Česká a slovenská gymnastika v Bratislave spoločne oslávili storočnicu – vo veľkom štýle
BRATISLAVA 7. októbra (Ľubomír Souček) – Pôvodne sa oslavy 100 rokov českej a slovenskej gymnastiky mali konať v Brne, ale napokon sa v sobotu vo veľkom štýle odohrali v bratislavskom hoteli NH Gate. Zúčastnilo sa na nich približne dvesto ľudí, ktorí spojili väčšiu či menšiu časť života so „športom pre všetky športy”, ako gymnastiku metaforicky, ale výstižne označil prezident Slovenskej gymnastickej federácie Ján Novák. Slávnosť hostil spoločne s predsedom Českej gymnastickej federácie Romanom Slavíkom.
Vďaka skvelému nápadu spoločnej oslavy, ktorou si obe federácie pripomenuli blížiace sa 100. výročie vzniku Československej republiky (28. októbra 1918), sa na jednom mieste stretol ozajstný výkvet českej a slovenskej gymnastiky, predovšetkým tej športovej. Tá má najväčšiu tradíciu a historicky udáva tón. Na jej celosvetový rozvoj popri gymnastike pre všetkých neskôr úspešne nadviazali aj moderná gymnastika, športový aerobik, športová akrobacia, skoky na trampolíne, tumbling a v poslednom období aj parkúr.
Minulosť aktívnych pretekárov v športovej gymnastike mali aj dvaja najvýznamnejšáí zahraniční hostia osláv – čestný prezident Medzinárodnej gymnastickej federácie (FIG – vznikla transformáciou FEG, ktorá sa už v roku 1881 stala vôbec prvou športovou federáciou na svete) a olympijský víťaz, mnohonásobný majster sveta i Európy v 60. rokoch minulého storočia Jurij Titov (zastupovaním FIG na slávnosti ho poveril súčasný prezident Morinari Watanabe) a čestný predseda Európskej gymnastickej únie (UEG) Georges 
Guelzec, účastník OH 1972.
Napriek tomu, že mnohé z pozvaných skvelých pretekárskych osobností z histórie českej a slovenskej predovšetkým športovej gymnastiky sa zo slávnosti ospravedlnili (viaceré preto, že žijú v zahraničí), zišla sa skvelá zostava. Z Česka prišli napríklad už 93-ročný Zdeněk Růžička (dvakrát bronzový z OH 1948 v Londýne), členky strieborných medailových tímov ČSSR na OH 1960, resp. 1964 alebo 1968 Adolfina Tačová-Tkačíková, Bohumila Řešátková-Řimnáčová a Jaroslava Šínová-Sedláčková, majsterka sveta 1966 v súťaži družstiev Jindra Košťálová, osudom kruto skúšaná majsterka sveta 1979 Věra Černá, bronzový medailista z OH 1980 a majster Európy 1975 Jiří Tabák, ďalej Zdena Komrsková-Dorňáková, Petr Netřebský, Anita Vyzinová-Šauerová, či z mladších generácií Iveta Kopecká-Poloková, Pavla Varmužková-Kinclová alebo Kristýna Pálešová.
Z Prahy však prišla aj pôvodom Slovenka Anna Krausová-Marejková, bronzová medailistka z MS 1954 a štvrtá na kladine na OH 1956. Našu gymnastickú pýchu ďalej reprezentovali slovenská Gymnastka storočia, členka strieborných tímov na OH 1964 a 1968, zlatého na MS 1966 a bronzového na MS 1970, plus dvakrát bronzová z ME 1967 Marianna Némethová-Krajčírová, ďalej strieborný medailista z ME 1979 Jozef Konečný, aj ďalší olympionici František Bočko, Zdena Jánošová-Bujnáčková, Ingrid Potisková-Holkovičová, Martin Modlitba a Barbora Mokošová, plus bývalí poprední reprezentanti ČSSR či Slovenska Jana Lichtmanová-Gajdošová, Miroslava Šupejová-Janteková, Martina Vrabcová-Kucharčíková, Adriana Krnáčová-Tonkovičová, aj najlepší náš súčasný gymnasta Slavomír Michňák.
K tomu samozrejme, treba pripočítať účasť viacerých popredných trénerov, funkcionárov či pedagógov z Česka i zo Slovenska. Medzi nimi boli aj historicky posledný predseda federálneho zväzu športovej gymnastiky, „pražský“ Slovák Karol Špaček, či čestný predseda Českej gymnastickej federácie Jiří Kubička.
„Pripomíname si sto rokov začatia spoločnej cesty. V roku 1993 sme sa rozšili, ale naša spolupráca a vzťahy sú dnes ešte lepšie ako kedysi,“ zdôraznil v úvode prezident SGF Ján Novák. Predseda ČGF Roman Slavík, ktorý dostal slovo hneď po ňom, kontroval: „Necítim sa tu ako hosť, ale ako doma. Zažili sme spolu pekné aj zlé chvíle, ale držíme stále spolu.“
Čestný prezident FIG Jurij Titov pripomenul obrovskú tradíciu gymnastiky predovšetkým v českom prostredí, ktorá je oveľa dlhšia, než „len“ storočná. Českí gymnasti udávali vo svete tón už dávno pred vznikom ČSR, neskôr sa k nim pridali aj Slováci. „Spravili ste veľmi veľa pre svetovú gymnastiku,“ zdôraznil Titov, ktorý spomenul viaceré mená z galérie absolútnych majstrov sveta.
Slávnu históriu aspoň za uplynulých sto rokov všetkým prítomným názorne pripomenuli výborne zostrihané videosekvencie z jednotlivých historických období. Samozrejme, najčestnejšie miesto vo filme spomienok dostala fenomenálna Věra Čáslavská. Žena, ktorá nás navždy opustila v auguste 2016 vo veku 74 rokov, získala v rokoch 1959 – 1968 neuveriteľnú zbierku 7 zla
tých olympijských medailí, 4 titulov majsterky sveta a 11 titulov majsterky Európy!
Organizátori slávnosti si osobitne uctili aj čerstvých okrúhlych jubilantov z radov osobností, ktoré písali históriu gymnastiky – Anny Krausovej-Marejkovej, Milady Nedavaškovej a Viktora Poradu, ktorý, mimochodom, poslúžil ako model pre tvorbu slávnej sochy maratónca v Košiciach... Z posledne menovaného sa po skončení športovej kariéry stal kriminalista medzinárodného mena, ale nebol jediný bývalý gymnasta, ktorý sa výrazne presadil v inej oblasti. Minulosťou v tomto športe sa na slávnosti pochválila aj herečka Diana Mórová a speváčka Mária Čírová, ktorá sa spoločne s Robom Opatovským s veľkým nasadením starala o dobrú atmosféru dvojdielnych osláv veľkého jubilea, trvajúcich niekoľko hodín.
