Hádzanárska legenda, vicemajsterka sveta a olympionička Jana Kuťková, oslavuje na Valentína sedemdesiatku!
Do radov sedemdesiatnikov vstúpi na Valentína, teda 14. februára, hádzanárska legenda Jana Kuťková, rodená Kovalovská. Rodáčka z Bratislavy patrí v histórii medzi naše najúspešnejšie hráčske osobnosti. Významné bolo aj jej trénerské pôsobenie, ktoré kombinovala s prácou učiteľky. Spolu s manželom, popredným trénerom Tomášom Kuťkom (sedemnásť rokov viedol rôzne reprezentačné výbery), utvorili v našej hádzanej ojedinelý manželský pár a k hádzanej pritiahli aj obe svoje dcéry – Marcelu a Petru. Tomáš Kuťka oslávil sedemdesiatku v decembri 2019, jeho manželka Jana Kuťková sa na „kótu 70“ dostane túto nedeľu.
Jana Kuťková (narodená 14. februára 1951) hrávala hádzanú za Vinohrady Bratislava, Plastiku Nitra (majsterka ČSSR 1971 a 1972) a Štart VD Bratislava (majsterka ČSSR 1982 a 1983, finalistka Pohára IHF 1987). V rokoch 1978 a 1982 ju vyhlásili za najlepšiu hádzanárku Slovenska. V reprezentácii Československa odohrala 218 zápasov, v ktorých strelila 602 gólov. Na majstrovstvách sveta 1982 v Maďarsku, kde družstvo ČSSR skončilo piate, ju vyhlásili za najlepšiu pivotku šampionátu. Bola členka strieborného tímu ČSSR na majstrovstvách sveta 1986 v Holandsku. Zahrala si aj na olympijských hrách 1980 v Moskve, kde družstvo ČSSR obsadilo piate miesto.
Po ukončení hráčskej kariéry (vo veku 43 rokov!) sa venovala trénerskej práci a stala sa vôbec prvou ženou-trénerkou v najvyššej československej súťaži. Okrem družstiev Plastiky Nitra, Štartu a ŠKP Bratislava viedla aj slovenské tímy kadetiek a junioriek. Popri trénovaní pracovala ako učiteľka. Je členka Siene slávy slovenskej hádzanej. Slovenský olympijský výbor ocenil jej zásluhy v športe udelením Ceny Matyldy Pálfyovej za rok 2016.
Jana Kuťková – hádzanárka
 1975.JPG?itok=f2NsJOs5)
Jana Kuťková patrila do veľmi silnej generácie slovenských hádzanárok, ktoré dlhší čas udávali tón aj v bývalom spoločnom štáte. V 70. a 80. rokoch minulého storočia sa slovenské hráčky výrazne presadili na klubovej úrovni aj v medzinárodnom meradle. Slovenské kluby neraz s veľkým úspechom účinkovali aj v európskych klubových súťažiach. A Slovenky tvorili väčšinu v reprezentačnom tíme ČSSR, neraz veľmi výraznú. Pritom reprezentačný tím viackrát patril medzi najlepšie na svete.
Z tejto veľmi silnej generácie patrila Jana Kuťková medzi najstaršie a jej vrcholná kariéra trvala zrejme najdlhšie. Výrazne sa presadila už na svojej prvej „štácii“ vo veľkej hádzanej, v tíme Plastiky Nitra. Po angažovaní špičkového trénera Jána Kecskeméthyho sa v Nitre utvoril veľmi silný tím, ktorý si v rokoch 1971 a 1972 vybojoval tituly majstra ČSSR. Popri výbornej Češke Jane Kernerovej z Prahy patrila medzi Kecskeméthyho cenné akvizície aj vtedy ešte nie dvadsaťročná Jana Kovalovská, neskôr Kuťková. Už v mladom veku si tak mohla zahrať v Európskom pohári majstrov.
Neskorší tréner ženskej reprezentácie ČSSR aj žien Štartu Bratislava Kecskeméthy významne ovplyvnil viacero vtedajších hráčok, ale aj neskorších trénerov, nielen ako tréner, ale aj ako vysokoškolský pedagóg. Bol učiteľom Tomáša a Jany Kuťkovcov, ale napríklad aj ďalších neskôr známych a úspešných trénerov Jiřího Zerzáňa, Viery Zaťkovej, či Pavla Streichera.
Ďalšiu významnú kapitolu hádzanárskeho života prežila Jana Kuťková v Štarte Bratislava. S týmto tímom získala tituly majsterky ČSSR 1982 a 1983 (teda pre ňu v poradí a štvrtý) a v roku 1987 si ako už 36-ročná vychutnala postup do finále Pohára IHF (Medzinárodnej hádzanárskej federácie). Družstvo Štartu vtedy viedol jej manžel Tomáš Kuťka.
