Sarajevo 1984
O zimné olympijské hry 1984 sa pôvodne mali uchádzať aj Vysoké Tatry, ale napriek dobrej východiskovej pozícii, ktorú by kandidatúra vtedajšej ČSSR mala, federálna vláda napokon projekt neposvätila. Vtedy by bola šanca na úspech reálnejšia, ako pri neskorších dokonaných už čisto slovenských pokusoch o získanie ZOH 2002 a 2006. Napriek tomu, že na rok 1984 kandidovali aj švédsky Göteborg a japonské Sapporo, dejiskom XIV. ZOH sa prekvapujúco stalo bosenské Sarajevo vo vtedajšej Juhoslávii. Mesto, ktoré len o niekoľko rokov neskôr trpelo v krutej balkánskej vojne...
Prvé a zároveň posledné zimné olympijské hry v krajine vtedajšieho socialistického tábora sa napriek niekoľkodňovému hustému sneženiu naozaj vydarili. Juhoslávia vtedy ešte bola jednotná a v prípravách hier ťahali všetci za jeden koniec povrazu. O ochotných dobrovoľníkov nebola núdza, pomáhalo ich viac než desaťtisíc. Obyvatelia Sarajeva dokonca v referende drvivou väčšinou hlasov vyslovili súhlas, aby sa 2,5 percenta ich platu počas piatich rokov poukazovalo ako príspevok na organizáciu ZOH. Krajina, ktorá sa v zimných športoch mohla pochváliť vlastne len niekoľkými špičkovými lyžiarmi (pritom všetci boli Slovinci) a ktorá nevlastnila ani jednu medailu z predošlých ZOH, pripravila na prekrásnych športoviskách výborné a veľmi pekné hry.
Organizátorom, ktorí ukázali značné improvizačné schopnosti, pri prípravách výdatne pomohol finančný príspevok MOV z predaja televíznych práv. Medzinárodný olympijský výbor premiérovo prispel aj na štart jedného muža a jednej ženy z každej výpravy, takže počet účastníckych národných olympijských výborov sa v porovnaní s minulosťou výrazne zvýšil.
Mimoriadnej publicite sa v Sarajeve tešilo krasokorčuľovanie v hale Zetra. Pričinila sa o to jednak „najkrajšia tvár socializmu“, charizmatická Katarina Wittová z NDR, ktorá krátko po víťazstve dostala údajne až 35 000 ľúbostných listov, ale ešte viac britský tanečný pár Jayne Torvillová – Christopher Dean. Ich jedinečný umelecký výkon vo voľnom tanci na melódiu Ravelovho Bolera očaril svet tak ako nič z toho, čo sa na ľade udialo predtým, a nezmazateľne sa zapísal do športovej histórie. Z osemnástich známok, ktoré im v ten večer vytiahli rozhodcovia, bolo dvanásť absolútnych – šestiek!
Najviac zlatých medailí získala v Sarajeve výprava NDR, ktorej hviezdou bola popri Wittovej najmä rýchlokorčuliarka Karin Enkeová so štyrmi medailami, z toho dvoma zlatými. V neoficiálnom bodovaní však tesne zvíťazil ZSSR. V jeho víťaznom hokejovom tíme sa olympijským rekordérom stal brankár Vladislav Treťjak, ktorý získal už tretie zlato a navyše má v zbierke aj jednu striebornú medailu. Najúspešnejšou účastníčkou ZOH 1984 bola fínska bežkyňa na lyžiach Maria-Liisa Kirvesniemiová, ktorá vyhrala všetky tri individuálne disciplíny a zo štafety ešte pridala bronz. Medzi mužmi jej výborne sekundovali Švédi, z ktorých po dve zlaté medaily získali Gunde Svan i Thomas Wassberg.
Senzáciou hier bola skutočnosť, že najúspešnejšou krajinou v zjazdovom lyžovaní sa stali USA. Kým víťazstvá Billa Johnsona v zjazde i Debbie Armstrongovej v obrovskom slalome boli obrovskými prekvapeniami, víťaz v slalome Phillip Mahre mal štatút superhviezdy. Pozoruhodné však bolo, že zvíťazil pred svojím bratom - dvojičkou Stevom Mahreom. Príznakom onedlho doznievajúcej éry amatérskeho športu na olympiádach bola skutočnosť, že povolenie účasti v Sarajeve nedostali zjazdárski hrdinovia ZOH 1980 Ingemar Stenmark a Hanni Wenzelová, ktorí v predošlých rokoch využívali výhody poloprofesionálnej B-licencie.
Pre výpravu ČSSR boli zimné olympijské hry v Sarajeve najúspešnejšie v histórii. S mimoriadnou bilanciou šiestich medailí (0 – 2 – 4) sa Česko-Slovensko prvý a zároveň posledný raz prebojovalo do prvej desiatky bodovo najúspešnejších krajín. Najviac jeho úspechov sa zrodilo v lyžovaní. Květa Jeriová získala až dve medaily – bronz v behu na 5 km a striebro v štafete na 4x5 km, ktorej členkou bola aj Slovenka Gabriela Svobodová-Sekajová. Pavel Ploc pridal bronz v skokoch z veľkého mostíka a o historický zjazdársky kov sa tretím miestom v zjazde postarala Olga Charvátová. V rovnakej disciplíne skončila piata Slovenka Jana Gantnerová-Šoltýsová. Už tretím bratislavským krasokorčuliarom s olympijskou medailou sa v Sarajeve stal Jozef Sabovčík, ktorý získal bronz.
Najbližšie k zlatu malo družstvo hokejistov ČSSR, v ktorom hrali veľmi významnú úlohu aj slovenskí útočníci Igor Liba, Vincent Lukáč, Dárius Rusnák a Dušan Pašek. Tím ČSSR v základnej skupine postupne vyhral 10:4 nad Nórskom, 4:1 nad USA, 13:0 nad Rakúskom, 7:2 nad Fínskom a 4:0 nad Kanadou. Vo finálovej skupine pokračoval vo víťaznej šnúre v zápase so Švédskom (2:0), ale v rozhodujúcom súboji o zlato, keď striebro už mal isté, s družstvom ZSSR prehral 0:2. Kľúčovým momentom zrejme bol zvláštny prvý gól zbornej v 7. minúte, keď Alexander Koževnikov prekonal brankára Jaromíra Šindela strelou od modrej čiary, ktorá sa odrazila od hornej žŕdky do Šindelovho chrbta a odtiaľ do bránky...
