Európska únia urobila prvý krok k plošnému zákazu používania olova v loveckých strelných zbraniach či pri rybolove. Opatrenie sa môže čiastočne dotknúť aj športových strelcov, ktorí využívajú pri súťažiach náboje vyrobené z olova. Vzhľadom na veľký odpor strelcov, ale aj poľovníkov či rybárov sa bude o opatrení v nasledujúcich mesiacoch ešte dlho diskutovať.

Európska agentúra pre chemické látky (ECHA) prednedávnom odporučila úplne zakázať predaj a používanie olovených projektilov na lov a streľbu vonku, ako aj olova použitého v rybárskych platinách a návnadách. Odporúčaním zareagovala na požiadavku Európskej komisie o zhodnotenie potenciálnych zdravotných rizík olova. Cieľom návrhu je riešiť riziká spojené s olovom v týchto činnostiach na ochranu ľudí, divokej zveri a životného prostredia. Využitie ťažkého kovu v prírode je pritom už v Európskej únii čiastočne regulované, v okolí 100 metrov od vodných plôch zakázané. Ekologické organizácie však presadzujú úplný zákaz, strelci, poľovníci či rybári to odmietajú.

Agentúra odporúča celoplošný zákaz olova v strelive

Podľa odporúčania by sa mal zakázať predaj a používanie akéhokoľvek brokového streliva s olovenými strelami i guľových striel všade s výnimkou strelníc vybavených lapačmi či nachádzajúcich sa vo vnútorných priestoroch. Agentúra dospela k záverom, že s ohľadom na negatívny dopad na prírodu a ľudské zdravie je na mieste celoplošný zákaz. Podľa ECHA hrozí každý rok otrava až 127 miliónom vtákov.

V poľovníctve by zákaz olovených nábojov znamenal nutnosť nahradiť ich pravdepodobne za oceľové, ktoré majú síce nižšiu hmotnosť, ale zároveň aj presnosť. Oceľ je navyše tvrdšia a po náraze sa často odráža nevypočítateľným smerom. Zvyšuje sa tak riziko zranenia pre strelca. Vhodnejšie materiály sú bizmut či zlato, ale cena takéhoto streliva by bola veľmi vysoká.

Brusel už spustil polročnú verejnú konzultáciu, počas ktorej môžu všetky záujmové skupiny či odborníci vysloviť svoje názory. Agentúra navrhla Európskej komisii päťročné prechodné obdobie, po ktorom by začal platiť zákaz.

Športoví strelci by mohli dostať výnimku, ale aj oni by museli podobne ako armáda či polícia pre svoju muníciu splniť prísne podmienky. „Keďže súčasné pravidlá športovej streľby stanovujú použitie oloveného streliva pre určité disciplíny, agentúra ECHA zvážila voliteľnú výnimku pre použitie strelného olova na športovú streľbu iba za prísnych podmienok, t. j. pri minimálnom úniku do životného prostredia. Športové strelnice by mali byť vybavené lapačmi nábojov,“ uvádza v stanovisku ECHA.

Argumenty športových strelcov podložené štúdiou

ECHA však nepovažuje za rizikové pre životné prostredie vnútorné strelnice, pretože v nich je akékoľvek olovo zachycované a recyklované. Podľa strelcov ani ďalšie strelnice nie sú problémové a používanie olova na nich nemá vplyv na životné prostredie.

Vonkajšie guľové strelnice sú zvyčajne súčasťou prirodzeného či upraveného terénu, kde sú zachycované v hlinenom vale. Jedna zo štúdii na strelnici v Česku ukázala, že dôležitým faktorom je kyslosť či zásaditosť pôdy. Odborníci zistili, že po 40 rokoch používania strelnice olovo nepreniklo do zásaditej pôdy hlbšie ako 30 cm. Ukazuje to, že aj na strelniciach postavených na kyslej pôde je možné zabrániť úniku olova do pôdy pomerne tenkou vrstvou zásaditej zeminy. Po uzavretí strelnice je možné túto ochrannú vrstvu vyťažiť a recyklovať.

Na brokových strelniciach broky dopadajú na zem a je veľký predpoklad, že olovo je na nich rovnako pasívne ako na guľových. Navyše broky zostávajú ležať na povrchu a penetrácia pôdy ešte nižšia.

Využívanie oceľových nábojov na strelniciach by nemuselo mať podľa štúdie streleckých organizácií priaznivý vplyv na životné prostredie, mohlo by ho aj výrazne zhoršiť. Ak by sa totiž používali na súčasných strelniciach, jeho hrdza by mohla mobilizovať olovo uložené v pôde a spôsobiť ekologické problémy aj tam, kde predtým neboli.