Výborné výkony v klube Janu Kuťkovú rýchlo katapultovali do reprezentačného dresu, ktorý obliekala veľmi dlho. Zahrala si aj na olympijských hrách 1980 v Moskve, kde družstvo ČSSR obsadilo piate miesto. Na OH nastúpila na všetkých päť zápasov nášho tímu a strelila v nich 22 gólov.
Vysokú výkonnosť si udržiavala aj po tridsiatke. Veď keď ju na svetovom šampionáte 1982 v Maďarsku vyhlásili za najlepšiu pivotku turnaja, mala už 31 rokov. V tom roku ju druhý raz (predtým v roku 1978) vyhlásili za najlepšiu hádzanárku Slovenska. Pritom sa musela starať o dve dcéry...
V článku, ktorý na vyšiel na portáli dalito.sk v decembri minulého roka, dcéra Jany Kuťkovej, známa televízna aj rozhlasová športová moderátorka Petra Ázacis, napísala: „V čase, keď sa stala najlepšou pivotkou sveta, či najlepšou hádzanárkou Slovenska, už bola dvojnásobnou mamou. Kým jej spoluhráčky medzi tréningami oddychovali, ona sedela s deťmi v parku, alebo sa s nimi hrala ,Človeče nehnevaj sa´. Únavu zaháňala predstavou, že každá aktuálna sezóna môže byť jej poslednou.“
Petra v článku odcitovala aj reakciu svojej mamy pri spomienke na vyššie napísané: „Práve to ma udržiavalo v neustálom strehu. Aj preto som tak pristupovala nielen k zápasom, ale aj k tréningom. Robiť všetko naplno, akoby to bolo poslednýkrát, zostalo dodnes mojim krédom. Na začiatku hlavne veľa odriekania, ísť s nami na tréning, keď sa ostatné deti vonku hrali, víkendy bez rodičov, ale aj naplánovanie si svojich povinností, tiež disciplína, samostatnosť, zvládnutie množstva domácich prác, zodpovednosti za druhého. Vždy som chcela, aby športovali a bolo mi jedno, aký šport si vyberú.“
Najväčšieho úspechu v reprezentačnom drese sa Jana Kuťková dočkala ešte o štyri roky neskôr... Na MS 1986 v Holandsku bola ako 35-ročná veteránka platná členka tímu vedeného českým trénerom Jiřím Zerzáňom so slovenským asistentom Zdenom Jašekom, ktorý si vybojoval historickú striebornú medailu.
Bol len druhý cenný kov pre ženský tím Československa v celej histórii po zlate z MS 1957. Kým však o zlato z MS 1957 sa zaslúžili len dve Slovenky (Veronika Schmidtová a Anna Čápová), v striebornom tíme ich bolo až dvanásť! Zo Štartu Bratislava hrali na MS Jana Kuťková, Mária Ďurišinová a Jana Stašová, z Iskry Partizánske Marta Pösová, Elena Gašparíková, Erika Gombošová a Júlia Kolečániová, zo ZVL Prešov Alena Damitšová, Božena Mažgútová a Daniela Trandžíková, z TTS Trenčín Anna Hradská a z TJ Gottwaldov Zuzana Budayová. Tucet Sloveniek doplnili tri Češky Lenka Pospíšilová, Monika Hejtmánková (Zora Olomouc) a Marie Šmídová (Slavia Praha).
Bol to nečakaný mimoriadny úspech. „Pred šampionátom sme očakávali, že by sme sa mohli dostať medzi prvých šesť tímov, a potom sa uvidí. Boli sme dobrá partia, ktorá vie zabojovať a vie si aj povedať to svoje a vynadať. Prispel k tomu aj tréner Zerzáň, ktorý vedel ,spraviť´ kolektív a neraz aj prijať naše požiadavky. Keď je takáto partia, tak môže prísť aj úspech,“ povedala Jana Kuťková v roku 2016 v rozhovore pre TA3 pri príležitosti 30. výročia zisku striebra na MS, ktorý s ňou viedla jej dcéra Petra Ázacis.
Prezradila, že v striebornom tíme bolo viacero matiek, ktoré počas šampionátu štrikovali pre svoje ratolesti – a naučili to aj tie bezdetné. Spolu si aj zahrali karty či zaspievali slovenské aj české pesničky. To všetko pomáhalo utužovať kolektív.
