že by sme sa mali lepšie pripraviť a nechať deti za určitých podmienok trénovať. Aby sme aj do budúcna mohli mať športovcov na veľkých podujatiach ako olympijské hry.
