Dárius Rusnák OLY
Len dvaja slovenskí hokejisti v histórii mali tú česť zovrieť v rukách pohár pre majstra sveta v úlohe kapitána víťazného tímu – Dárius Rusnák v Prahe v roku 1985, kde družstvo Československa získalo v poradí šiesty a zároveň svoj posledný titul majstra sveta, a Miroslav Šatan v Göteborgu 2002, kde epochálny triumf dosiahlo družstvo samostatného Slovenska.
Samotný vyššie uvedený fakt by stačil rodákovi z Ružomberka Rusnákovi v našich končinách na hokejovú nesmrteľnosť. On však v kariére prežil aj iné veľké chvíle. Radoval sa aj zo zisku striebornej olympijskej medaily a z ďalších troch kovov na MS. To z neho robí jedného z velikánov nášho najpopulárnejšieho zimného športu. Je zaujímavé, že v reprezentácii ČSSR patril k oporám nielen on, ale aj jeho manželka Eva, za slobodna Starovecká – kedysi popredná volejbalistka Slávie UK Bratislava.
Rusnák začínal s hokejom v Banskej Bystrici, ktorá je známou liahňou talentov v tomto športe. V Bratislave hral ako dorastenec najprv za BEZ-ku (takisto ako o necelý rok mladší Pašek) a potom od roku 1976 za Slovan. V belasom drese vytrval celých trinásť rokov, akurát jednu sezónu počas vojenčiny odohral v Dukle Jihlava. Vo federálnej lige odohral dohromady 436 zápasov a dal 188 gólov. Mal len devätnásť rokov, keď si ako center útoku mladých dravcov s krídlami Jaškom a Bezákom vychutnal radosť z historického titulu Slovana.
O rok neskôr prispel k 3. miestu Slovana vo finálovej skupine európskeho pohára majstrov. Dárius však zažil aj „pád“ družstva belasých do druhej najvyššej súťaže (vtedajšej I. slovenskej národnej ligy), ku ktorému došlo po emigrácii famózneho útočného tria bratov Mariána, Petra a Antona Šťastných do Kanady. Práve v zápase I. SNHL v Bratislave proti Popradu v novembri 1981 utrpel vážne zranenie oka, ktoré načas ohrozovalo jeho kariéru. Našťastie, zo zranenia sa vystrábil a s reprezentáciou dosiahol mimoriadne úspechy. Po úraze už nastupoval s plexisklom na prilbe, ktoré mu chránilo oči.
V tíme ČSSR sa Rusnák etabloval práve v onom nešťastnom roku 1981, keď bol člen bronzového družstva na svetovom šampionáte vo Švédsku. podobne ako Pašeka ho do tímu ČSSR povolali aj z I. SNHL o rok neskôr na MS 1982 prispel znovu k vybojovaniu bronzového kovu. Medailovú sériu v ďalších troch rokoch vygradoval – na MS 1983 v NSR získal striebro, na olympiáde 1984 v Sarajeve takisto striebro a na MS 1985 priviedol ako kapitán družstvo ČSSR k titulu majstra sveta. V tej dobe bol „mozgom“ legendárneho útoku V. Lukáč – Rusnák – Liba, ktorý na scéne vtedajšieho tzv. amatérskeho hokeja súperil s jedinečnou sovietskou trojkou Makarov – larionov – Krutov.
Na ZOH v Sarajeve bol rusnák najproduktívnejší z kvarteta Slovákov. V siedmich zápasoch si pripísal deväť bodov za štyri góly a päť prihrávok. V tabuľke produktivity olympijského turnaja skončil ôsmy spoločne s tímovým kolegom Hrdinom. Finálová prehra 0:2 so ZSSR po šiestich víťazstvách v sérii ho však veľmi sklamala. Aj po rokoch je presvedčený, že vtedajší tím ČSSR bol silnejší ako ten, ktorý o rok neskôr získal titul majstra sveta.
Sarajevský bol konsolidovanejší ako pražský, ktorého zloženie ovplyvnilo viacero zranení. Kľúčový pre finálový výsledok v sarajevskej hale Zetra bol zrejme úvod zápasu. Naši hráči silno tlačili, ale nepremenili veľké šance, zatiaľčo súper dal už v 7. minúte šťastný gól a dostal sa „na koňa“. Sovietom výborne zachytal Treťjak, ktorého Rusnák a spol. nedokázali prekonať. Čo z toho, že o dva mesiace neskôr nastrieľali čs. hokejisti sovietskym na Švédskom pohári sedem gólov! V Sarajeve bolo zlato veľmi blízko, ale ubziklo.
O rok neskôr na MS v prahe to však bola veľká sláva. a Dárius rusnák si ju vychutnal ako kapitán víťazného družstva... Center elitného slovenského útoku Rusnák vynikal mimoriadnym prehľadom v hre, výbornou technikou i citom pre prihrávku. Svoje strelecké schopnosti okorenil početnými gólmi spoza bránky. V zámorí sa územiu tesne za bránkovými žŕdkami hovorilo „Gretzkého zóna“, ale v európe to bola dominantne „Rusnákova zóna“. Bolo by zaujímavé zrátať, koľko zo 68 gólov, ktoré nastrieľal v 156 medzištátnych zápasoch v drese ČSSR, dal z tejto pozície...
Žiaľ, Rusnákova reprezentačná kariéra sa skončila priskoro. Na vrcholnom podujatí naposledy štartoval len ako 25-ročný na MS 1986 v Moskve, kde družstvo ČSSR obsadilo neuspokojivé piate miesto. Doma však hral ešte ďalšie tri sezóny, potom odišiel na štyri roky do fínskeho Kalpa Kuopio. Keď sa v roku 1993 podobne ako Liba nedokázal prebojovať do rodiacej sa slovenskej reprezentácie, s hráčskou kariérou skončil.
Do Slovana sa následne vrátil už ako asistent trénera Dušana Žišku. potom pôsobil ako manažér v Iskre Banská Bystrica. Dva roky sa venoval starostlivosti o mladšieho syna, ktorý utrpel ťažký úraz. Neskôr sa zamestnal v kancelárii prezidenta Slovenskej republiky, kde po boku veľkého hokejového fanúšika Ivana Gašparoviča pôsobí dodnes. K hokeju sa vrátil zase ako funkcionár. Od roku 2006 je členom výkonného výboru Slovenského zväzu ľadového hokeja a zodpovedá za regionálny rozvoj tohto športu. Je aj podpredseda Slovenskej asociácie olympionikov.
Autor: Ľubomír Souček