Tím ČSSR v základnej skupiny zdolal Japonsko 24:17 a Čínu 27:17 a prehral s Nórskom 17:27. Tri najlepšie družstvá (Nórsko, ČSSR a Čína) postúpili do druhej fázy šampionátu, do ktorej si preniesli výsledky zo svojich zápasov. V semifinálovej skupine náš tím postupne zdolal NSR 19:14, Rumunsko 22:21 a Južnú Kóreu 26:23. Vďaka tomu v šesťčlennej tabuľke Zerzáňove zverenky triumfovali so 8 bodmi za štyri víťazstvá a jednu prehru pred tímami Nórska, ich dovtedy jediným premožiteľom, a Rumunska. Tie mali po 7 bodov, ich vzájomný zápas sa skončil 23:23. Ako víťaz semifinálovej skupiny tím ČSSR postúpil do finále, v ktorom podľahol súperkám zo ZSSR 22:30.
Veľa však nechýbalo a vo finále by si namiesto tímu ČSSR zahrali Rumunky. Tie na záver súbojov v semifinálovej skupine remizovali s Nórkami 23:23, ale podali protest pre údajne neuznaný regulárny gól. Našťastie, direktoriát turnaja protest zamietol, takže Rumunky skončili v skupine tretie a namiesto finále si zahrali len o konečné piate miesto...
„Kým sa protest vyriešil, my sme zostali v hale a nervózne sme čakali na verdikt. Tréner Zerzáň fajčil jednu cigaretu za druhou na mieste, kde bol zákaz fajčiť. A my sme sa pri kartách každá jedna dušovali, čo spravíme, ak to vyjde. Maja Ďurišinová povedala, že ak pôjdeme do finále, tak roztrhá kartu a zje ju...,“ povedala Jana Kuťková v rozhovore pre TA3.
Ziskom striebra na majstrovstvách sveta 1986 sa družstvo ČSSR kvalifikovalo na OH 1988 v Soule. Ale tam už najstaršia hráčka strieborného tímu chýbala. Dlhoročnú reprezentačnú kariéru ukončila Jana Kuťková s pozoruhodnou bilanciou 218 medzištátnych zápasov a 602 gólov.
Na olympijské hry sa však Jana Kuťková ešte dostala. Veľa rokov po skončení hráčskej kariéry bola spoločne s Máriou Ďurišinovou ako hosť Slovenského olympijského výboru na olympijských hrách 2016 v Riu de Janeiro.
Jej manžel Tomáš Kuťka dostal v období osláv svojej sedemdesiatky v decembri 2019 v rozhovore na webovej stránke Slovenského zväzu hádzanej otázku, ako by vyzerala jeho TOP sedmička zverenkýň, ktoré viedol počas bohatej trénerskej kariéry. Odpovedal na ňu takto:
„Skúsim. V bráne bez diskusie Lenka Černá. Na pravom krídle je jasná voľba Kórejčanka Eun Mi Kim, ktorú na OH v Atlante vyhlásili za najlepšiu hráčku sveta. Na pravej spojke je jednotka Maja Ďurišinová. Na strednej spojke tróni u mňa Franziska Heinzová, asi najlepšia hráčka, akú som kedy trénoval. Na ľavej spojke je mojou jednotkou „Nuzie“ Elena Leonteová, vynikajúca rumunská hráčka s nemeckým občianstvom. Rád by som tu spomenul aj hráčky, ktoré vedeli hrať na všetkých spojkách – Moniku Ludmilovú, trojnásobnú kráľovnú bundesligových strelkýň a Alenu Damitšovú. Viedol som viacero šikovných ľavých krídel, ale prvou voľbou je u mňa Peťa Čumplová, miláčik publika, inteligentná hráčka, s ktorou som si veľmi dobre rozumel. Na poste pivota je absolútnou jednotkou moja manželka Jana Kuťková, ktorú na MS v roku 1982 v Budapešti vyhlásili za najlepšiu pivotku na svete.“
Jana Kuťková – trénerka
Hráčskej kariére sa Jana Kuťková venovala až do veku 43 rokov. Potom presedlala na trénerstvo, zamestnaná však bola dlhodobo ako učiteľka. Stala sa vôbec prvou ženou-trénerkou v najvyššej československej súťaži. Okrem družstiev Plastiky Nitra, Štartu a ŠKP Bratislava doma viedla aj slovenské tímy kadetiek a junioriek. Ale ako trénerka pôsobila napríklad aj v rakúskom Stockerau. A v roku 2019 ako trénerka ženského tímu ŠKP Bratislava zlákala obe svoje dcéry naspäť na palubovky - znovu po 5, resp. dlhých 21 rokoch hráčskej prestávky!
