Moskva 1980
V roku 1980 sa OH premiérovo konali v socialistickej krajine. Hostila ich Moskva, hlavné mesto Sovietskeho zväzu, ktorý v roku 1979 napadol Afganistan. Prezident USA James Carter začiatkom roka vyzval na bojkotovanie moskovskej olympiády, keďže podľa Olympijskej charty krajina agresora nemôže hostiť hry. V mnohých štátoch západného sveta s touto výzvou uspel. Niekde sa však športovci dokázali postaviť proti politikom a ich národné olympijské výbory, či samotní športovci získali peniaze na účasť z iných zdrojov. Dovedna 16 výprav, ktorých účasť v Moskve „neposvätili“ vlády, nastupovalo na otváracom ceremoniáli namiesto štátnej pod olympijskou vlajkou. A na počesť ich víťazov hrali olympijskú hymnu. To platilo pre športovcov Talianska, Veľkej Británie, Francúzska, Austrálie, Švédska, Fínska, krajín Beneluxu, Rakúska i Španielska. Avšak celková účasť bola najnižšia od Tokia 1964, keď výpravy vyslalo len 80 NOV z vtedajších 145. Ale aj napriek masívnemu bojkotu bola športová úroveň súťaží vysoká. Bilancia 36 svetových a 39 olympijských rekordov bola výrečná. V totalitnom ZSSR, keďže všetko garantoval štát, organizácia fungovala bez väčších problémov. V Moskve postavili modernú olympijskú dedinu, aj účelné a špičkové športoviská, ktoré mali premyslené neskoršie využitie. Sovietski organizátori OH 1980 sa však snažili svojim športovcom pomáhať k úspechom, ako sa len dalo. Činili sa pritom nielen rozhodcovia, ale aj radoví usporiadatelia. V domácom prostredí, so všestrannou podporou rozhodcov i publika, a v neraz okyptenej konkurencii, za týchto okolností jednoznačne dominovala výprava ZSSR. So ziskom 80 zlatých a celkove 195 kovov z 203 disciplín utvorila nový historický rekord olympiád. Víťaz gymnastického viacboja Alexander Diťatin ako prvý športovec vôbec získal na jedných OH až osem medailí (3–4–1). K sovietskym gigantom sa zaradili aj plavec Vladimir Saľnikov, kajakár Vladimir Parfionovič, či vzpierač Jurik Vardaňan. So sovietskou výpravou dokázali v Moskve ako-tak držať krok len reprezentanti NDR, medzi ktorými dominovali plavkyne. Atlét Waldemar Cierpinski ako druhý po Bikilovi obhájil maratónske prvenstvo. Dovtedy najpočetnejšia výprava ČSSR s 211 športovcami (z toho až 49 bolo zo Slovenska) v značne oslabenej konkurencii obsadila v hodnotení krajín deviate miesto. Bolo to najvyššie umiestenie v histórii, ale len dva z rekordných 14 kovov boli zlaté. Triumfovali vzpierač Ota Zaremba v kategórii do 100 kg a družstvo futbalistov. K tomuto jedinému olympijskému zlatu v kolektívnom športe v čs. olympijskej histórii prispeli aj košický brankár Stanislav Seman a rodák zo Spišského Hrušova, obranca František Kunzo. Medaily získalo v Moskve až desať športovcov zo Slovenska.