Druhý blog slovenskej ambasádorky I. OH mládeže Danky Bartekovej zo Singapuru: Jelena a Sergej
Je utorok večer a práve som v olympijskej dedine zažila niečo úžasné. Na pláne akcií v rámci kultúrneho a vzdelávacieho programu bola dnes prvá aktivita v rámci formátu Chat With Champions – Rozhovory so šampiónmi. Olympijská dedina s nadšením privítala dve významné osobnosti atletiky – fenomenálnych skokanov o žrdi, súčasnú ruskú hviezdu Jelenu Isinbajevovú a niekdajšieho šampióna z Ukrajiny Sergeja Bubku, ktorý je dnes popredným športovým funkcionárom – a okrem iného aj šéfom koordinačnej komisie Medzinárodného olympijského výboru práve pre tieto olympijské hry mládeže. Na fotografii vľavo Sergej Bubka, vpravo Jelena Isinbajevová.
Aj my - športovci a členovia slovenskej výpravy - sme mali možnosť byť pri tom.
Celý deň sa olympijskou dedinou nieslo nadšenie, že prídu. Záujem o besedu bol veľký, viacerí mladí ambasádori z iných krajín mi vraveli, že ich športovci sa tešia a viacerí prídu. Trúfam si tvrdiť, že zatiaľ žiadna aktivita v rámci kultúrneho a vzdelávacieho programu pre športovcov nevzbudila taký záujem, ako práve táto.
Ak by som chcela vymenovať všetky medaily a úspechy Jeleny Isinbajevovej, asi by som sa dlho potrápila s ich vypísaním. Spomeniem len, že je historicky prvou a zatiaľ jedinou ženou, ktorá prekonala v skoku o žrdi hranicu piatich metrov. Do dnešného dňa utvorila 27 svetových rekordov. Ten posledný má hodnotu 506 cm. Získala dve zlaté medaily na olympijských hrách (v Aténach a Pekingu) a je držiteľka piatich titulov majsterky sveta, vrátane tých halových. Okrem toho je celosvetovou ambasádorkou I. olympijských hier mládeže . Po dnešku môžem povedať, že je to aj veľmi príjemná a usmiata mladá žena, ktorá má čo mladým športovcom okolo seba odovzdať. A s radosťou aj odovzdáva.
Sergej Bubka je bývalý reprezentant Sovietskeho zväzu a neskôr Ukrajiny v skoku o žrdi. Je dodnes neprekonaným držiteľom svetového rekordu v hodnote 614 cm, ktorý nezdolal žiadny skokan už 16 rokov. V jeho zbierke medailí figuruje 10 zlatých medailí z majstrovstiev sveta (hoci za rôzne krajiny, najskôr ZSSR a neskôr za Ukrajinu), viacero európskych titulov a ďalších medailí rôznych farieb. Ako zástupca komisie športovcov sa stal už dávno členom Medzinárodného olympijského výboru, v ktorom získal významné postavenie – rovnako ako aj v Medzinárodnej atletickej federácii. Po dnešnej skúsenosti môžem povedať, že je to sympatický muž s príjemným vystupovaní. Jeho celoživotnou vášňou je šport a s nadšením sa snaží inšpirovať mladých športovcov. Ako dnes prezradil, má doktorát v pedagogike.
Počas čakania na príchod oboch osobností prevládala v preplnenej konferenčnej miestnosti akási zvláštna nervozita. Veď predsa, medzi mladých nádejných športovcov mali prísť osobnosti svetového významu. Nervozita však opadla ihneď potom, ako medzi burácajúcich tíneďžerov zavítali dvaja normálni, prívetiví a usmiati ľudia. Obaja s nadšením a entuziazmom začali rozprávať o svojich zážitkoch. Dávali rady mladým atlétom a poukazovali na to, že v každom z nás je obrovská sila šampiónov, len ju treba nájsť.
„Pracujte na sebe tvrdo a budete najlepší!,“ boli slová Sergeja Bubku, keď rozprával o tom, čo ho posúvalo dopredu a čo stojí za jeho úspechom. Na otázku mladého športovca z hľadiska, aké mal počas svojej kariéry výzvy, odpovedal jednoducho: „Výzvy zažívame každý deň. Či sa nám chce skoro vstávať, či sa nám chce trénovať. Výzvy zažívame neustále, ale vy s nimi musíte bojovať a nájsť spôsob, ako ich prekonať. Prekonajte vaše výzvy a stanete sa skutočnými šampiónmi!“ Bolo úžasné počuť tieto slov
á z úst človeka, ktorý je vo svojej disciplíne a športe dodnes neprekonaným.
Zaujímavo reagovala Jelena Isinbajevová na otázku, čo pre ňu znamená prehra. „Je to dobrá lekcia,“ reagovala. „Keď ste na vrchole, zdá sa vám jednoduché vyhrávať a upokojíte sa. Prestanete sa sústrediť. Keď som bola vlani prehrala na majstrovstvách sveta v Berlíne, uvedomila som si, čo to znamená byť porazený a takisto aj to, že sa musím začať koncentrovať a pracovať tvrdšie. Znovu som chcela byť kapitánom na lodi.“ Ďalšie preteky v Zürichu vyhrala v novom svetovom rekorde...
Ako prežívala Jelena smútok z prehry? „Plakala som dva dni (smiech). Myslela som si, že sa to naozaj nestalo, že to bol sen. Avšak bola to realita. Strávila som zopár dní pri mori, bez pomyslenia na skákanie. Užívala som si, jazdila som na vodnom skútri, jedla som, čo som chcela, najmä veľa zmrzliny, lebo tú milujem. Oddýchla som si a potom som sa koncentrovala na Zürich.“
Čo teda pomohlo Jelene vrátiť sa na najvyší stupeň víťazov? Vraj čistá hlava, odbúranie tlaku a podpora ľudí okolo nej.
Sergej Bubka na to reagoval krásnymi slovami: „Ak nikdy neprehráte, nemôžete ani vyhrať.“ Ak chcú byť mladí športovci najlepší, odporúča im po prehrách analyzovať problém a pracovať na tom, aby chybu nezopakovali. „Keď prehráte, urobili ste niečo zle,“ dodal. Treba chybu nájsť a pracovať na jej odstránení. Napokon reagoval na ďalšiu otázku, týkajúcu sa vzdelávania športovcov. Prezradil nám, že počas štúdia nikdy nemal problémy, mal vraj veľmi dobré výsledky. Odporučil mladým športovcom, aby aj oni študovali a mysleli na svoju budpcnosť, veď „šport a vzdelanie môžete úspešne skombinovať. Študujte, naplánujte si svoju budúcnosť a obe tie
to veci môžete dosiahnuť zároveň.“
Musím uznať, že stretnutie s oboma športovými hviezdami bolo veľmi inšpirujúce. My všetci sa od týchto osobností máme čo naučiť. Stretnúť sa s nimi, sedieť v druhom rade a počúvať, ako s nadšením rozprávajú o svojich zážitkoch, bolo nezabudnuteľné. O to viac sa teším, že vedľa mňa sedeli tri mladé športovkyne, ktoré mali podvečer splnené všetky tréningové povinnosti a prišli si diskusiu so šampiónmi pozrieť. Som si istá, že chodkyňa Katka Strmeňová, skokanka do diaľky Claudia Hladíková a šermiarka Miška Cellerová (všetky na fotografii) tak skoro na dnešnú besedu nezabudnú. A takisto som si úplne istá, že ani ja.
