Richardovi Nagyovi vyhodilo poistky, plavecký svet slovenskému ďalej uniká
„Ako sa u nás hovorí, vyhodilo mi v závere poistky,“ hovoril po svojom vystúpení na 200 m motýlik v olympijskom bazéne v Tokiu plavec Richard Nagy. Na delfinárskej dvojstovke sa pokúšal vylepšiť vlastný slovenský rekord 1:59,29 spred dvoch rokov z majstrovstiev sveta v kórejskom Gwandžu. Napokon za ním výrazne zaostal.
Nagy v prvej rozplavbe začal dobre, v polovici trate otáčal za 56,54. Po 125 metroch však začal v porovnaní so súpermi spomaľovať a napokon dohmatol za 2:01,91 min, čo bol 37. čas.
„Mohlo to byť lepšie, ale na viac momentálne nemám. Nie som spokojný. Zo začiatku to bolo dobré, ale najmä posledná päťdesiatka ma dobehla. Ako sa hovorí u nás, vyhodilo mi poistky. Prvé medzičasy sa ešte dali, ale potom som sa rozsypal. Nedalo sa už nič robiť. Aj taký je delfín a aj táto disciplína. Mrzí ma, že to bolo také pomalé,“ krútil hlavou 28-ročný plavec.
Teraz len vypnúť a potom skúsiť lepšiu sezónu
Disciplína 200 m motýlik nie je jeho hlavná, špeciálne sa jej nevenuje. Pred olympijskými hrami ho prekvapilo, že mu Medzinárodná plavecká federácia FINA pridelila miestenku práve pre túto disciplínu.
„Po troch mesiacoch trénovania osamotene sa nedá niečo vymýšľať. Natrénované som mal, ale zjavne nie na celých 200 metrov. Som rád, že túto olympijskú skúsenosť už mám za sebou. Časy v oboch disciplínach ma mrzia. Na olympijských hrách som chcel predviesť to najlepšie, na čo mám. To sa však nestalo. Som sklamaný. Nezostáva mi nič iné, len teraz na chvíľu vypnúť a za zopár týždňov opäť skočiť do vody a skúsiť dosiahnuť niečo lepšie,“ hovoril ďalej.
Nagy sa kariéru nechystá skončiť. Aj keď je sklamaný, ešte minimálne rok chce potiahnuť. V závere tohto roka by chcel plávať na šampionátoch v krátkom bazéne, na budúci na majstrovstvách sveta v Japonsku. Ešte predtým si chce do septembra dať pauzu a potom sa pripraviť čo najlepšie na nový ročník.
„Verím, že opäť neprídu nejaké obmedzenia a budem môcť naplno trénovať, aby som mal aspoň jednu poriadnu sezónu,“ vyjadril sa Nagy.
Utekajúci vlak
Plavecký svet slovenskému v posledných rokoch poriadne uniká. Ukazujú to aj časy slovenských zástupcov v olympijskom bazéne. Slováci sa dokážu presadiť v európskej konkurencii len výnimočne, vo svetovej tiež. Pravidelné finálové účasti Martiny Moravcovej či čiastkové úspechy jej nasledovníkov sú už v plávaní minulosťou.
„Plavecký vlak nám uteká už dlhodobo. Vlastne vždy utekal, len sme mali zopár jednotlivcov, ako boli Martina Moravcová, Ľubo Križko, Tomáš Klobučník, Kata Listopadová, ja či teraz Andrea Podmaníková, ktorí ako-tak stíhali. Neexistuje koncepčná dlhodobá príprava s juniormi, nikto s nimi nerobí, ani oni nechcú pracovať na sebe. Vlak nám bude stále unikať a ani neviem, ako by sa to dalo zmeniť. Je to veľký rozdiel. Už aj ja mám pred sebou dosť roboty, aby som dobehol zvyšok sveta. Doma je to potom rovnaké, chalani majú problém, aby stíhali mňa. Rozdiely sú obrovské, keď vytiahneme päty z domu. Musím však začať najskôr od seba, aby sa rozdiel zmenšil,“ dodal kriticky Richard Nagy.