Na webovej stránke hádzanárskeho klubu ŠKP Bratislava vyšiel predčasom článok, v ktorom si Jana Kuťková zaspomínala na kurióznu príhodu z majstrovstiev sveta junioriek, ktoré sa v roku 1998 hrali v Bratislave:
„Nastala úplne raritná situácia - ako trénerka som tam viedla slovenský tím a môj manžel Tomáš zase viedol české družstvo. A prišlo aj na ,manželský súboj´... Vzájomný zápas bol veľmi vyrovnaný, Češky však boli o čosi lepšie a rýchlymi gólmi v závere zápasu nás porazili. Teraz sa už pri tej milej spomienke usmievam, no pamätám si, že vtedy som bola veľmi nahnevaná! Máme s manželom aj krásnu fotografiu - obaja oblečení v športových súpravách, no s rôznymi štátnymi znakmi...
Vtedy sme mali veľmi silnú generáciu hráčok, mnohé z nich sa neskôr presadili aj v tíme senioriek. Na tom turnaji nás veľmi trápili zranenia, zo zostavy vypadli až tri spojky, takže sme museli improvizovať a nahradiť ich krídelníčkami. Mimochodom, následne sme sa kvalifikovali na majstrovstvá sveta do Číny a práve tam naše dievčatá získali ďalšie obrovské skúsenosti, ktoré neskôr odovzdali v A-tíme."
Kuťkovej dcéra Petra Ázacis zažila mamu v pozícii svojej trénerky v mládežníckych časoch, ale predvlani znovu aj v ženskom tíme ŠKP Bratislava. „Je to trénerka, ktorá je strašne ľudská. Niekedy je prísna, povie si svoj názor, aj keď je nepríjemný. Povie nám viackrát, či sme normálne, ale myslí to v dobrom. Je však spravodlivý človek, rodič aj tréner. Keď má hocijaká baba problém, vie, že môže za ňou prísť a ona ju pochopí,“ charakterizovala ju dcéra na webovej stránke hádzanárskeho klubu ŠKP Bratislava.
Na rovnakom mieste dcéra prezradila, že keď sa predvlani objavila pod jej vedením v ženskom tíme ŠKP, tak zistila, že aj vo veku 68 rokov je mama ako trénerka stále rovnaká a vôbec sa nemení – a že mentálne je mladšia, než dcérine rovesníčky... „Mama rada vymýšľa vždy nejaké nové hry, kde sa padá, oblieza, prelieza, aby to bolo atraktívne a potom sa bohovsky na tom baví. My so sestrou drieme a mama sa na nás zabáva. Ju to vyslovene teší,“ popísala stav z konca roku 2019. Žiaľ, do bežného športového života krátko nato všetkým zasiahla pandémia...
Jana Kuťková - učiteľka
V roku 2010 na 16. európskom kongrese fair play v Prahe vystúpila Jana Kuťková s jedným z hlavných referátov s názvom „Športuj, hraj a povzbudzuj čestne“. V tom čase bola učiteľka na ZŠ Nejedlého v bratislavskej Dúbravke, a zároveň trénerka hádzanárskej mládeže v ŠKP Bratislava.
Svoj referát spočiatku poňala zoširoka a poukázala na zvláštnosti vnímania fair play v postsocialistických krajinách v rámci celej spoločnosti, nielen športu. Potom prezentovala vlastné pedagogické úsilie a snahu ovplyvniť mládež smerom k pozitívam, ktoré pre jej nielen telesný, ale aj duševný vývoj prináša šport.
Jana Kuťková uviedla, že vo svojej práci stavila na ovplyvnenie detí prostredníctvom hry a hier ako takých. Stretla sa pri tom s veľmi pozitívnou odozvou. Aj zakríknuté deti a deti zo sociálne slabších rodín objavili vďaka športu priestor na svoju sebarealizáciu. „Cítia, že šport im môže otvoriť aj inak beznádejne zatvorené dvere. Šport mnohým aj pomáha zvládnuť agresivitu, vyplývajúcu neraz zo zlých sociálnych pomerov,“ povedala a vyjadrila vieru, že ak sa telocvikár snaží deti naozaj vychovávať, buduje v nich dobrý základ pre život a zároveň aj prebúdza ducha fair play.
„Nie každá učiteľka môže byť Matka Tereza, ale každá môže dať aspoň kúsok fair play do tohto neférového sveta, ktorý nie je virtuálny,“ zakončila emotívne svoje vystúpenie a doplnila ho želaním, aby prítomné plénum nezostalo len „salónnym ostrovčekom fair play“. Na záver premietla film o jednom z viacerých pozoruhodných športových podujatí pre mládež v Dúbravke.
Slovenský olympijský a športový výbor jubilantke Jane Kuťkovej srdečne blahoželá!
